Kategórie
Tlačové správy

Hromadná pripomienka s viac ako 3 000 fyzickými podpismi už je podaná!

Aj vďaka ľudom, ktorý sa zúčastnili na stretnutiach v Malej Fatre, Slovenskom krase, NAPANT-e, Muráni, Poloninách či TANAP-e – za 4 dni od uverejnenia materiálu LP/2021/423 Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 591) zástupcovia obecných samospráv, majiteľov lesov, členov Slovenskej lesníckej komory, Slovenskej poľovníckej komory a ďalších organizácií združujúcich obyvateľov žijúcich na vidieku a miestne obyvateľstvo slovenského vidieka v zastúpení ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska vyslovujeme nesúhlas s návrhom LP/2021/423.

Spoločná rezolúcia
Spoločná rezolúcia.

Žiadame predkladateľov o stiahnutie Návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Návrh zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 591) z rokovania pléna Národnej rady Slovenskej republiky.

Odôvodnenie:

1) Návrh zákona je neodôvodnený, dôvodová správa obsahuje veľa nepravdivých tvrdení a nemal by byť prerokovaný bez poctivej analýzy dopadov – environmentálnych, ekonomických, sociálnych a morálnych. Je to dôkaz, že MŽP nepostupuje podľa článku 6 Návrh zákona 55/2017, ktorý zaväzuje pri výkone funkcie postupovať s profesionalitou a odbornou starostlivosťou. Absentuje analýza východiskového stavu v jednotlivých NP, ale najmä cieľový stav – čo táto reforma má priniesť a čo je jej hlavný cieľ. Tento Návrh zákona hovorí len o prechode správy pozemkov vo vlastníctve štátu, nie o cieľoch a výsledkoch, ktoré sa majú týmto prechodom dosiahnuť. Návrh zákona v časti 1.2. Vplyvy uvádza, že Návrh zákona nebude mať žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie ani na regulačné zaťaženie, že nebude mať žiadne sociálne vplyvy, že bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie. Sú to ničím nepodložené a zavádzajúce informácie. Podľa nášho odhadu príde k strate približne 2 500 pracovných miest len v odstraňovaní stromov a v dodávkach lesníckych činností a to najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a vysokou sociálnou exklúziou. V pozemkových spoločenstvách aj u iných neštátnych obhospodarovateľov lesa v NP, ktoré majú časť pozemkov a podielov vo vlastníctve štátu a časť podielov neznámi a nezistení vlastníci, nám okrem SPF pribudne ďalší partner – príspevková organizácia ŠOP a ďalšia byrokratická záťaž.

2) Návrh zákona je z legislatívneho hľadiska povrchne pripravený, vo viacerých aspektoch porušuje v Ústave SR zakotvený princíp legality, je v rozpore s viacerými platnými zákonmi. Návrh zákona deklaruje, že zjednoduší, sprehľadní správu pozemkov v NP. V skutočnosti ju skomplikuje. Okrem neštátnych subjektov (spoločenstvá, mestá a obce, cirkev, fyz. osoby) v správe zostane SPF a ŠOP nahradí niektoré organizácie v pôsobnosti MPRV.

3) Návrh zákona bude mať vážne negatívne dopady na lesné hospodárstvo a verejné zdroje financovania. V návrhu zákona sa v časti 1.3. uvádza, že dopady na verejný rozpočet „nateraz nie je možné špecifikovať“. Nie je to pravda. Náš veľmi konzervatívny odhad hovorí o priamych dopadoch na ŠR vo výške min. 60 mil. € ročne. Na tieto náklady je potrebné vytvoriť rozpočet. Budú aj nepriame dopady cez príjmy obcí, výpadku na daniach a poklesom tržieb v drevospracujúcom priemysle, ktoré je potrebné analyzovať a vyčísliť výšku dopadov, nevraviac o hroziace energetickej chudobe v územiach, kde sa nebude môcť spracovať drevo z lesov. Všetky tieto zdroje budú zúfalo chýbať pri zvyšovaní adaptačných schopností lesov v procese klimatickej zmeny.

