Prudký nárast cien, najmä v oblasti energií, je pre ekonomiku, podnikateľov a spotrebiteľov zlou správou. Je však dôležité, aby sa politici vyvarovali unáhlených rozhodnutí, ktoré rast cien nielen nezvrátia, no najviac vyvolajú ďalšie ekonomické poruchy.
Regulácia cien je presne takým opatrením. Zmrazenie cien palív v Maďarsku už po dvoch týždňoch viedlo k zatvoreniu prvých benzínových púmp a zavedeniu prídelového systému na iných. Nanešťastie, regulácie cien, teda prístupu, ktorý pred očami celého sveta položil Venezuelu na kolená, sme sa dočkali už aj na Slovensku.
Zlý nápad „atómovej dane“ nahradil podobne nezdravý strop na ceny elektriny od Slovenských elektrární. Takýto krok bude mať zásadný negatívny dopad na samotné Slovenské elektrárne, ktoré prídu potenciálne o stovky miliónov eur. Tieto príjmy sú výsledkom preinvestovaných miliárd do ekologickejšej bezemisnej (jadrovej) výroby, nie sú „nezaslúžené“. Elektrárne kvôli regulácii ceny budú mať v kasičke menej na budúce investície, napríklad do 4. bloku Mochoviec, či nových zdrojov a úložísk. Zároveň sa zníži trhová hodnota spoločnosti, a tým aj hodnota majetkového podielu Slovenskej republiky. Negatívny bude aj dopad na celý energetický trh, na ktorom stratí zmysel konkurovať cenou a de facto prestane byť trhom. Rovnaký záver platí aj pre dotovanie cien plynu prostredníctvom SPP.
Tento krok predstavuje vážny precedens v prístupe tejto vlády k podnikateľskému prostrediu. Táto dohoda nie je „džentlmenská“, je výsledkom vydierania. Od tohto okamihu žiadny podnik v slovenskej ekonomike nemôže mať istotu, že nie je ďalší na rade. Vláda si de facto uzurpovala nepísanú pozíciu hlavného akcionára a zajtra môže zaklopať na dvere telekomunikačným operátorom, automobilkám, Slovnaftu, cementárňam, potravinárom či obchodníkom a žiadať od nich zmrazenie cien výmenou za to, že im novými extra daňami alebo príkazmi nezničia ich podnikanie. Pre svojich voličov vybavuje dotácie, ktorých náklady sa nezobrazia vo verejných financiách (kde by sa za ne politici museli zodpovedať), ale ostanú skryté v účtovníctve firiem. Takéto správanie je zásadná rana pre obraz Slovenska v očiach zahraničných investorov.
Vrcholom je, že táto dotácia nie je nijako cielená, dotované ceny elektriny dostanú aj domácnosti, ktoré si vyhrievajú vírivky a domáce sauny. Prudký rast cien energií bude v blízkej dobe vážny problém pre niektoré sociálne skupiny a je v záujme spoločenského zmieru tento problém aktívne riešiť. Základ riešenia však spočíva v tom, že vláda si v rámci 49 miliárd eur výdavkov naplánovaných na tento rok určí pomoc domácnostiam ako svoju prioritu a bude tento problém riešiť v rámci nástrojov verejných financií. Len na dividendách (prevažne zo spoluvlastníctva energetických podnikov) sú na rok 2022 očakávané dividendy 330 miliónov eur. V Envirofonde leží zhruba 1,3 miliardy eur z predaja emisných povoleniek. To je dostatok peňazí na cielenú pomoc domácnostiam zasiahnutým rastúcimi cenami elektriny.
Pre konkrétnu inšpiráciu lepších riešení netreba ísť ďaleko. Česko zvýšilo adresný príspevok pre domácnosti, ktorých výdavky na bývanie presiahnu 30 – 35 % ich príjmov. Nórska vláda zase schválila príspevok na energie len do spotreby domácnosti do 5 MWh. Nástrojov, ako adresne poskytnúť podporu ohrozeným domácnostiam, je veľa.
Ďalším problémom je samotná výška regulovanej ceny. Jej tohoročná úroveň, ktorá bola určená ešte pred rastom cien energií, má zotrvať aj v nasledujúcich dvoch rokoch. Vláda sa snaží pred občanmi udržiavať ilúziu, že elektrina nezdražela, pričom za rastom jej ceny sú objektívne faktory mimo dosah samotných elektrární. Dohoda o konštantnej cene dokonca ignoruje budúcu infláciu – ďalší náklad, ktorý budú musieť Slovenské elektrárne v priebehu zregulovaných dvoch rokov absorbovať. Nedostatok plynu a rast ceny emisných povoleniek nezmiznú reguláciou ceny. Paradoxne, vláda, ktorá má v programe zvyšovanie efektivity využitia energií dosiahne fixovaním súčasnej ceny to, že domácnosti budú mať menšiu motiváciu investovať do zateplenia či vlastných zdrojov výroby elektriny.
Vláda namiesto adresnej pomoci skutočne postihnutým skupinám obyvateľstva vytvorila veľmi zlý precedens nátlaku na veľké firmy a prinesie obrovskú neistotu do podnikateľského prostredia na Slovensku.
Autor: INESS.