Uverejnený návrh daňovej reformy obsahuje v názve chybu. Reforma nebude znamenať „Veľký tresk“, ale „Veľký trest“ pre produktívnu časť populácie.
Zásadným nedostatkom návrhu je, že cenou za vyššie dávky pre každú rodinu bez ohľadu na jej príjem, má byť vyššie zdanenie ekonomickej aktivity. Pod pláštikom daňovej transparentnosti a zdanlivej férovosti dôjde k obmedzeniu podnikateľskej aktivity. Nižšia ekonomická aktivita znamená nižší hospodársky rast, menej investícií, nižšiu tvorbu pracovných miest, pomalší rast miezd.
Vyrovnávanie zdanenia zamestnaneckých, podnikateľských či kapitálových príjmov obmedzí investičnú aktivitu. Tieto príjmy nie sú identické, sú spojené s rozdielnym rizikom, plnia iný účel. Zásadné rozdiely v ich zdaňovaní sú žiadúce a správne. Tento návrh znamená, že z výnosov našich úspor v druhom pilieri by sme mali platiť odvody do prvého dôchodkového piliera.
Podľa návrhu by mala čistá priemerná mzda zamestnanca klesnúť. Až poskytnutie sociálnej dávky dorovnáva príjem na dnešnú úroveň. Návrh, v ktorom sa aj príjmovo zabezpečený občan bezdôvodne stáva klientom sociálneho systému, súčasný stav nezlepšuje, ale zhoršuje. Aby nebolo málo, nižší príjem má byť zaťažený vyššou DPH. Miesto toho, aby štát hľadal spôsob, ako pomôcť ľuďom zo sociálneho systému vyrásť a postaviť sa na vlastné nohy, vťahuje do neho celú strednú vrstvu. Význam vlastnými rukami zarobenej mzdy sa zníži a dôležitosť dávok na prežitie zvýši.
Minister financií Igor Matovič zavádza v hodnotení nárastu rodinnej politiky. Za ostatných 10 rokov priemerná materská vzrástla o 140 %, pričom priemerná mzda vzrástla len o 54 %. Doba poberania materskej sa predĺžila z 28 na 34 týždňov a poberať ju môžu už aj muži. Daňový bonus vzrástol pri deťoch do 6 rokov o 100 %. Rodičovský príspevok vzrástol z 25 % priemernej mzdy v 2010 na 34 % v 2021. K tomu pribudla tiež neadresná dávka v tehotenstve. Rodina s dvomi deťmi a s rodičmi s priemernou mzdou získa počas prvých 5 rokov rodičovstva na dávkach a daňových úľavách 50 000 eur (10 000 eur ročne). I napriek masívnemu nárastu výdavkov na rodinnú politiku, pre osamelé matky, či segregované komunity, sa zmenilo málo. Na špecifické problémy však treba špecifické riešenia.
Slovenská rodinná politika nepotrebuje megalomanské navyšovanie rodinných prídavkov pre všetkých, ale zavedenie ich adresnosti. Dnes ich v malej výške poskytujeme všetkým, skutočná reforma znamená poskytovať viac prostriedkov rodinám, ktoré to skutočne potrebujú.
Riziko predloženého návrhu vidíme aj v zavedení jediného sociálneho odvodu. Tento návrh až príliš pripomína niekdajšie plány IFP pri MF SR, ktoré predpokladali jednu štátnu zdravotnú poisťovňu financovanú zo štátneho rozpočtu. Obmedzenie konkurencie zdravotných poisťovní by veľmi pravdepodobne viedlo k zhoršeniu kvality zdravotníckych služieb.
Jediným pozitívom tejto reformy je návrh na zrušenie polohrubej mzdy a zavedenie skutočnej hrubej mzdy (superhrubej mzdy).
Navrhovaná daňovo-odvodová reforma obsahuje množstvo negatív a nedostatkov. Pevne veríme, že sa ju podarí vo verejnej diskusii od základov prepracovať tak, aby neutlmovala ekonomickú aktivitu, nezvyšovala plytvanie s verejnými zdrojmi a zadlženie Slovenska, a zároveň adresne pomohla sociálne odkázaným skupinám.
Radovan Ďurana, analytik a riaditeľ Výskumného centra pre verejné financie a dôchodkový systém v INESS