Oxfordská deklarácia slobody myslenia a prejavu – 2014

Delegáti Svetového kongresu humanistov 10. augusta 2014 odsúhlasili znenie a valné zhromaždenie Medzinárodných humanistov (Humanists International; predtým International Humanist and Ethical Union – IHEU) 11. augusta 2014 schválilo Oxfordskú deklaráciu slobody myslenia a slova. Navrhnutá a doplnená po pripomienkach od delegátov výborom Svetového humanistického kongresu bola Oxfordská deklarácia schválená v nasledujúcom znení.

Svetový kongres humanistov 2014 v Oxforde 8. až 10. augusta 2014 prijal nasledovnú Deklaráciu slobody myslenia a prejavu.

Na celom svete a za každých okolností sa práve sloboda myslenia a sloboda prejavu preukázali ako najdôležitejšie podmienky pre rozvoj človeka, ale každá generácia musí čeliť novým hrozbám pre tieto základné slobody. S týmto vedomím tvrdíme:

Právo na slobodu myslenia a viery je jedno a to isté pre všetkých. Ľudské právo uvedené v článku 18. Všeobecnej deklarácie ľudských práv a rozpracované inde je a malo by byť jediným právom, nedeliteľným, chrániacim dôstojnosť a slobodu všetkých ľudí ochranou ich práva na ich osobnú vieru, nech už sú vierovyznania alebo náboženstva akékoľvek, neveriaci. Ako hovorí článok 7. deklarácie: „Všetci sú si rovní pred zákonom a majú právo na rovnakú ochranu zákona bez akejkoľvek diskriminácie.“

Nikto by nemal byť nútený k viere alebo presvedčeniu. Sloboda myslenia znamená právo rozvíjať, držať, skúmať a prejavovať svoju vieru a presvedčenie bez nátlaku a vyjadrovať názory a svetonázor, či už náboženský alebo nenáboženský, bez strachu z nátlaku. Zahŕňa to právo zmeniť naše názory alebo odmietnuť vieru či presvedčenie, ktoré sme predtým zastávali alebo nám bola pripisovaná. Tlak na prispôsobenie sa štátnym ideológiám alebo náboženským doktrínam je tyraniou. Zákony, ktoré predpisujú alebo kriminalizujú vieru či presvedčenie, sú v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a musia byť zrušené. Každý občan každého štátu má právo požadovať zrušenie týchto zákonov a všetky štáty by mali podporovať tých, nech sú kdekoľvek, ktorí požadujú ochranu svojich sociálnych slobôd a osobnej slobody.

Právo na slobodu prejavu je svojím rozsahom globálne. Medzi ľudské práva uvedené v článku 19. Všeobecnej deklarácie ľudských práv patrí právo „hľadať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky prostredníctvom akýchkoľvek médií a bez ohľadu na hranice“. Žiadny náboženský nacionalizmus alebo štátna neistota by nemali brániť globálnemu ľudskému spoločenstvu v plnení prísľubu nových technológií, masmédií, sociálnych sietí a nášho osobného prístupu k nadnárodným sieťam. Štáty by mali investovať primerané zdroje, aby umožnili svojim občanom účasť na tomto globálnom dialógu.

Neexistuje právo na to, aby vás neurazili alebo ste nepočuli protichodné názory. Z rešpektovania slobody viery ľudí nevyplýva žiadna povinnosť alebo požiadavka rešpektovať túto vieru. Pre kritický diskurz je nevyhnutné mať možnosť vyjadriť odpor proti akejkoľvek viere a to aj vo forme satiry, posmechu alebo odsúdenia vo všetkých médiách a formách. Každé obmedzenie, ktoré by sa malo v tejto súvislosti uplatniť, musí byť v súlade s článkom 29. Všeobecnej deklarácie človeka, osobitne práva na ochranu práv a slobôd druhých. Najlepšou odpoveďou na vyjadrenie či názor, s ktorými nesúhlasíme, je odpovedať na ne. Násilie a cenzúra nie sú nikdy legitímnou odpoveďou. Všetky zákony, ktoré kriminalizujú vyjadrenia na základe „rúhania“ alebo urážania viery a hodnôt, bránia ľudskej slobode a mali by byť zrušené.

Štáty nesmú obmedzovať myslenie a prejav iba na ochranu vlády pred kritikou. Štáty, ktoré kriminalizujú kritiku vládnej politiky alebo štátnych úradníkov ako vlastizradnú, poburujúcu alebo ako hrozbu pre bezpečnosť, nie sú „silnými vládami“ presadzujúcimi najlepšie záujmy verejnosti, ale cenzúrnymi násilníkmi, ktorí vo svojich vlastných záujmoch uplatňujú tyraniu. Štáty by mali zabezpečiť vo svojom vnútroštátnom právnom systéme, vo svojich vzdelávacích systémoch a pri riadení svojho národného života všeobecne, aby bola sloboda myslenia a prejavu aktívne podporovaná a presadzovaná v skutočný prospech každého člena spoločnosti.

Sloboda viery a presvedčenia je absolútna, ale sloboda konať podľa viery a presvedčenia nie. Ako zodpovední členovia komunity pripúšťame, že naša sloboda konať musí byť niekedy obmedzená, ale len a len vtedy, ak by naše konanie narušilo práva a slobody ostatných. Sloboda viery a presvedčenia nemôže legitimizovať zvýhodňovanie pred zásadami nediskriminácie a rovnosťou pred zákonom. Je ťažké dosiahnuť túto rovnováhu, ale so zameraním na slobodu a ľudskú dôstojnosť sa domnievame, že zákonodarcovia a súdnictvo ich môžu dosiahnuť progresívnym spôsobom.

Tvrdíme, že zásady demokracie, ľudských práv, vlády zákona a sekularizmu poskytujú najpevnejšie základy pre rozvoj otvorených spoločností, v ktorých bude chránená a podporovaná sloboda myslenia a prejavu.

Pri všetkej svojej práci sa zaväzujeme presadzovať a podporovať existujúce práva na slobodu myslenia a prejavu v medzinárodnom rámci pre ľudské práva, odolávať národným a medzinárodným obmedzeniam práva jednotlivcov na slobodné myslenie a bez strachu otvorene vyjadrovať svoje názory.

Žiadame všetky naše členské organizácie a všetkých humanistov na celom svete, aby si tieto hodnoty udržiavali vo svojom vlastnom živote; podporovali vo svojich komunitách väčšie pochopenie pre právo verejnosti na slobodu myslenia a slobodu prejavu pre všetkých; aby naliehali na svoje vlády nech podporujú tieto hodnoty a aby sa spájali s humanistami a ďalšími ľuďmi na celom svete pri ich obrane a napredovaní v prospech celého ľudstva.

---

Zdroj: kniha Stredoeurópske humanistické fórum 2020 (Humanizmus a výzvy 21. storočia), vydavateľ Spoločnosť Prometheus – združenie svetských humanistov, strany 173 a 174. ISBN: 978-80-570-2640-2.