Melódia symbolizujúca Európsku úniu pochádza z 9. symfónie d-mol, ktorú v roku 1823 skomponoval Ludwig van Beethoven ako hudobný podklad pre verše Schillerovej „Ódy na radosť“ (Ode „An die Freude“) z roku 1785.
Hymna nesymbolizuje len Európsku úniu (EÚ), ale aj Európu v širšom zmysle. Báseň Óda na radosť vyjadruje Schillerovu idealistickú víziu, s ktorou súhlasí aj Beethoven, že všetci ľudia sa stanú bratia.
V roku 1972 si Rada Európy vybrala Beethovenovu „Ódu na radosť“ za svoju hymnu. V roku 1985 predsedovia vlád a hlavy členských štátov EÚ schválili prijatie skladby za oficiálnu hymnu Európskej únie. Hymna nemá žiadny text, pozostáva iba z hudby. Táto hymna vyjadruje v univerzálnom jazyku hudby ideály slobody, mieru a solidarity, ktoré sú spoločné pre celú Európu.
Európska hymna v žiadnom prípade nenahrádza národné hymny členských štátov EÚ, skôr oslavuje ich spoločné hodnoty. Hymna sa hrá na oficiálnych slávnostiach, ktoré súvisia s Európskou úniou, a všeobecne na všetkých druhoch podujatí európskeho charakteru.
Rada Európy poskytuje odborníkom aj širokej verejnosti nahrávky rôznych interpretácií európskej hymny. Tieto nahrávky sú výňatkami z „Rhapsodie sur l’Hymne Européen“ od francúzskeho skladateľa Christopha Guyarda. Objednala ich Rada Európy na použitie v dokumentárnych filmoch, správach a v ďalších programoch týkajúcich sa Rady Európy.
„Rhapsodie sur l’Hymne Européen“ je chránené dielo. Nie je oslobodené od autorských práv, pretože je zaregistrované v SACEM (Francúzsko). Skladateľom je Christophe Guyard.
Zvukový záznam:
Pozri: Rada Európy (The Council of Europe) a Európska únia.