Keď sa ateisti modlia

Používajú výraz „modliť sa“ v podobnom význame ako „dobrý deň“?

Poslanec NR SR za stranu SMER – SD Ľuboš Blaha 23. decembra 2016 napísal:

„Pýtajú sa ma, prečo ako ateista oslavujem narodenie Ježiša. Čudná otázka. Autora týchto myšlienok si predsa musí s úctou pripomínať každý socialista – citujem z Nového zákona: ‚Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým podľa toho, ako kto potreboval.‘ Len skromne podotýkam, že Marx hovoril o komunizme ako o rozdeľovaní ‚každému podľa jeho potrieb‘… No ale bodaj by veriaci svoj majetok nerozdávali, keď im Ježiš v Biblii odkazuje aj toto: ‚Ľahšie je totiž ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.‘ No dobre, dobre, realizácia zatiaľ pokrivkáva, ale zasa, čo by ste chceli, veď odvtedy prešli len dve tisícročia… Každé Vianoce akoby zakaždým ožívala nádej, že sa konečne Ježišov (a Marxov) sen vďaka jeho nasledovníkom podarí naplniť – sen o naplnení potrieb pre všetkých, sen o spolupráci, sen o rovnosti… Veselé sviatky, priatelia, užite si pokoj a rodinnú pohodu! A hlavne vám želám dobrú náladu!“

Pre agentúru SITA sa zasa vyjadril v článku Blaha sa modlí, aby poloblázni v politike nešírili zlobu:

„Úplne sa rozloží neoliberálny model kapitalizmu stojaci na liberalizácii a deregulácii, vrátime sa k hľadaniu sociálnejších alternatív. A budeme sa modliť, aby poloblázni v politike nešírili zlobu, vojny a nenávisť, lebo potom túto generáciu nič nezachráni.“

Čo je modlitba, čo znamená „modliť sa“, som opísal v článku Ateisti sa nemodlia, ktorý už nie je dostupný. V podstate som sa vyjadril, že modliť znamená prejavovať vieru a vzťah povznesením mysle k bohu alebo k svätým prostredníctvom modlitieb alebo voľnými slovami; orodovať za niekoho u boha, prosiť boha o uskutočnenie, splnenie niečoho, odriekať modlitby.

Ale ako zisťujem, z času na čas, sem tam (hádam nie často), aj niektorí ateisti použijú na vyjadrenie svojich myšlienok náboženské výrazy. Mám zásadu, že ak sa chce ateista správne vyjadrovať, nemal by používať vyslovene slová z náboženského slovníka. Blaha je marxista, tak mi napadá, že pokojne mohli marxisti nazvať svoj manifest výrazom „Katechizmus marxistickej ideológie“, čím by hádam oslovili aj katolíkov, ktorí majú svoj Katechizmus katolíckej cirkvi. Alebo „Katechizmus pravoverného marxistu“ po vzore pravoslávnych kresťanov, ktorí majú Katechizmus pravoslávneho kresťana. Po vzore biblického (pôvodne židovského, neskôr aj kresťanského) desatora som sa stretol u ateistov so snahou byť podobnými kresťanom, a vytvorili Ateistické desatoro (pozri: Desatoro ateistu, Stanislav Vittek, časopis PROMETHEUS, 1/2005 alebo časopis PROMETHEUS 2005).

Desatoro ateistu znie:

1. Boh, ktorý sa stará o ľudstvo, je iba fikciou, neexistuje. Ľudstvo je plne závislé na sebe, svojom myslení, svojej činnosti a svojom konaní.
2. Boh, ktorý údajne stvoril svet, je nedokázateľný a nešpecifikovateľný. Naše tvrdenia o opaku sú naivné a klamlivé a často účelové.
3. Všetky naše možnosti poznania sú v poznávaní objektívneho sveta, ktorého sme súčasťou. Naše myslenie, emócie a duševno sú dôsledkom vysoko organizovanej hmoty a sú predmetom stáleho poznávania.
4. Nadprirodzeno, teda ani duše, okrem ľudského psychična, neexistuje. Zdrojom viery v ich existenciu sú naše želania.
5. Na poznávanie objektívneho sveta slúži ľudský rozum, ktorý na to používa stále dômyselnejšie technické prostriedky. Naše poznávanie je bez konca, teda nebude nikdy zavŕšené.
6. Pre život v ľudskom spoločenstve slúži tvorivá činnosť, riadená rozumom a kontrolovaná etikou, pretože dobro i zlo sú v nás obsiahnuté.
7. Ľudstvo sa musí pozitívne integrovať, stále skvalitňovať život, byť šetrné k prírode. Musí preferovať etiku a humanizmus pred ziskuchtivým násilím.
8. Naším zameraním nech je etická racionalita a čistý a striedmy realizmus.
9. Náboženstvo je rítus, je klamaním dôverčivých ľudí a stiahnutou roletou pred realizmom a racionalitou.
10. Strojcom kvality života ľudstva je človek sám.

