Nedokončená plazivá revolúcia.
V Bratislave 20. novembra 1989 vydala Verejnosť proti násiliu (VPN) toto vyhlásenie:
Pobúrení násilnými zákrokmi proti nedávnej pokojnej študentskej manifestácii v Prahe, sa stretli zástupcovia kultúrnej a vedeckej verejnosti a rozhodli sa utvoriť združenie
VEREJNOSŤ PROTI NÁSILIU
Naším cieľom je prispieť k ukončeniu násilností a k nevyhnutným spoločenským zmenám.
Hlboko nás znepokojuje súčasný stav československej spoločnosti. Už pridlho sme svedkami deformácií v spoločenskom a politickom živote, chronických chorôb ekonomiky, klesania úrovne sociálnej a zdravotníckej starostlivosti, školstva a kultúry, rôznych prejavov sociálnej nespravodlivosti, nedodržiavania platných zákonov, devastácie životného prostredia, narastajúcich napätí medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva, generáciami, medzi národmi a národnosťami ČSSR a prehlbujúcej sa mravnej krízy. Nespravodlivo sa odmeňuje práca, existuje množstvo neodôvodnených privilégií, chýba pravdivé informovanie verejnosti.
Doterajšie spôsoby riešenia problémov zlyhávajú. Rastie nespokojnosť ľudí a súčasne i ľahostajnosť a pocit sklamania.
Chybné hodnotenie vzniknutej situácie vedie napokon k násiliu na uliciach. Sme presvedčení, že z tohto stavu sa nedostaneme bez aktivity nás všetkých.
Zasadzujme sa spolu s nami za otvorenie spoločenského dialógu, za skutočnú, nie iba predstieranú demokraciu. Vstupujme so svojou iniciatívou za zlepšenie pomerov, každý na svojom mieste, na pracovisku, v škole, na verejnosti. Apelujme v tomto duchu na spoločenské a politické organizácie, ktorých sme členmi. Žiadajme všetci, aby nás a naše záujmy na všetkých úrovniach zastupovali čestní ľudia, ktorí majú našu dôveru.
Dnes, na prahu posledného desaťročia tohto tisícročia sa aj pre našu krajinu otvára reálny priestor pre demokraciu a cestu za dôstojným životom, ktorý už nastúpili okolité krajiny.
Je pre nás neprijateľné, aby naša krajina so svojimi demokratickými tradíciami a miliónmi tvorivých ľudí ostala ostrovom stagnácie a úpadku.
Zoberme ako občania svoje záležitosti do vlastných rúk!
25. novembra 1989 bolo vydané vyhlásenie:
Programové vyhlásenie občianskej iniciatívy Verejnosti proti násiliu a Koordinačného výboru slovenských vysokoškolákov
25. 11. 1989
Žiadame vytvoriť zo Slovenskej národnej rady skutočný parlament slovenského národa, v ktorom budú mať zastúpenie všetky zložky našej spoločnosti.
Žiadame zaručiť úplnú slobodu tlače. Novinári, zvoľte si už dnes také vedenie redakcií, ktoré túto slobodu zaručia (slobodná tlač).
Žiadame zaručiť slobodu podnikania, zhromažďovania, spolčovania, pohybu, svedomia a ďalšie občianske práva a slobody.
Žiadame zrušiť vedúcu úlohu KSČ zakotvenú v ústave a v tomto zmysle zmeniť ústavu.
Žiadame odideologizovať školstvo a kultúru a oddeliť kultúru od štátneho riadenia.
Žiadame zaručiť nestrannosť súdov a prokuratúry a vytvoriť skutočný právny štát.
Žiadame dôslednú odluku cirkví od štátu.
Žiadame slobodné odborové hnutie a nezávislé študentské organizácie.
Žiadame zrovnoprávniť všetky formy vlastníctva.
Žiadame dôslednú demokratickú federáciu Čechov a Slovákov a zákonné upravenie práva a postavenia národností na princípe plnej a faktickej rovnoprávnosti.
Žiadame reálne zaručiť právo na zdravé životné prostredie.
Žiadame zaručiť rovnakú príležitosť pre všetkých pri voľbe povolania a naplnení životnej dráhy.
Dnes, po viac ako tridsiatich rokoch od Nežnej revolúcie v roku 1989, zisťujeme, že revolúcia nebola dokončená, že stále prebieha, a mnohé z požiadaviek vtedajších pohnutých dní sa dodnes nenaplnili.
Zdá sa, akoby naďalej na občanov pôsobilo déjà vu.
I dnes môžeme tvrdiť, že nás hlboko znepokojuje súčasný stav slovenskej spoločnosti. Už pridlho sme svedkami deformácií v spoločenskom a politickom živote, chronických chorôb ekonomiky, klesania úrovne sociálnej a zdravotníckej starostlivosti, školstva a kultúry, rôznych prejavov sociálnej nespravodlivosti, nedodržiavania platných zákonov, devastácie životného prostredia, narastajúcich napätí medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva, generáciami, medzi národnosťami a prehlbujúcej sa mravnej krízy. Nespravodlivo sa odmeňuje práca, existuje množstvo neodôvodnených privilégií, chýba pravdivé informovanie verejnosti.
Neveríte, že to platí i dnes?
O tom, že sa nespravodlivo odmeňuje práca, vám môžu hovoriť stovky učiteľov, učiteliek, zdravotníkov a zdravotníčok. A mnohých ďalších ľudí, ktorí môžu byť šťastní, že vôbec majú nejakú prácu.
O tom, že po roku 1989 klesla životná úroveň obyvateľstva, vám môžu hovoriť stovky robotníkov a robotníčok, ktorí dostávajú minimálnu mzdu.
Môžete sa rozprávať s bezdomovcami a žobrákmi.
Rozprávajte sa s armádou nezamestnaných a chudobných ľudí.
Keď čítame vyhlásenie z 20. 11. 1989, zisťujeme, že platí i dnes:
„Doterajšie spôsoby riešenia problémov zlyhávajú. Rastie nespokojnosť ľudí a súčasne i ľahostajnosť a pocit sklamania.“
Kedy naozaj vezmú občania svoje záležitosti do vlastných rúk?
Všimli ste si, ako sa politikom v súčinnosti s klerikmi podarilo šikovne ututlať 7. požiadavku z Programového vyhlásenia občianskej iniciatívy Verejnosti proti násiliu a Koordinačného výboru slovenských vysokoškolákov z 25. 11. 1989?
V roku 1989 občania žiadali dôslednú odluku cirkví od štátu.
Dodnes politici nenabrali reálnu odvahu k tomuto kroku. Je to spôsobené strachom z klerikov?
Revolúcia neskončila, len bola zametená pod koberec, ale uhlík v pahrebe tlie.
Žijeme permanentnú revolúciu. Dokedy?
Archív: Stanoviská VPN, november 1989.
Autor: Ján Parada.
2 odpovede na “Verejnosť proti násiliu 2”
[…] Programové vyhlásenie občianskej iniciatívy Verejnosti proti násiliu a Koordinačného výboru slovenských vysokoškolákov som už uverejnil v článku Verejnosť proti násiliu 2. […]
[…] novembra 1989 bolo vydané „Programové vyhlásenie občianskej iniciatívy Verejnosti proti násiliu a Koordinačného vý…“, v ktorom v 7. bode žiadali dôslednú odluku cirkví od štátu. Dokončme […]