Egyptológovia z Ústavu orientalistiky SAV a špecialisti podporení Nadáciou Gedíd Aigyptos absolvovali v septembri 2021 v poradí už jedenástu výskumnú sezónu na archeologickej lokalite Tell el-Retábí. Odborníci sa tentoraz zamerali na málo známy severozápadný okraj pevnosti faraóna Ramessa III. z prvej polovice 12. storočia pred našim letopočtom. Počas výskumu sa im nečakane podarilo odkryť ďalšie dve pevnostné hradby, ktoré sa navzájom čiastočne prekrývajú. Tento objav zásadne zmenil predstavu o podobe skúmanej pevnosti.
„Doteraz sme predpokladali, že na severnej strane pevnosti bola za Ramessa III. iba jedna hradba, ktorá mala v staroveku postačovať na jej obranu zo strany chránenej jazerom či mokraďou. Objavili sme však dve ďalšie. Jedna z nich bola 5 m hrubá, tá druhá – vyššie položená a mladšia mala až 9-metrovú hrúbku,“ opisuje nález Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV a dodáva, že obe objavené hradby sú značne poničené zemnými prácami majiteľa susediaceho súčasného trhoviska.
Vo vnútri pevnosti archeológovia objavili masívnu stavbu z nepálených tehiel (surovíc), ktorej vonkajší múr sa zachoval až do výšky takmer pol metra. Účel stavby zostáva zatiaľ neznámy. Zaujímavá je tiež ďalšia objavená budova – v jej vnútri sa doteraz našli dva podstavce stĺpov. Výskum tu odkryl aj viaceré misky, kostru ryby, koráliky a amforu z Tretieho prechodného obdobia (11. – 7. storočie pred našim letopočtom).
Interpretácia a datovanie hradieb dávajú priestor pre viacero hypotéz.
„Jednou z možností, ktorú zvažujeme je, že spodné murivo ani nebolo hradbou. Mohlo slúžiť aj ako oporný či podkladový múr vyššie položenej hradby, založený na jej stabilizáciu vo vlhkom či blatistom brehu blízkej vodnej plochy v staroveku. Na tieto a ďalšie otázky súvisiace s podobou pevnosti či viacerých pevností v Tell el-Retábí nám budú vedieť poskytnúť odpovede až ďalšie výskumné sezóny,“ konštatuje egyptológ.
Archeologická lokalita Tell el-Retábí sa nachádza v starom nílskom údolí Wádí Tumilát, medzi dnešnými mestami Zagazig a Ismailía. V staroveku bolo toto údolie významnou komunikačnou líniou medzi nílskou deltou, Červeným morom a Sinajským polostrovom. Starým Egypťanom poskytovalo relatívne bezpečný prístup k zdrojom nerastných surovín na Sinaji a zároveň bolo aj dôležitou bránou do Ázie. Dôležitosť Tell el-Retábí v dobách faraónov však bola daná aj skutočnosťou, že v blízkosti tellu sa nachádzali vodné zdroje.
Septembrová výskumná sezóna potvrdila, že Tell el-Retábí nebol len pevnosťou, ale aj obchodným a výrobným miestom. Demonštrujú to nálezy keramiky z Grécka a východného Stredomoria a hrubé prepálené vrstvy, odkryté medzi 9-metrovou hradbou a masívnou stavbou.
