„…ale riadim sa dvoma posolstvami z Evanjelia…“
Eduard Chmelár 27. 7. 2019 o 19.12 h napísal:
„Nie som veriacim kresťanom, ale riadim sa dvoma posolstvami z Evanjelia…“
A akým je kresťanom? Je teda neveriacim kresťanom? Alebo skôr veriacim nekresťanom? Neuvedomuje si, že ide o pleonazmus, zbytočné hromadenie slov?
Eduard Chmelár sa vyjadril:
„Zastihli ste ma v starobylom Korinte, jednom z najmocnejších mestských štátov antického Grécka. Útočisko tu našiel Diogenes zo Sinopy, prvý človek, ktorý sa vyhlásil za svetoobčana, ale aj rovnako univerzalistický Pavol z Tarzu, apoštol národov. Stál som na vyvýšenine, z ktorej Pavol kázal a z ktorej predniesol svoj geniálny Hymnus lásky. Silné miesto, silné slová. Nie som veriacim kresťanom, ale riadim sa dvoma posolstvami z Evanjelia, ktoré považujem za jedny z najúžasnejších literárnych a filozofických textov, aké boli kedy napísané: Ježišovou Rečou na hore a Pavlovým Hymnom lásky. Čo iné je z kresťanstva všeobecne platné, ak nie toto?“
Eduard Chmelár sa 12. septembra 2017 pochválil, že vystupuje z cirkvi. Cirkev je definovaná ako spoločenstvo kresťanov. Zrejme prešla krátka doba, len skoro 2 roky, a ešte sa s tým poriadne nevysporiadal. Kresťania o takých ľuďoch hovoria, že ide o hľadajúceho. Ako keby sa hľadal.
Chmelár o Zuzane Kusej povedal:
„Cenu humanistov dostala veriaca evanjelička.“
On s tým pleonazmom má ozaj vážny problém. Ako keby podľa neho boli aj neveriaci evanjelici. Keby povedal kresťanka evanjelička, bolo by to OK, pretože druhým slovom sa len upresňuje, že ide o kresťanku z ECAV, a nie z RKC alebo Pravoslávnej cirkvi.
Archív:
Príspevok od Chmelára z 27. 7. 2019.
Autor: Ján Parada.