Tento príbeh sleduje osudy dvoch ľudí, ktorých spojila ulica a priateľstvo.
Daniel má 63 rokov, je veľmi priateľský a vždy dobre naladený. V dávnej minulosti prekonal cievnu mozgovú príhodu a s jej dôsledkami sa potýka dodnes. Zhoršená hybnosť na pravej strane tela a problémy s pamäťou však nezatienia jeho osobnosť. Na ulici je už viac ako 22 rokov a jeho zážitky by zaplnili veľa stránok. Daniel by sa veľmi chcel dostať do domova dôchodcov, aby si „na staré kolená“ oddýchol a nemusel sa každý deň trápiť tým, kde strávi noc. Najväčšmi by ho potešilo, keby sa do zariadenia pre seniorov dostal spolu so svojím kamarátom Ivanom.
Ivan je 72 ročný pán, ktorý je na svoj vek veľmi svižný. Momentálne ho však trápi boľavý kĺb a nohy, o ktoré mu v našej Ošetrovni pravidelne staráme. Z toho, že slabšie počuje, si však nič nerobí. Sám rád hovorí, že aspoň nemusí počúvať somariny. Podivuhodne však niekedy počuje aj to, čo nemusí. Je to beťár! Na ulici v Bratislave je 6 rokov a v ostatnom období ho tie nohy čoraz viac hnevajú, preto by chcel mať miesto, ktoré môže nazvať svojím domovom. Úplne mu postačí, keď bude mať strechu nad hlavou a pri sebe svojho kamaráta Daniela.
A viete čo? Podarilo sa!
Daniel a Ivan nejaké obdobie pobývali v Karanténnom mestečku v Bratislave, v ktorom skvelí zamestnanci pracovali na tom, aby im vybavili zariadenie na trvalé bývanie. Dnes už konečne bývajú v zariadení pre seniorov. Pracovníci z daného zariadenia boli veľmi ústretoví a dokonca im umožnili bývať v jednej izbe, čo podľa Ivanových slov vyzerá ako malý bytík.
Ivan sa sem-tam zastaví v našej Ošetrovni, aby nám s úsmevom povedal, že sa im dobre darí (aj keď ho prednedávnom zrazil autobus a mal zlomenú ruku, našťastie už je opäť v poriadku). Nás jeho návšteva, a samozrejme aj návšteva Daniela, zakaždým poteší a sme veľmi radi, že môžeme byť naďalej súčasťou ich životov. Danielovi a Ivanovi sa splnil sen a nám sa uľavilo, že dvaja dôchodcovia nemusia stráviť v lete silné horúčavy a v zime silné mrazy na ulici. Úplne ich vidíme, ako obaja rozveseľujú miesto, v ktorom žijú a môžu ho nazývať novým domovom.
Toto je však len jeden z mnohých príbehov, s ktorými sme za ostatné roky pracovali. Darujte s nami teplo na Adoptuj si posteľ, tých nedokončených príbehov je vonku totiž stále príliš veľa.
ĎAKUJEME
