Martin na bielom koni s prvým snehom na Liptove mešká, katarínska pranostika sa za posledných 33 rokov potvrdila 21-krát. Aj tieto poznatky priniesli vedci z Ústavu hydrológie SAV, ktorí sa bližšie pozreli na to, ako sa dve populárne zimné pranostiky v uplynulých troch dekádach naplnili v regióne Západných Tatier.
Moderné technológie nám umožňujú veľmi presné predpovede počasia a vďaka mobilným aplikáciám si môžeme aktuálne meteorologické informácie skontrolovať prakticky kedykoľvek. Naši predkovia však mohli počasie v minulosti predpovedať jedine na základe predchádzajúceho dlhoročného pozorovania. Vďaka tomu vznikali ľudové pranostiky, často v podobe ľahko zapamätateľných rýmov. Hydrológov zo Slovenskej akadémie vied zaujímalo či sa aj v dobe prebiehajúcej klimatickej krízy môžeme spoľahnúť na úsudok a dlhoročné skúsenosti našich predkov.
Výskumníci si na overenie vybrali pranostiky Martin na bielom koni a Katarína na blate, Vianoce na ľade (prípadne naopak) a analyzovali ich na základe dát, ktoré posledných 33 rokov zaznamenávala meteorologická stanica nad obcou Jalovec (okr. Liptovský Mikuláš) vo výške 800 m n. m.
„Použili sme údaje o priemernej dennej teplote vzduchu, dennom zrážkovom úhrne a dennú potencionálnu evapotranspiráciu. Analýzu a spracovanie výsledkov nám pomohol urýchliť distribuovaný zrážkovo-odtokový model MikeShe, ktorým sme simulovali vodnú hodnotu snehu v mieste meteorologickej stanice,“ vysvetlil postup práce Michal Danko z Výskumnej základne pre horskú hydrológiu Ústavu hydrológie SAV v Liptovskom Mikuláši.
Údaje odborníkov hovoria jednoznačne. Za sledované obdobie 33 rokov snežilo na Liptove presne na Martina (11. 11.) iba štyrikrát.
„Ak má Martin na bielom koni predstavovať prvé sneženie po jeseni, podľa našich údajov prichádzal prvý sneh na Liptov s oneskorením, v priemere až 20. novembra, na Félixa,“ skonštatoval hydrológ.
Dodal, že prvý sneh sa v regióne Západných Tatier oneskoril aj v tomto roku, „na bielom koni pricválal“ až Kornel (26. 11.).
Prvý sneh vydrží v priemere len jeden až dva týždne, pretože ho ovplyvňuje tzv. „predvianočné oteplenie“. Súvislá snehová pokrývka z novembra sa do konca zimnej sezóny na Liptove udržala len v rokoch 1988, 2001, 2004 a 2005.
Vedci v súvislosti s katarínskou pranostikou porovnali aj dátumy 25. 11. a 24. 12.
„Vianoce na blate sme zažili za sledované obdobie 14-krát. Krajšie zasnežené sviatky sme v tomto regióne mali zvyšných 19-krát,“ spresnil Michal Danko.
Dodal, že na základe spracovaných údajov sa pranostika v jednom alebo v druhom variante potvrdila na 64 %.
„V roku 2021 sme Katarínu mali na meteorologickej stanici na blate. Najbližšia predpoveď počasia SHMÚ pre liptovský región predpovedá na Vianoce sneženie a teplotu vzduchu pod nulou. Pranostika pre tento rok by sa teda mohla opäť potvrdiť,“ nádeja sa vedec.
Foto: Michal Danko.