Dlhoročný ateista sa už necíti byť kresťanom

Rozhodol sa formálne vystúpiť z cirkvi.

To mu ale príliš dlho trvalo!

Eduard Chmelár sa 12. septembra 2017 pochválil na vlastnej stránke, ktorú už medzitým zrušil [EdoChmelar.sk/vystupujem-z-cirkvi/], že vystupuje z cirkvi. Cirkev je definovaná ako spoločenstvo kresťanov. Keďže mnoho rokov sa Eduard Chmelár tváril ako ateista, dá sa povedať, že bol v cirkvi čiernou ovcou. Cirkev by samozrejme mlčala, aj keby vedela o tom, že v košiari má čiernu ovcu, lebo cirkvi tiež záleží na počtoch. Čím viac oviec, tým viac peňazí. To by bolo, keby cirkev vypustila zo svojho košiara všetky čierne ovce. Možno by pastieri (biskupi, kňazi) s hrôzou zistili, koľko málo oviec ostalo v košiari.

Cením si na Chmelárovi, že nabral odvahu, a aj po formálnej stránke konečne opúšťa cirkevný košiar. Nechápem však, prečo sa toľké roky motal v cirkevnom košiari. Čiastočnú odpoveď nachádzam v jeho slovách, ako opisuje, že v detstve jeho rodinu prichýlil na faru farár Karol Gábriš, ktorý mu tak trochu nahrádzal otca.

V prípade Eduarda Chmelára musela nastať až ozaj veľká udalosť, ktorá ho donútila k odchodu z cirkvi? Až keď cirkev odňala jednému teológovi, docentovi Ondrejovi Prostredníkovi, kanonickú misiu a zbavila ho tak možnosti učiť.

Prostredník sa dostal do sporu s vedením cirkvi najmä po tom, ako mal prejav na Dúhovom pochode.

Dúhový pochod organizuje občianske združenie Dúhový PRIDE Bratislava, ktoré obhajuje sexuálne menšiny na Slovensku.

Ako som povedal, cením si, že Chmelár nabral odvahu. To je fajn. Ale je to málo. Chcem tým povedať, že si menej cením ľudí, ktorí z nejakých emocionálnych pohnútok, z trucu, z hnevu, z odporu voči kléru a podobne, odchádzajú z cirkvi. Aj keby sa snažili si to nejako rozumovo obhájiť. Chmelár je dôkazom povrchného vzťahu k cirkvi. Nerozumiem, z akého dôvodu bol členom cirkvi, hoci len po formálnej stránke, a zároveň si o sebe myslel, že je ateista. Na dvoch stoličkách sa nesedí dobre. Komu ako, však, pán Chmelár! S čím kalkuloval? Nepáči sa mi takáto vypočítavosť. Možno v jeho prípade ide o ľahostajnosť. A z letargie ho prebral až zásah kléru voči jednému teológovi.

Viac si vážim ľudí, ktorí dlhším uvažovaním, racionálnou úvahou, dospeli k tomu, že sa stali humanistami. Byť veriacim v zmysle nábožným je totiž také ľahké. Stačí veriť! Náročné je však stať sa humanistom. Človek musí veľa premýšľať, zvažovať pre a proti. Už pri téme o humanistickom svetonázore som citoval múdre slová, ktoré povedal Tai Solarin:

„Humanizmus nie je stráviteľný pre analfabeta; len vzdelaný človek sa môže stať humanistom.“

Vzdelanie, rozum, rozumný dôvod – kto chce byť humanistom, mal by veľmi dobre vedieť, prečo je humanista. Citové dôvody sú iste pekné, ale ako zdôrazňujem, viac si vážim ľudí, ktorí k humanizmu dospeli na základe racionálnych dôvodov.

Potešilo by ma, keby ľudia premýšľali nad tým, prečo sú členmi nejakej náboženskej organizácie. Či je to len kvôli zotrvačnosti? Lebo aj otecko a mamka tam sú? Lebo si myslia, že to je tak správne?

Napríklad práve 13. 9. 2017 sa jeden kresťan s prezývkou „Fotooon“ z náboženskej organizácie Slovo života vyjadril:

„Aj tí, ktorí chodia do kostolov, sú väčšinou ateisti, a hento berú len ako folklór a rodinnú tradíciu.“

Folklór a náboženské zvyky. Je najvyšší čas odvykať si od takýchto zvykov. Keď nie ste nábožní, nebuďte ani formálne členmi náboženských organizácií (cirkví)!

Občania, aká udalosť by musela nastať, aby ste aj vy nabrali odvahu, a vystúpili z cirkvi?

Archív:

Kópia stránky: Eduard Chmelár (veľkosť 1 200 × 6 195 bodov).

Kópia z Diskusného fóra, kde sa Fotooon vyjadril.

---

Autor: Ján Parada.