Podľa dát Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) patrí Slovensko medzi krajiny EÚ s najnižšou mierou zaočkovanosti proti ochoreniu COVID-19. Zároveň takmer polovica obyvateľov neprejavuje o očkovanie záujem. Výsledky najnovšej štúdie kolektívu vedkýň z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV (CSPV SAV) naznačujú, že dôvodom nízkej zaočkovanosti Slovákov a Sloveniek je ich zvýšený strach z vakcíny a bezmocnosť pri hodnotení jej bezpečnosti. Tieto pocity dokonca prevažujú aj nad ochotou solidárne ochrániť ostatných ľudí vo svojom okolí.
Očkovanie – nielen proti ochoreniu COVID-19 – patrí k najvýznamnejším prínosom modernej vedy, jeho účinnosť však závisí od počtu zaočkovaných ľudí v populácii.
„Keďže očkovanie chráni nielen zaočkovanú osobu, ale aj ostatných ľudí, dá sa povedať, že ide o formu spoločenskej dohody a morálnu povinnosť chrániť najviac zraniteľné osoby,“ konštatuje Magdalena Adamus z Ústavu experimentálnej psychológie CSPV SAV.
Po tom, čo Slovensko ťažko zasiahla druhá vlna pandémie, sa spolu s kolegyňami Vladimírou Čavojovou a Evou Ballovou Mikuškovou rozhodli preskúmať dôvody vysokej miery skepticizmu obyvateľov Slovenska voči vakcínam proti ochoreniu COVID-19.
„Naším najdôležitejším zistením je, že strach z vakcíny a jej vedľajších účinkov prevažuje nielen nad strachom z choroby samotnej, ale aj nad altruistickými tendenciami, ktoré môže človek mať,“ vysvetľuje psychologička a dodáva: „Napriek tomu, že ľudia v našej vzorke prejavovali vysokú mieru altruizmu a úprimného záujmu o ostatných ľudí a ich zdravie, ich očkovacie postoje boli viac ovplyvnené emocionálnymi reakciami na vedľajšie účinky vakcíny a nedostatkom schopnosti vyhodnotiť bezpečnosť a účinnosť vakcinačných látok.“
Výsledky výskumu poukazujú na to, že očkovacie kampane postavené na solidarite voči okoliu môžu byt účinné len vtedy, keď majú ľudia dostatočné množstvo spoľahlivých informácií a riziká spojené s vakcináciou považujú za nízke. V opačnom prípade sa do popredia dostavajú emócie, najmä strach.
„Nemôžeme predsa očakávať, že ľudia, ktorí nemajú relevantné vzdelanie, budú schopní hodnotiť vedecké články alebo klinické štúdie. Ak chceme zvýšiť ochotu ľudí dať sa zaočkovať, musíme znižovať ich strach a pocit bezmocnosti. A to najmä eliminovaním falošných správ a poplašných hoaxov. Neexistuje na to iná cesta než zrozumiteľné poskytovanie poznatkov cez viaceré informačné kanály, ktoré dokážu zasiahnuť čo najširšie spektrum ľudí,“ zdôrazňuje na záver vedkyňa.
O výsledkoch štúdie sa viac dozviete na blogu Ústavu experimentálnej psychológie CSPV SAV.
Ilustračný obrázok: Ivan Diaz (Unsplash).