Územie Bratislavského samosprávneho kraja je zasiahnuté procesom intenzívnej suburbanizácie, ktorý do vidieckeho zázemia hlavného mesta prináša dynamický populačný rast. Ten však nie je sprevádzaný adekvátnym rozvojom sociálnej infraštruktúry a vybavenosti. Sú to práve kapacity materských škôl, ktoré sa tak stávajú kľúčovým problémom rozrastajúcich sa obcí. Vedci z Geografického ústavu SAV v reakcii na novelu školského zákona, ktorá zavádza povinnú dochádzku v materských školách pre päťročné deti, skúmali dostupnosť predškolského vzdelávania v Bratislavskom kraji. Výsledky výskumu, do ktorého zahrnuli aj početné mimosieťové zariadenia, tak prinášajú komplexný pohľad na túto aktuálnu problematiku.
„Bratislavský kraj má zo všetkých krajov Slovenska najmenej materských škôl, ale najviac súkromných zariadení, ktoré sú zaradené do Siete škôl a školských zariadení. Ku koncu roka 2020 sa v tejto sieti nachádzalo 300 materských škôl (a 62 ich elokovaných pracovísk), z toho 207 štátnych, 64 súkromných, 13 cirkevných a 16 špeciálnych,“ vysvetlila Michala Sládeková Madajová z Geografického ústavu SAV a dodala, že v tomto regióne zároveň pôsobí najväčšie množstvo tzv. mimosieťových zariadení, ktoré zabezpečujú starostlivosť o deti vo veku 3 – 6 rokov, ale nemajú oprávnenie poskytovať predprimárne vzdelávanie.
„V kraji sme identifikovali 151 takýchto zariadení. Najviac z nich, až 31, sa nachádza v okrese Bratislava II, okresy Senec, Pezinok a Bratislava III ich majú spolu 21. Najmenej je ich lokalizovaných v okrese Malacky (10) a Bratislava IV (12),“ spresnila geografka.
Odborníci sa domnievajú, že implementácia povinného predprimárneho vzdelávania pre deti od 5 rokov prinesie zvýšený tlak najmä na štátne zariadenia a rodičov 3-ročných detí, ktoré budú najviac ohrozené nedostatočnými kapacitami.
„V sektore predprimárneho vzdelávania v Bratislavskom kraji v súčasnosti nie sú miesta pre približne 4 800 detí. Chýbajúcu kapacitu sieťových zariadení čiastočne vykrývajú mimosieťové zariadenia, avšak aj za predpokladu, že by materskú školu mali navštevovať všetky deti predškolského veku a v prípade, že od septembra 2021 bude umožnené poskytovať predprimárne vzdelávanie aj mimosieťovým zariadeniam, stále bude v kraji potrebné nájsť okolo 2 000 miest,“ upozornil Martin Šveda z Geografického ústavu SAV a zdôraznil, že scenár, že deti s povinnou predškolskou dochádzkou budú do materských škôl prijímané na úkor mladších vekových kategórií je veľmi pravdepodobný až v 54 obciach kraja.
„Ak bude plnenie povinnej dochádzky umožnené aj v mimosieťových zariadeniach, situácia sa výraznejšie zlepší v 17 obciach. Spolu s týmito zariadeniami by sa však len 3 obce, Modra, Vysoká pri Morave a Pezinok zaradili do kategórie obcí s postačujúcou kapacitou. Otázkou je, koľko rodičov bude schopných finančne pokryť náklady spojené s dochádzkou do súkromných zariadení, ak nenastane aj zmena ich financovania,“ skonštatoval vedec.
Odborníci sa pokúsili načrtnúť riešenie pre optimalizáciu redistribúcie detí do lokalít s voľnými kapacitami. Pracovali so scenárom, ktorý popri materských školách zahŕňal aj mimosieťové zariadenia.
„Náš model hľadal miesto pre celkovo 3 520 detí, ktoré žijú v obciach s nedostatočnou kapacitou predškolských zariadení. Vo výsledku však dokázal elokovať ‚len‘ 1 412 žiakov z 54 obcí, a to do vzdialenosti 18 minút cesty autom. V modelovanom riešení nám stále zostalo 31 obcí s nedostatočnou kapacitou. Najvyšší počet neumiestnených detí sa nachádzal v mestských častiach Bratislavy (Nové Mesto, Ružinov a Rača) a v obciach Most pri Bratislave, Bernolákovo, Miloslavov a Hamuliakovo,“ vysvetlil Ján Výbošťok z Geografického ústavu SAV a dodal, že pre každú z týchto obcí chýbala kapacita 100 a viac miest.
„V Hamuliakove chýbajú kapacity pre takmer dve tretiny všetkých detí (62,5 %), v Moste pri Bratislave a Veľkom Bieli nie sú miesta pre viac ako dve pätiny detí, v Miloslavove je to vyše jedna tretina detí,“ upresnil geograf.
Vedeckí pracovníci Geografického ústavu SAV zdôrazňujú, že na zabezpečenie dostatočnej regionálnej kapacity je potrebná výraznejšia účasť štátu, ako aj odstránenie početných systémových nedostatkov. Namiesto plošného budovania úplne nových zariadení by podľa nich situáciu pomohlo vyriešiť využitie existujúcich kapacít mimosieťových zariadení a zabezpečenie kvality výchovno-vzdelávacieho procesu v nich. Rozumným riešením by bolo aj nastavenie podmienok, ktoré by museli nové zariadenia spĺňať nielen v zmysle priestorov a hygieny, ale predovšetkým v oblasti kvalifikovaného personálneho zabezpečenia a vypracovaného vzdelávacieho programu.
Príloha:
