Sviatok Zjavenia Pána (Epifánia, Traja králi) pripadajúci na 6. januára uzatvára v západnej kresťanskej tradícii dvojtýždňové obdobie Vianoc.
S týmto sviatkom sa spájajú liturgické obrady viazané na cirkevné prostredie kláštorov a chrámov, ale aj tradičné obchôdzky a koledovanie. Trojkráľová hudba stála donedávna na Slovensku na okraji záujmu ako najmenej reflektovaná súčasť hudobnej kultúry vianočného obdobia. Zmenili to vedci a vedkyne zo Slovenskej akadémie vied, ktorí skúmali dejiny unikátneho trojkráľového hudobného repertoáru z nášho územia a v týchto dňoch vydávajú novú publikáciu.
Stručná epická forma kánonického textu Evanjelia podľa Matúša o troch mudrcoch z Východu, ktorí sa prišli pokloniť narodenému Ježišovi a obdarovať ho darmi, umožňovala príbeh konkretizovať prípadne rozširovať alebo redukovať podľa predstáv a potrieb konkrétneho prostredia a spoločenstva. Takto upravený príbeh bol interpretovaný nielen počas slávenia liturgie v chrámoch, ale aj príbytkoch obyvateľstva prostredníctvom koledovania s prvkami divadla, hudby a slovesného umenia spojeného so symbolikou imaginárneho obradového priestoru.
„Najstaršie hudobné pamiatky k sviatku Troch kráľov z územia Slovenska pochádzajú zo záveru 12. storočia. Prvý historický doklad o trojkráľovom koledovaní je z konca 16. storočia a vzťahuje sa na región Gemera,“ vysvetľuje riaditeľka Ústavu hudobnej vedy SAV, v. v. i. Hana Urbancová, ktorá spolu s kolegami vyhodnocovala známe aj novoobjavené hudobné pramene z obdobia od stredoveku po 20. storočie.
Vo výskume sa spojili odborníci a odborníčky na hudobnú historiografiu a etnomuzikológiu a svoje výsledky prezentujú v novej dvojjazyčnej slovensko-anglickej publikácii Hudba k sviatku Troch kráľov na Slovensku: od stredoveku po 20. storočie. Music for the Feast of Three Kings in Slovakia: from the Middle Ages to the 20th Century.
Prinášajú v nej nový pohľad na trojkráľovú hudbu. Odhaľujú, ako sa hudba a spev spojené s týmto sviatkom štýlovo a žánrovo menili od konca 12. storočia až po začiatok 21. storočia. Zohľadňujú chronologickú postupnosť historických prameňov a štyri ťažiskové druhy trojkráľovej hudby: gregoriánsky chorál, kancionálové duchovné piesne, pastorely a koledy.
„Koledová pieseň bola po prvý raz publikovaná v polovici 17. storočia ako súčasť kancionálového repertoáru. Duchovné piesne k sviatku Troch kráľov z tlačených kancionálov dopĺňa repertoár z rukopisných prameňov, ktorý nám dotvára predstavy o speve v chráme, ale aj mimo neho,“ dodáva etnomuzikologička.
Obyčaj trojkráľových obchôdzok so spevom špecifických piesní v tradičnom prostredí bola ojedinele zaznamenaná v 19. storočí, prevažne ako súčasť divadelných foriem a paradivadelných výstupov. Väčšina trojkráľových kolied bola dokumentovaná v priebehu 20. storočia z ústnej tradície, s presahmi aj do novšieho obdobia.
Foto:
Obr. 1. – 4.: Ukážka pôvodných prameňov, ktoré dokumentujú všetky 4 druhy trojkráľovej hudby:
gregoriánsky chorál – cantus planus (12. st. – začiatok 16. st.), kancionálové duchovné piesne (17. – 19. st.), pastorely (18. – 19. st.) a koledy (20. st.).