Slovensko bude do vedy, výskumu a inovácií investovať viac ako 2,6 miliardy eur.
Brusel/Belgicko 17. marca 2022 – Slovensko musí naplno využiť príležitosti, ktoré má v oblasti vedy, výskumu a inovácií. Na európskom 8. Kohéznom fóre v Bruseli to zdôraznila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. Práve podpora vedy a inovácií zabezpečí Európe hospodársky rast pre budúce roky. Kohézne fórum sa koná raz za štyri roky pri príležitosti vydania Kohéznej správy, ktorú vydáva Európska komisia. Je najdôležitejším dokumentom, ktorý hodnotí politiku súdržnosti EÚ a znižovanie regionálnych rozdielov.
„Práve v čase krízy je potrebné mobilizovať ľudský potenciál, kreativitu a inovácie s cieľom hľadať odvážne a priekopnícke spôsoby, ako riešiť nové problémy a výzvy. Európa v súčasnosti takéto mimoriadne ťažké obdobie prežíva – humanitárna kríza na Ukrajine vyvolaná barbarskou ruskou agresiou a s tým súvisiace ďalšie problémy týkajúce sa zvýšenia energetickej nezávislosti, či technologickej suverenity. A tu sú kľúčové práve investície do vedy, výskumu a inovácií,“ povedala vicepremiérka v diskusii s názvom Inteligentnejšia Európa v rámci 8. Kohézneho fóra, na ktorom boli zastúpení ministri členských štátov Európskej únie, eurokomisári aj šéfovia veľkých technologických spoločností.
„Už koronakríza odhalila zraniteľnosť Európskej únie pokiaľ ide o sebestačnosť v mnohých oblastiach, vrátane technológií, dodávok liekov, čipov, či ďalších strategických komodít. Celé desaťročia sme ich výrobu presúvali do Ázie kvôli výrobným nákladom. Lenže v čase lockdownov a karanténnych opatrení, ktoré priniesla pandémia, sa to ukázalo ako veľký problém. Zamerať sa iba na okamžitý finančný prospech je krátkozraké. A platí to aj teraz, keď sme svedkami vojny na Ukrajine. Európa, a hlavne Slovensko, je závislá od dodávok ropy a plynu z Ruska, ktoré nás označilo za nepriateľskú krajinu,“ zdôraznila.
Európska únia na novú situáciu okamžite zareagovala a členské štáty si dali ambiciózny plán do piatich rokov radikálne znížiť energetickú závislosť od Ruskej federácie. Práve inovatívne zelené riešenia a využívanie obnoviteľných zdrojov energií v tom zohrajú obrovský význam a tento segment sa stane katalyzátorom hospodárskeho rastu Európy v najbližších desaťročiach.
„Slovensko chce a musí využiť túto šancu naplno. Už dnes u nás pôsobia desiatky slovenských firiem a výskumných pracovísk, ktoré patria k európskej a neraz aj k svetovej špičke. Slovensko má potenciál na to, aby sa stalo inovačným tigrom Európy,“ uviedla Remišová.
Do podpory vedy, výskumu a inovácií plánuje Slovensko v najbližších rokoch investovať najviac v histórii, a to vyše 2,6 miliardy eur z nových eurofondov aj Plánu obnovy a odolnosti.
„Samozrejme, nemôže byť každý dobrý vo všetkom, preto je potrebná inteligentná špecializácia jednotlivých štátov a dokonca tiež špecializácia jednotlivých regiónov. Máme na čom stavať. Na Slovensku už dnes pôsobia spoločnosti v oblasti vývoja revolučných vysokokapacitných batériových systémov pre elektromobilitu, vznikajú tu inovatívne riešenia v automobilovom priemysle a doprave. Slovenské firmy na globálnom trhu úspešne ponúkajú komplexné IT riešenia v oblasti kyberbezpečnosti, čo je príklad spoločnosti ESET, či navigačných systémov, ako je Sygic. Tieto slovenské riešenia dobyli svet,“ upozornila na fóre Remišová.
„Príkladom dobrej praxe sú aj regionálne iniciatívy, ktoré vychádzajú zo špecifík a potenciálu daného regiónu, ako napríklad košický klaster IT Valley, kde sa úspešne spojili miestne univerzity, samosprávy, neziskovky, firmy a výskumné inštitúcie. Košice sú skvelým príkladom, aké výsledky môže priniesť spolupráca miestnych aktérov,“ povedala.
Kľúčovou témou fóra bola vízia hospodárskeho rastu EÚ, ktorý bude závisieť práve od inovácií. Zatiaľ čo EÚ ako celok vynakladá na vedu a výskum 2,3 % HDP, na Slovensku je to len 0,9 %. Pritom v USA sú to 3 % a v Japonsku 3,2 %. Európsky výskum sa podieľa 20 % na tvorbe globálneho výskumu a vývoja a zastrešuje tretinu všetkých vedeckých publikácií vysokej kvality.
„Chceme, aby sme sa v horizonte piatich rokov výrazne posunuli v globálnom inovačnom rebríčku minimálne o desať miest. Práve preto sme na vedu, výskum a inovácie vyčlenili viac ako 2,6 miliardy eur. Naším jediným bohatstvom, keďže nemáme ropu, plyn, ani iné suroviny, sú práve šikovní ľudia či perspektívne firmy a podnikatelia, ktorí vytvárajú hodnoty. Preto sú investície do ľudí a do využitia ľudského potenciálu mimoriadne dôležité,“ zdôraznila.
Kľúčovým predpokladom pre to, aby bola Európa úspešná a dokázala držať krok s inovačnými gigantmi ako Čína a USA, je podľa Remišovej tiež medzinárodná spolupráca, a to nielen na úrovni štátov, ale aj regiónov, univerzít, výskumných inštitúcií a firiem.
„Nie je efektívne, aby si každá členská krajina riešila inovácie len sama za seba, musíme spojiť sily v prospech celej únie,“ dodala vicepremiérka Remišová.