V 2. bode je veta: „Naše tvrdenia o opaku sú naivné a klamlivé a často účelové.“

Napísal by som ju inakšie, napríklad takto: „Naše tvrdenia o opaku nie sú naivné a klamlivé a často účelové.“ Alebo možno takto: „Vaše tvrdenie (ich tvrdenia, tvrdenia teistov, nábožných) o opaku sú naivné a klamlivé a často účelové.“

Vo 4. bode nie je mi jasný význam „ľudského psychična“. Keď už, tak ľudskej psychiky. Aj keď zastaralé slovo „psychično“ znamená „duševno, dušu“, a po novom „psychiku“. Je jedno, či hovoríme o duševných prejavoch, alebo o psychických prejavoch, sú to synonymá. Kedysi, keď ľudia nemali toľko poznatkov o človeku ako dnes, bola psychika náuka o duši, dnes je veda o psychickosti v najširšom zmysle slova. Ide o vedu, ktorou sa skúma myseľ, vedomie, pocity, nálady, rôzne mozgové emocionálne interakcie. Máme v zdravotníctve psychologické a psychiatrické ambulancie. Je aj psychosomatika, vedecká disciplína, ktorá sa zaoberá problematikou vzťahu psychického a telesného zdravia i choroby (najmä pri chorobách psychogénneho pôvodu). Čiže tak ako nábožní (napríklad kresťania) hovoria, že človek má telo a dušu, tak dnes aj pri všetkých vedeckých poznatkoch stále dokážeme hovoriť o tom, že človek, aj keď ako „telo“ (čiže telesný, prísne hmotný) má duševné (psychické) prejavy. V mozgu sa spracovávajú elektrochemické impulzy. Ľudské telo prijíma impulzy z vonkajšieho prostredia pomocou zmyslov (zrak, sluch, čuch, chuť a hmat) aj z vnútorného prostredia (pamäť, vedomie, myslenie, impulzy z poškodených vnútorných orgánov…), a v mozgu ich vyhodnocuje. Ak dochádza z nesprávnym rozhodnutiam, hovoríme o duševnej (psychickej) chorobe. Veľmi jednoduchý názorný príklad: Máme automobil (telo), a rýchlosť (pohyb) automobilu je duša automobilu. U človeka je hlavným strediskom prejavov „duše“ mozog, pri automobile je to mierne inakšie. Auto má centrum rozložené od riadenia (volant) až po motor (s palivom). Nábožní (teisti, kresťania) veria, že telo je hmotné a duša je nehmotná. S názorom, že telo je hmotné, súhlasím, ale aj duša je „hmotná“, presnejšie: duša je prejavom neurónov, a tie sú hmotné. Kto sa chce viac dozvedieť o duši, čiže o psychike, nech vyhľadá odbornú literatúru, ja som podal zjednodušený výklad. O človeku a jeho myslení napísal RNDr. Karol Ondriaš, DrSc. knihu Človek alias programovaný biologický stroj a jeho lásky, v ktorej čitateľom zrozumiteľným spôsobom vysvetľuje ľudské myslenie. Teda i tú dušu, aby mi rozumeli aj nábožní čitatelia.

Pravda, napríklad navrhujem po vzore slova „kresťan“ používať slovo „brajťan“.

