Milí priatelia,
predstavu, že sa máme do pár minút zbaliť a opustiť naše domovy na ceste nevedno kam, bez mužskej opory, si ani nedokážeme mnohí predstaviť.
Vlna solidarity zaplavila Slovensko. Sami sme sa však presvedčili, že na našej strane je jej dostatok. No na ukrajinskej strane je exodus. Prinášame vám najaktuálnejšie informácie a prosby o pomoc.
Po 5-tich dňoch vojnového konfliktu sa nám podarilo ako prvej organizácii zo Slovenska dostať prvých 14 ton humanitárnej pomoci priamo na Ukrajinu. Prechod hranicou bol administratívne a právne s plným trojosovým vozidlom spoločnosti Labaš naloženým 22 paletami trvanlivých potravín a detskej stravy takmer nemožný. Podaril sa vďaka koncentrácii všetkých síl a kontaktov nášho tímu a diplomatických pracovníkov na druhej strane.
Desiatky humanitárnych a charitatívnych organizácií na slovenskej strane dnes nepretržite poskytnú akúkoľvek pomoc ženám, deťom a seniorom. Tým, ktorí vydržali a prešli našou hranicou.
- Áno, ktorí vydržali. Na druhej strane hranice je momentálne na 12-kilometrovom obchvate Užhorodu odhadom 40 tisíc detí, žien a seniorov. Sú autom alebo pešo. Skutočný čas prechodom hranicou je 4 – 5 dní.
- Áno, takmer päť dní von, na zime. Na druhej strane hranice nie je žiadna pomoc, žiadne stany, žiadne humanitárne organizácie, žiadne jedlo, žiadna voda, lieky, toalety, proste nič.
- Áno, iba hlad, chlad, striedajúca sa tma, sem tam horiace sudy so smolou, kde sa môžete zohriať alebo niečo si upiecť. Peklo. Myslíte si, že ste v Afganistane. Tak je to 100 km od Košíc.
- Áno, už to nie je ten pekný Užhorod, kde sa chodí na nákupy.
- Áno, je tam strach, beznádej, plač, smútok. Mužov už tam niet. Samé ženy, deti a seniori. Rampa našej colnice je z toho vykúpením.
Mobilizujeme všetky naše sily a poznatky so záchranou a integráciou utečeneckých rodín z Donbasu, Luhanska z rokov 2014 – 2015. Mnohí ste nám pomohli zachrániť desiatky týchto rodín a detí. Dnes je situácia iná. Dnes sa tam nevieme s tímami a s pomocou len tak ľahko dostať. Vojnový stav zmenil pravidlá v krajine, ktorá ich mala aj v mierovom stave veľmi zložité.
Máme dnes tímy na oboch stranách hranice. Na našej strane tímy, ktoré dlhodobo poznáte, na druhej strane tím obetavých sestier z Kongregácie Jesu, manželov Posypankových, ktorí vedú náš detský domov v Storožnici pri Užhorode, dvoch diplomatov z nášho konzulátu, ktorí nestíhajú nosiť kravatu a chodiť na tlačovky do Vyšného Nemeckého.
Chcem pomôcť
Ďakujeme vám. Osobne. Za tie deti, mamy, ľudí.
Viac informácií o ďalších našich krokoch a zámeroch na pomoc Ukrajine nájdete na našej stránke.
S priateľským pozdravom
Štefan Adamjak
výkonný riaditeľ
Úsmev ako dar