Vážené spoluobčianky, vážení spoluobčania,
s covidom žijeme už deväť mesiacov. Mnohí stratili v dôsledku krízy prácu, mnohé rodiny prišli o časť príjmov a museli siahnuť na svoje úspory. Mnohí už žiadne úspory nemajú, čelia skutočnej chudobe a všetci cítime, že sa zvyšuje napätie v spoločnosti. Viac ako polovica ľudí prežíva neistotu a pocit hnevu na Slovensku je nad priemerom občanov krajín EÚ. Mám teda pochopenie pre tých, ktorí strácajú nádej. My, politici, to musíme vnímať a musíme to v našich krokoch zohľadňovať. Preto si myslím, že je čas na zmenu prístupu.
Potrebujeme vidieť politikov vládnej koalície zodpovedných za manažovanie krízy, že sú schopní spolupráce napriek rozdielnym názorom. Potrebujeme vidieť jednotný plán – jasne odkomunikovaný – a so širokou vedeckou podporou, ktorý dá ľuďom istotu a šancu pripraviť sa na to, čo príde.
Potrebujeme, aby kritika nebola vnímaná ako útok a každá pochybnosť neviedla k urážkam svojich partnerov, oponentov a občanov. Potrebujeme hovoriť pravdu, poznať reálny stav, bez strašenia a prikrášľovania, lebo len tak môžeme v spoločnosti udržiavať dôveru a jednotu.
Potrebujeme partnerský prístup medzi štátom a jeho občanmi.
Práve ten sa posledné týždne výrazne oslabil. Preto, ak sa vláda rozhodne ísť cestou ďalšieho kola testovania, musím to síce rešpektovať, avšak považovala by som za správne, aby sa takéto testovanie realizovalo dobrovoľne.
Som presvedčená, že akceptovanie opatrení zo strany občanov treba dosiahnuť nie hrozbami, ale presvedčivými dôvodmi. Pomohli by jasné argumenty o vhodnosti konkrétnych návrhov. Pomohlo pochopenie zmyslu a významu každého kroku. Lebo ďalšie zahrávanie sa s trpezlivosťou ľudí si už nemôžeme dovoliť.
Chcem byť nápomocná v boji s pandémiou. Sama však potrebujem poznať, dôverovať a akceptovať riešenia, ktoré nám majú v boji s pandémiou ďalej pomôcť.
Som teda presvedčená, že je potrebná zmena prístupu.
Preto som sa počas tohto týždňa v Prezidentskom paláci stretla s premiérom Igorom Matovičom, aby sme sa porozprávali a aby som ho informovala o tomto mojom postoji. Uvedomujem si, že COVID-19 nás zastihol s krízami aj v iných oblastiach – v zdravotníctve, školstve, ekonomike, justícii – a že miera problémov, ktorým vláda čelí, je nebývalá a nemá v histórii obdobu. Slovensko však nevyhnutne potrebuje pokojný, vecný a pragmatický prístup a o takýto prístup pri riadení pandémie som predsedu vlády požiadala.
Ak vás zaujíma, ako vnímam súčasnú situáciu alebo kam siahajú moje kompetencie v boji s pandémiou, budem rada, ak si vypočujete alebo prečítate rozhovory, ktoré som v uplynulom období poskytla. V rozhovore pre denník Plus JEDEN DEŇ hovorím aj tom, s akými požiadavkami sa na mňa mnohí z vás obracajú. Rozhovor v Rádiu_FM sa týkal aj spomienky na November 89. Ja si toto obdobie pamätám ako veľmi príjemné a ľudské, keď ľudia boli k sebe lepší. A to by sme veľmi potrebovali aj dnes, súdržnosť spoločnosti v ťažkej chvíli.
Od začiatku pandémie sa zaujímam o tému domáceho násilia. Som rada, že som mohla iniciovať spoluprácu medzi ministerstvom spravodlivosti, policajným zborom a odborníkmi z neziskovej oblasti. Na základe pripravovanej legislatívnej zmeny vzniknú v každom kraji nové intervenčné centrá, ktoré by mali promptne a proaktívne poskytovať právnu, psychologickú a sociálnu pomoc.
Tento týždeň sme si pripomenuli Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách. Som presvedčená, že tejto téme musíme ako spoločnosť venovať pozornosť, ktorú si zaslúži. Chcem povzbudiť všetky ženy v neľahkej životnej situácii, aby neostávali samy a nebáli sa vyhľadať špecializovanú pomoc.
Na znak solidarity s obeťami násilia bol Prezidentský palác nasvietený na oranžovo. Je to farba, ktorá je znakom celosvetovej kampane OSN a symbolizuje úsilie zabezpečiť pre dievčatá a ženy život bez násilia. Tento rok je tento apel ešte nástojčivejší, pretože signifikantný nárast prípadov domáceho násilia je závažným sprievodným javom pandémie.
Som rada, že aj tento rok som mohla osobne zablahoželať novým nositeľom prestížneho vojenského ocenenia Vojenský čin roka.
Ako hlavná veliteľka ozbrojených síl ďakujem príslušníkom armády za to, že prejavili odvahu, statočnosť a obetavosť pri nešťastí, ktoré postihlo našich občanov po výbuchu v bytovke v Prešove a poskytli im pomoc, na akú sa nezabúda. Ďakujem im aj za to, že im nie je ľahostajný osud spoluobčanov a že iniciatívnou zbierkou prejavili empatiu a solidaritu s ľuďmi, ktorí trpia ťažkým zdravotným postihnutím. Ďakujem, že prostredníctvom nadácie prejavujú spolupatričnosť s kolegami v službe, ktorí sa ocitli v zložitej životnej situácii. A napokon – ale určite nie v poslednom rade – chcem poďakovať za to, akú mieru ľudskosti a humanity prejavili vtedy, keď bolo potrebné zvládnuť situáciu v marginalizovaných komunitách v čase pandemickej karantény.
V dnešnej zložitej a komplikovanej dobe veľmi naliehavo potrebujeme, aby občania dôverovali orgánom a inštitúciám štátu a aby sa miera vzájomnej dôvery v spoločnosti zvyšovala.
Duch spolupatričnosti, aký sa rodí práve medzi ľuďmi, ktorí slúžia vlasti, môže byť príkladom pre celú našu spoločnosť.
Vaša Zuzana Čaputová