Aj komunisti majú svoje desatoro. Desatoro komunistu:

1. Byť členom komunistickej strany je veľkou cťou a veľkým mravným záväzkom pred stranou, pracujúcim ľudom a národom.
2. Pamätaj, že veľká sila komunistickej strany spočíva v ideovej jednote, pevnej organizácii, dobrovoľnej a pritom železnej disciplíne všetkých jej členov!
3. Ako oko v hlave stráž jednotu a čistotu strany!
4. Nestačí súhlasiť s programom a zásadami strany, pre ich uskutočňovanie je potrebné denne pracovať. Čo člen – to činný pracovník strany!
5. Pravidelné platenie členských príspevkov patrí k tvojim základným povinnostiam voči strane.
6. Ak chceš dobre pracovať, maj najužšie spojenie s ľudom, načúvaj jeho hlasu a želaniam, uč ho a uč sa od neho!
7. Vedz, že komunista je povinný stále prehlbovať svoje politické vedomosti a stále sa vzdelávať, aby mohol národ viesť a jemu slúžiť!
8. V budovateľskej práci pre republiku buď vzorom všetkým ostatným.
9. Stráž národný majetok a netrp jeho poškodzovanie alebo rozkrádanie, potieraj korupciu a zneužívanie funkcie pre osobný prospech; buď aj v osobnom živote príkladom pre druhých!
10. Nezabudni nikdy veľkých obetí, ktorými bola vykúpená naša sloboda. Buď nemilosrdný voči nepriateľom republiky, upevňuj jednotu pracujúceho ľudu a národa, a urob všetko pre jeho šťastnú budúcnosť!

Sú aj rôzne obmeny Desatora komunistu. Napríklad (výber):

1. Byť členom komunistickej strany je veľkou cťou a veľkým mravným záväzkom pred robotníckou triedou, národom a medzinárodným robotníckym hnutím.
2. Vedz, že nestačí súhlasiť so zásadami a cieľom strany; pre uskutočnenie veľkého cieľa strany je treba denne pracovať. Každé uznesenie strany je pre teba záväzkom, ktorý máš plniť.
3. Vedz, že komunista, aby mohol viesť národ a národu slúžiť, je povinný osvojovať si učenie všetkých učení marxizmu-leninizmu, stále sa vzdelávať a zdokonaľovať i v odborných znalostiach.
4. Nezabudni nikdy, že našim osloboditeľom, priateľom i spojencom je Sovietsky zväz, vedený slávnou leninsko-stalinskou Všezväzovou komunistickou stranou (boľševikov). Chráň toto spojenectvo, ktoré nám zaručuje slobodu, nezávislosť a mier; uč láske a vernosti k Zväzu sovietskych socialistických republík všetok náš ľud.

Synkretizmus je zlučovanie, zmiešanie rôznorodých prvkov. U Blahu sa prejavuje synkretizmus kresťanstva a marxizmu (komunizmu). Nielen u neho. Súčasný predseda vlády SR Robert Fico bol v roku 1986 „vysporiadaný s náboženskou otázkou“ a „zastával prísne ateistické stanovisko“. Jeho minister Miroslav Lajčák v roku 1983 o sebe povedal, že „si dôkladne osvojil materialistický svetonázor“, a že „sa vysporiadal s náboženskou otázkou“.

Pred prezidentskými voľbami v roku 2014, keď Fico mal v úmysle byť prezidentom, už nespomínal svoj „ateizmus“, ale zdôrazňoval, že „pochádza z rodiny, ktorá bola veľmi silne orientovaná katolícky“ a „určite toto na neho vplývalo“. Až tak, že občanom sa pochválil, že prekonal katolícku birmovku. Fico povedal:

„…ja som prešiel svätým krstom, svätým prijímaním, prešiel som dokonca aj birmovkou, takže keby som si dnes mal urobiť nejaký profil vo vzťahu ku katolíckej cirkvi, možno by som vyšiel lepšie ako ktorýkoľvek poslanec za KDH. Ale neľutujem, naopak, to sú veci, ku ktorým mám naďalej veľký rešpekt, a sa to prejavuje aj teraz, pretože moje kontakty s predstaviteľmi katolíckej cirkvi ale aj s ostatnými cirkvami sú mimoriadne dobré a rozumieme si, pretože im rozumiem, lebo som v tom prostredí vyrastal, a vedel som, o čom to je.“

Lajčák zasa na jednej tlačovej konferencii povedal:

„Ak veríme, že Slovensko je právny štát, tak predsa nemôžeme vynášať rozsudky takýmto spôsobom, pretože ak o porušovaní zákonov rozhodujú denníky, a nie súdy a prokuratúra, tak potom Pán Boh nech ochraňuje Slovensko.“

