Kategórie
Osobné

Jastrowova ilúzia: Je dlhšia modrá alebo čierna plocha?

Starý optický klam fascinuje dodnes.

Takzvaná Jastrowova ilúzia zamotala hlavy vedcom už na konci 19. storočia. A dodnes na nás pôsobí veľmi silno, pretože sa s ňou náš mozog nedokáže zmieriť.

Je dlhšia modrá alebo čierna plocha? Jastrowova ilúzia stále fascinuje
Je dlhšia modrá alebo čierna plocha? Jastrowova ilúzia stále fascinuje.

Slávna bumerangová ilúzia je jednou z tých, ktoré môžeme vidieť i v bežnom živote. Pokiaľ nad seba umiestnime dva pásy, opisujúce časť kružnice, bude sa ten horný javiť ako menší, aj keď sú v skutočnosti rovnako dlhé. Na vine je naše vnímanie perspektívy. S kontrastom medzi kratšou vnútornou a dlhšou vonkajšou stranou pásu sa náš mozog jednoducho nedokáže vyrovnať – v porovnaní s kratšou časťou vyzerá tá dlhšia ešte dlhšia, než v skutočnosti je; a naopak.

Autorom tejto ilúzie je poľsko-americký psychológ Joseph Jastrow. Narodil sa v roku 1863 vo Varšave, ale už ako malý sa s rodinou ocitol v USA, kde následne študoval na Pensylvánskej univerzite. Zaoberal sa napríklad psychofyzikou, teda snahou objektívne merať ľudské vnímanie. Spolupracoval s významnými vedcami konca 19. storočia ako dajme tomu zakladateľom pragmatizmu C. S. Peircom či behavioristom Clarkom L. Hullom.

Svojimi prednáškami i popularizačnými textami sa snažil predstaviť psychologické výskumy širokej verejnosti. Dlhé roky sa vedľa percepčných anomálií zaoberal napríklad paranormálnymi javmi, nezámernými pohybmi tela, medzikultúrnymi analógiami či tým, ako „vyzerajú“ sny slepých ľudí. Najväčšieho ohlasu však dosiahol predsa len vďaka skúmaniu optických klamov, z ktorých najslávnejší je obrázok s králikom/kačicou.

Modrá i čierna plocha sú v skutočnosti rovnako dlhé
Modrá i čierna plocha sú v skutočnosti rovnako dlhé.

Okolo roku 1890 sa bumerangovou ilúziou zaoberal nielen Jastrow, ale i nemeckí psychológovia Wilhelm Wundt či Franz Müller-Lyer, o ktorého najznámejšej ilúzii sme tiež písali. Jastrowová ilúzia opakovane poslúžila i ku skúmaniu, ako optické klamy pôsobia napríklad na deti či jedincov s poruchou autistického spektra. Ide teda o jednu z najtypickejších a v psychologickom výskume najviac skúmaných ilúzií – a to i preto, ako nekompromisne na nás funguje, aj keď sme si jej vedomí.


Zdroj: Prima Zoom, Jastrowova iluze: Je delší modrá, nebo černá plocha? Starý optický klam fascinuje dodnes.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *