Kradnúť sa nesmie.
Za neoprávnený alebo čierny odber energií však môžete niesť zodpovednosť, aj keď elektrinu alebo plyn odoberiete bez zaplatenia celkom neúmyselne, nevedome a bez vlastného zavinenia. Čo všetko sa považuje za neoprávnený odber? A čo vám v takej situácii hrozí?
Vo všeobecnom povedomí je čiernym odberateľom ten, kto technickým zásahom spôsobí, že sa odber energií na meračoch alebo hodinách vôbec nezaznamená. Avšak podľa energetického zákona o čierny odber ide i vtedy, keď niekto odoberá energie bez uzatvorenej zmluvy či za dodávky energií opakovane neplatí. Aj keď dodávatelia spravidla spotrebiteľov na končiacu zmluvu upozornia tým, že pošlú záverečné vyúčtovanie, je potrebné svoje záväzky náležite sledovať.
„Ostražití by mali byť spotrebitelia i v situácii, keď odoberajú energie po krachu svojho pôvodného dodávateľa od prideleného, takzvaného dodávateľa posledného prípadu,“ upozorňuje Eduarda Hekšová, riaditeľka spotrebiteľskej organizácie dTest.
A doplňuje:
„Tento dodávateľ totiž zo zákona dodáva energie po dobu maximálne pol roka, do tej doby si musí spotrebiteľ dohodnúť novú zmluvu o dodávkach energií.“
K neoprávnenému odberu môže tiež dôjsť, keď elektromer či plynomer chybne merá v prospech odberateľa v dôsledku poškodenia. Nezáleží pritom, či poškodenie spôsobil sám odberateľ, alebo niekto iný. Povinnosť hlásiť poruchy na meracích zariadeniach mu ukladá energetický zákon. Z neho tiež vyplýva, že za neoprávnený odber spôsobený poškodeným meračom zodpovedá bez ohľadu na zavinenie odberateľ. Preto sa odporúča stav meracieho zariadenia umiesteného napríklad na chodbe domu pravidelne kontrolovať a prípadné nedostatky hlásiť distribútorovi.
Pri zistení neoprávneného odberu je spotrebiteľ povinný nahradiť vzniknutú škodu. Jej výšku je možné určiť tromi spôsobmi. V prvom rade je možné sa na konkrétnej čiastke náhrady dohodnúť. Druhou možnosťou je zaplatiť skutočnú škodu, avšak často nie je možné množstvo neoprávnene odobranej energie zistiť.
Potom ostáva ešte tretia možnosť – určiť škodu náhradným výpočtom podľa zvláštnej vyhlášky. Až k súdom sa dostali prípady, keď odberateľovi bolo týmto výpočtom uložené zaplatiť osem až jedenásťnásobok čiastky v porovnaní s predošlými obdobiami v odbernom mieste.
„Ústavný súd preto povedal, že náhradný výpočet nie je možné použiť pri rozhodovaní o výške neoprávneného odberu mechanicky, musia sa zohľadniť konkrétne okolnosti. Vyjsť sa tak má napríklad z predchádzajúcich spotrieb v odbernom mieste, prípadne množstva spotrebičov. Avšak i ústavný súd pripustil, že zistiť skutočnú výšku odberu býva obtiažne. Preto je vhodné, aby odberatelia vzniku čierneho odberu predchádzali kontrolou platnosti svojej zmluvy, uhradeniu záväzkov i stavu elektromeru či plynomeru,“ uzatvára Eduarda Hekšová.