Prezident Andrej Kiska je z môjho pohľadu tiež synkretista. Sám o sebe povedal:

„Vyrastal som v kresťanskej rodine. Bol som pokrstený… Ja som do kostola chodil. …ja som tam chodil s babkou, ktorá bola veľmi silne veriaca. Napríklad prvé sväté prijímanie zorganizovala u nás doma. Prišiel ku nám farár, a odslúžil omšu u nás doma. Neskôr… sa zo mňa stal ateista. Neskôr som pôsobil v Spojených štátoch. Tam som sa bližšie zoznámil so židovským náboženstvom. Neskôr, keď som prišiel naspäť z Ameriky, veľmi ma zaujal budhizmus… A tak, ako ten vývoj išiel ďalej, tak som sa postupne zase vrátil k tým našim základom. Predsa len som sa vrátil k biblii, a k tomu nášmu bohu.“

Raz v televíznych novinách (nepamätám presne, kto chce, nech hľadá) ukázali prezidenta Kisku ako v prezidentskom paláci v nejakej modlitebni sa modlí k bohu, podľa všetkého sa modlil k biblickému bohu (kresťanskému, presnejšie katolíckemu; ktovie, ja neviem, nebol som tam, a mne sa Kiska nespovedá). Redaktor (alebo redaktorka, nepamätám sa presne) sa ho opýtal, či dostal nejakú odpoveď od boha. Kiska čestne odpovedal, že „nie“, že „ešte nikdy“ v živote. Ale dodal, že sa snaží „úprimne modliť“. Kiska je dnes bežný katolík, katolík ako mnohí ďalší katolíci.

Len či sa politici nepretvarujú? Na myseľ mi prichodí myšlienka, ktorú vyslovil nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Bertrand Russell:

„Ohromná väčšina intelektuálne významných ľudí neverí kresťanskému náboženstvu, no skrýva túto skutočnosť pred verejnosťou, pretože sa bojí, že stratí svoje príjmy.“

V Rusku komunisti zašli až tak ďaleko, že zo Stalina robia svätca. Alebo azda až boha ako vnímajú kresťania Ježiša? Neviem, ale synkretizmus ako vyšitý. Doslova bláznivý. V článku Ruskí komunisti chcú posunúť Nový rok uverejnenom v denníku Pravda 31. decembra 2016 sa píše:

„Strana niekdajších bojovníkov proti ‚ópiu ľudstva‘, ako náboženstvo označoval Marx, sa za štvrťstoročie od rozpadu Sovietskeho zväzu vzdala svojho nekompromisného ateizmu. Analytici v tom vidia snahu strany, ktorá s 56-ročným priemerným vekom svojich členov pomaly vymiera, doplniť rady o ortodoxných veriacich. Tí totiž tvoria až dve tretiny obyvateľov krajiny.

‚Ježiš bol prvým komunistom,‘ hlása komunistický vodca Gennadij Ziuganov, ktorému predvlani k sedemdesiatym narodeninám udelil patriarcha Kirill jedno z najvyšších vyznamenaní ruskej pravoslávnej cirkvi. Ziuganov si ho zjavne zaslúžil. Na internetovej stránke komunistickej strany možno nájsť desiatky jeho prejavov a statí, v ktorých svojim predchodcom ako najvážnejšiu chybu vyčíta, že nenasledovali cirkev.“

Poznám jednu historku, keď sa medzi sebou po roku 1989 zhovárali dvaja miestni, ale významní, bývalí komunistickí funkcionári. Jednému akosi vadilo na druhom nekresťanské správanie. Opýtal sa ho: „Ty nie si katolík?“ A on mu odpovedal: „Nie. Som evanjelik.“ Pointa spočíva v tom, že v tom meste, kde bývajú, nie je evanjelický kostol a žije tam málo evanjelikov. Evanjelici sa schádzajú s reformovanými kresťanmi v kostole Reformovanej kresťanskej cirkvi.

Čitatelia, všimli ste si, že kde žije menej bigotných (prehnane nábožných) fanatikov, že sa tam žije lepšie?

---

Archív:

---

Autor: Ján Parada.

Článok bol pôvodne uverejnený 2. 1. 2017.