4) Návrh zákona nie že neodstráni, ale naopak prispeje k prehlbovaniu rozporov medzi približne 4 000 lesníkmi pracujúcimi v lesoch NP a približne 500 zamestnancami ŠOP, zavádza reálnu schizmu v ochrane lesov v NP a v ostatných chránených územiach, vrátane rezervácií. Organizačné rozdelenie riadenia lesa podľa zaradenia do Národných parkov povedie k deštrukcii lesa a k zásadne zvýšeným nákladom na obhospodarovanie lesa v nižších stupňoch ochrany, ktoré vyvolá ohlasovaný bezzásah na 50% ploche NP. Lesy v režime bezzásahu budú určovať ekonomiku hospodárskych lesov – budú znižovať ich výnosy a zvyšovať náklady na ich udržanie v primeranom zdravotnom stave. Takže nie je pravdivé tvrdenie, že Návrh zákona sa dotkne len štátnych pozemkov a štátnych obhospodarovateľov lesa a ostatných sa netýka. Úplne ignoruje schopnosť doterajších obhospodarovateľov dopestovať les s vysokým stupňom prirodzenosti, hoci všetky tieto lesy vznikli zásluhou lesníkov a to dokonca aj na miestach, kde po stáročia lesy vôbec neboli. Naopak v mnohých lesoch najmä v rezerváciách s bezzásahovým režimom cenné ekosystémy a biotopy zanikli. Snaha o naplnenie kritérií IUCN pre NP je balamutením verejnosti. Kategorizácia NP je indikatívna a štáty sa samy môžu rozhodnúť, ako ktoré územie bude kategorizované. Je zrejmé, že Slovensko nebude mať nikdy ani jeden NP s bezzásahovým územím na 75 % výmery pokiaľ radikálne nezníži súčasné štedré plochy území ako relikty doby totality. NP sú natoľko urbanizované (po stáročia), lesy sú skoro výlučne dielom človeka a udržateľný prales sa dá len zachovať, ale nie vypestovať. O vysokej úrovni lesníkmi spravovaných lesov v NP (či už ide o štátne alebo neštátne pozemky) svedčí ocenenie NP Muránska planina, ale najmä mimoriadne cenné lesy u neštátnych obhospodarovateľov (mestské lesy, cirkevné lesy, poz. spoločenstvá). Minivýmery našich deviatich NP to neumožňujú, rovnako ekonomické možnosti SR. Treba si naliať čistého vína a NP prekategorizovať v súlade s IUCN na tie kategórie, ktoré dané územia manažmentové ciele skutočne plnia pre danú kategóriu. Tak ako uvádza IUCN, ani jedna kategória nie je významnejšia a menej významná. Všetky sú rovnocenné – keď sú pre prírodu aj pre ľudí. V PVV tejto vlády sa uvádza, že bude konať čestne a vravieť pravdu. Poďme konať čestne a vravieť pravdu. Nemajme národné parky, ktoré sú len pre niekoho prestíž, ale nespĺňajú kritéria IUCN a majme parky, ktoré si Slovensko bude vážiť.

Pred prijatím akejkoľvek novely Návrh zákona 543/2002 Z. z., ktorá bude definovať právomoci organizácií, inštitúcií v zriaďovateľskej, zakladateľskej pôsobnosti ústredných štátnych orgánov spravujúcich majetok štátu žiadame o komplexnú reformu ochrany prírody na Slovensku pričom sa:

  1. PREHODNOTIŤ CHRÁNENÉ ÚZEMIA v zmysle vládou schválenej ENVIROSTRATEGIE 2030 a Programového vyhlásenia vlády 2021 – 2024 podľa medzinárodných pravidiel.
  2. VYPRACOVAŤ nezávislú dopadovú analýzu na sociálnu, environmentálnu a ekonomickú sféru.
  3. PRIPRAVIŤ ZÁVÄZNÝ PLÁN EKONOMICKÉHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA pre príslušné chránené územie so záväznými a štátom garantovaným vyčlenením finančných prostriedkov na jeho realizáciu.
  4. DOHODNÚŤ SA S VLASTNÍKMI, tak ako to vravia dokumenty Európskeho parlamentu a Európskej komisie, nakoľko v minulosti sa pri vyhlasovaní chránených území vôbec neprihliadalo na ich názor.
  5. NANOVO VYHLÁSIŤ NÁRODNÉ PARKY, PRÍRODNÉ PARKY a CHKO, v riadení a správe chránených území zabezpečiť účasť zástupcov kľúčových aktérov a obyvateľov dotknutého regiónu s ROZHODOVACÍMI KOMPETENCIAMI.

Pozri: Gemerské regionálne združenie vlastníkov neštátnych lesov (GRZVNL), ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska (Facebook) a Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *