Slovensko má najväčšiu prirodzenú zásobáreň podzemnej vody v strednej Európe – Žitný ostrov.
Pri súčasnej priemernej spotrebe môže zásobovať viac ako 16 miliónov obyvateľov. Žitný ostrov je priamo a nezadržateľne ohrozený masívnym chemickým znečistením, najmä odpadmi z výroby v bývalých Chemických závodoch J. Dimitrova, ale aj ďalšou priemyselnou činnosťou na území Bratislavy. Vedeckí pracovníci SAV navrhli unikátnu bezodpadovú technológiu čistenia podzemných vôd vo Vrakuni a sú pripravení podať pomocnú ruku pri riešení tejto spoločensky veľmi významnej úlohy.
Vedci zo Slovenskej akadémie vied realizujú moderný výskum orientovaný na aktuálne globálne výzvy spojené s klimatickou krízou. Osobitnú pozornosť venujú otázkam vývoja komplexných technologických postupov pre likvidáciu environmentálnych záťaží a obnovu znečistených území. Od roku 2017 sa výskum na SAV venuje aj problematike sanácie skládky vo Vrakuni. Charakter znečistenia tejto lokality vyžaduje aplikáciu pokročilých fyzikálno-chemických a biologických postupov v technológii čistenia podzemnej vody.
Odborníkmi v tejto oblasti sú vedeckí pracovníci z Ústavu geotechniky SAV v Košiciach, ktorí vďaka koordinácii medzinárodného projektu Čistenie vôd a pôd od zmiešaných kontaminantov – WaSClean v rokoch 2013 – 2017 získali významné výsledky v základnom výskume a dôležité know-how, ktoré dokážu uplatniť pri sanácii environmentálnej záťaže vo Vrakuni. Následne spolu s vedcami z Univerzity Komenského testovali rôzne spôsoby čistenia reálnych vzoriek vôd z vrakunskej skládky. Projekt finančne podporil Bratislavský samosprávny kraj a po jeho ukončení Ústav geotechniky SAV pokračoval vo výskume, ktorý financoval z vlastných zdrojov.
„Nosnou metódou nami navrhovanej technológie je elektrochemická oxidácia, ktorá je vhodná na spracovanie vôd obsahujúcich ťažko rozložiteľné a vysoko toxické látky. Jej hlavnou výhodou je, že nepoužíva žiadne chemické látky iba elektrickú energiu. Elektrochemické procesy sú označované ako ekologicky prijateľné, pretože elektrón je sám o sebe považovaný za ‚čisté‘, bezpečné a veľmi účinné reakčné činidlo,“ vysvetlil Daniel Kupka, vedúci oddelenia minerálnych biotechnológií na Ústave geotechniky SAV.
Vedeckí pracovníci SAV tak prichádzajú s riešením najnáročnejšej úlohy sanácie skládky. Ich filtračná technológia môže nájsť využitie po vybudovaní podzemnej a povrchovej tesniacej vrstvy, ktorá skládku vo Vrakuni odizoluje. Odčerpávanie a čistenie vody nahromadenej v tomto telese tak zastaví toxický mrak, ktorý dnes prúdi rýchlosťou 300 – 500 metrov za rok a smeruje do husto obývaného, poľnohospodársky a vodohospodársky využívaného územia.
„Odčerpávanie vôd musí byť realizované dlhodobo, čiže desiatky rokov, za účelom udržiavania zníženej hladiny podzemnej vody a vytvorenia hydraulickej depresie v telese skládky. Takto sa zamedzí vytekaniu kontaminovaných vôd zo skládky. Vody sa cez tesniace prvky v malom množstve infiltrujú dovnútra telesa, ale z neho už do vonkajšieho prostredia nebude odtekať žiadna voda. Z odborného hľadiska najkomplikovanejšou časťou úlohy sanácie (skládky CHZJD) je návrh a realizácia technicky a finančne efektívneho spôsobu dlhodobého čistenia vôd z telesa skládky,“ zdôraznil biochemik a na záver dodal: „Vítame záujem Ministerstva životného prostredia SR o riešenie situácie vo Vrakuni a sme pripravení podať mu pomocnú ruku, avšak, aby sme mohli náš výskum dotiahnuť do väčších prevádzkových rozmerov, sú potrebné dodatočné financie.“
Foto:
Zdroj: Pavol Siman.
Zdroj: Daniel Kupka.