Od začiatku 90. rokov až do roku 2019 sa život Slovákov a Sloveniek v podstate kontinuálne predlžoval.
Nepriaznivá epidemiologická situácia v roku 2020 priniesla pomerne významný pokles hodnôt strednej dĺžky života pri narodení. U mužov to bolo približne o 0,9 roka a u žien o 0,7 roka. Hlavnou príčinou zhoršenia úmrtnostných pomerov bolo najmä zvýšenie pravdepodobností úmrtia v seniorskom veku. Dramatický nárast počtu zomretých v roku 2021, ktorý môžeme vidieť z predbežných údajov Štatistického úradu SR, sa s najväčšou pravdepodobnosťou odzrkadlí v ďalšom rapídnom skrátení strednej dĺžky života u oboch pohlaví.
Kým v predpandemickom období zomieralo na Slovensku ročne v priemere 51 až 54 tisíc osôb, v prvom roku pandémie stúpol tento počet na necelých 60 tisíc. V roku 2021 umrelo dokonca viac ako 72 tisíc osôb, čo v relatívnom vyjadrení predstavuje približne 13 úmrtí na 1 000 obyvateľov.
„Takto vysoké počty zomretých osôb Slovensko dosahovalo na začiatku 20. storočia a približne rovnakú hrubú mieru úmrtnosti sme mali tesne po 2. svetovej vojne. V oboch prípadoch však musím doplniť, že to bolo pri výrazne mladšej vekovej štruktúre obyvateľstva a pri početne menšej populácii,“ vysvetľuje Branislav Šprocha z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i. a Výskumného demografického centra pri INFOSTAT-e.
Výskumník na základe dostupných predbežných údajov zostavil tzv. úmrtnostnú tabuľku – demografický model, ktorý prináša presnejší pohľad na vplyv pandémie na proces úmrtnosti v roku 2021.
„Tabuľka naznačuje, že v roku 2021 nedošlo len k skráteniu dĺžky života, ale tento jav prebehol v ďaleko väčšom meradle. Podľa predbežných údajov by medzi rokmi 2020 a 2021 mohla stredná dĺžka života pri narodení u mužov klesnúť o ďalších približne 1,8 roka a u žien o 1,7 roka. Ak to porovnáme so situáciou z roka 2019, tak v priebehu dvoch nasledujúcich pandemických rokov sa dĺžka života na Slovensku skrátila v mužskej časti populácie o asi 2,7 roka a u žien o viac ako 2,4 roka,“ zdôrazňuje demograf a dodáva, že z hľadiska populačnej histórie tohto demografického procesu by sme sa vrátili na úroveň, ktorú Slovensko dosahovalo okolo rokov 2009 a 2010 u mužov a 2007 a 2008 u žien.
Hlbšia analýza poklesu hodnôt strednej dĺžky života pri narodení medzi rokom 2019 a 2021 potvrdila dominanciu vplyvu zhoršenia úmrtnostných pomerov vo veku 65 – 74 rokov, no súčasne poukazuje na zvýraznenie príspevkov aj v mladšom veku. Ide najmä o osoby vo veku 50 – 64 rokov. Situácia sa však pomerne výrazne zhoršila aj vo veku 35 – 49 rokov (obr. 2). V najmladších vekoch zostali príspevky síce kladné, čo signalizuje zlepšovanie úmrtnostných pomerov, no pre celkový vývoj sú však pomerne zanedbateľné. Zaujímavosťou je tiež situácia v najstaršom veku, kde príspevky na skrátení strednej dĺžky života pri narodení zostali u mužov takmer rovnaké a len u žien došlo k určitému nárastu. Ten však nebol tak dynamický ako vo veku 50 – 64 a najmä 65 – 79 rokov.
Obr. 1: Vývoj strednej dĺžky života pri narodení mužov a žien na Slovensku v rokoch 2000 – 2021.*
Zdroj: Branislav Šprocha.
Obr. 2: Príspevky k rozdielom strednej dĺžky života pri narodení mužov a žien na Slovensku medzi rokom 2021* a 2019; 2020 a 2019. Zdroj: Branislav Šprocha.
* Údaj pre rok 2021 prezentuje predbežnú hodnotu strednej dĺžky života pri narodení.
Vložila: Katarína Gáliková, SAV.