Benedikt XVI. – ďalší fundamentalistický pápež?
115 manekýnov – ako olovení vojačikovia v rovnakých uniformách – tajne zvolilo radikálneho konzervatívca Jozefa Ratzingera za pápeža bez verejnej diskusie, v ktorej by zazneli slová pre a proti.
Benedikt XVI. – ďalší fundamentalistický pápež?
115 manekýnov – ako olovení vojačikovia v rovnakých uniformách – tajne zvolilo radikálneho konzervatívca Jozefa Ratzingera za pápeža bez verejnej diskusie, v ktorej by zazneli slová pre a proti.
Zbožštenie Jána Pavla II.
Politickí vodcovia z celého sveta prišli do Ríma vzdať mu úctu. Celý svet videl troch bývalých amerických prezidentov skláňať sa pred mŕtvolou pápeža. Prezident Bush ho nazval „šampiónom slobody“ a masmédiá „najväčšou osobnosťou 20. storočia“, obrancom ľudských práv a „morálnou autoritou súčasnosti“. Bolo málo iných názorov, hoci mnohé jeho orientácie sa dajú prísne kritizovať.
Prečo neslobodno robiť zle?
Každý semester ma na univerzite v Tennessee kolegyňa na katedre filozofie pozýva, aby som pri jednej jej úvodnej prednáške zahral diablovho advokáta. Myslím to skoro doslovne, pretože tu nejeden študent ešte nikdy nestretol živého ateistu a niektorých treba presviedčať, aby pri mojom vstupe neopúšťali prednáškovú sálu.
V minulom čísle Zošitov humanistov sme nahlásili príspevok o diskusii, ktorá prebehla na jeseň 1999 v nemeckých masmédiách okolo prednášky filozofa Petra Sloterdijka „Pravidlá pre ľudskú záhradu“, v ktorej sa autor na pozadí histórie humanizmu (v bežnom zmysle, nie nášho ateizmu) zaoberá problematikou spojenou s genotechnickou selekciou ľudí. Je súčasne reakciou na informáciu o tejto diskusii v Literárnom týždenníku č. 43 z 19. 11. 1999 z pera Nory Krausovej.
Násilia vo svete ubúda… počujem vás, ako vehementne protestujete, že opak je pravda, stačí sa rozhliadnuť.
Polovica magnetu neexistuje.
Začiatkom novembra 2014 šokoval svojich poslucháčov katolícky kňaz z Essenu Gereon Alter v televíznej kázni „Slovo na nedeľu“ bizarným prirovnaním, že bez vzťahu k Bohu viedli ateistické myšlienky Hitlera, Pol Pota a Stalina k masovým vraždám.
Nemáme na Slovensku, a dlho nebudeme mať časopis, ktorý by sa otvorene hlásil k humanistickému svetonázoru, t. j. ateizmu (prípadne agnosticizmu) a ľavičiarstvu (prípadne demokratickému socializmu), čo predpokladá aj kritický postoj k pseudovede vo všetkých oblastiach spoločenského života.
Ako to myslia tí, čo vravia, že Európa bude buď kresťanská, alebo nebude vôbec? Platí to aj pre dnešné Slovensko? Už autorstvo toho hesla (Otto von Habsburg, ale primárny zdroj sa neuvádza) vzbudzuje nedôveru. Pritom dogmatická kresťanskosť nejedného kazateľa či spisovateľa hraničí s fundamentalizmom a je vyslovene totalitárna, čo nevdojak pripomína smutný koniec našej komunistickej minulosti.
Najmä v Kultúre, dvojtýždenníku závislom od etiky, čítam skoro na každej strane, že Slovenská republika by mala byť za každú cenu kresťanským štátom a prekvapuje ma, že to podpisujú nielen politici a ľudia, ktorým zrejme ide o každodenný chlieb, ale aj ľudia, u ktorých by sa na základe ich postavenia a životopisu mala dať predpokladať určitá intelektuálna úroveň.