www.humanisti.sk
Súťaž o knihu
Webhouse.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Slovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @513
Počítadlo


Spam poison

Znižovanie dlhodobej nezamestnanosti

Konferencia sa uskutočnila v stredu 18. 2. 2015 v priestoroch Inštitútu zamestnanosti

Dlhodobá nezamestnanosť je biľagom ekonomiky Slovenska. Popredné priečky v EÚ sme už síce opustili, avšak iba vďaka výraznému zhoršeniu v iných krajinách (Grécko, Španielsko) a vstupu Chorvátska. Celkovo je na Slovensku okolo 250 tisíc ľudí dlhodobo bez práce a tvoria viac ako polovicu celkovej nezamestnanosti. Situácia je najalarmujúcejšia v okresoch ako Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, v ktorých býva vyše 200 tisíc ľudí. V týchto okresoch miera dlhodobej nezamestnanosti dosahuje až 33 %, teda každý tretí človek, čo nemá objektívne prekážky pracovať, je už vyše roka nezamestnaný.

V okrese Rimavská Sobota sú šance pre dlhodobo nezamestnaného na nájdenie si zamestnania mizivé a nachádza sa v sociálnej pasci. 98,1 % dlhodobo nezamestnaných zostane dlhodobo nezamestnanými, 0,13 % zomrie alebo ide do dôchodku, 0,64 % je vyradených z evidencie bez toho, aby začali pracovať (teda naďalej sú dlhodobo nepracujúci), 0,1 % odíde do zahraničia, 0,6 % sa reálne zamestná a 0,2 % začne inak pracovať (rôzne prekérne formy práce, nútená živnosť, netrvalé zamestnanie…). Zároveň 6 % krátkodobo nezamestnaných sa stane dlhodobo nezamestnanými (a 3,4 % sa zamestná). Teda viac dlhodobo nezamestnaných zomrie, ide do dôchodku, odíde do zahraničia alebo sa dostane mimo evidencie ako tých, čo sa zamestná.

Graf

Klikni na graf pre lepšie rozlíšenie.

Ilustráciu týchto šancí vystihuje porovnanie s hazardom. Ak sa dlhodobo nezamestnaný rozhodne zainvestovať 10 € do hľadania zamestnania, tak v priemere sa mu vráti 4,2 € (teda stratí 5,8 €). Ak tieto peniaze „investuje“ do lotérie (Tipos Prasa v žite #1403), v priemere stratí „iba“ 4,2 €, pričom pravdepodobnosť, že získa výhru vo výške minimálnej mzdy, je podobná ako pri hľadaní zamestnania.

Možností na reálne riešenie dlhodobej nezamestnanosti v regiónoch ako Revúca alebo Rimavská Sobota je niekoľko, avšak ich účinnosť je nízka, rovnako ako potenciál znížiť nezamestnanosť tak, aby nikto nemohol povedať, že ide o metodické zmeny alebo čachrovanie so štatistikami. Drobné zmeny v daňovo-odvodovom systéme (zníženie daní, odvodov, odpočítateľné položky zo zdravotných odvodov…) majú efekt, iba ak existuje trh práce a dopyt po tovaroch a službách. Zmeny v nedávnej minulosti mali efekt na západnom Slovensku, avšak na strednom a východom SR prešli takmer bez povšimnutia a teda bez efektu na nezamestnanosť. Rôzne dotačné schémy (záruka pre mladých, sociálne podniky…) majú problém s nastavením výšky dotácie (najmä ak je snaha nastaviť jednotnú výšku pre celé Slovensko): ak je dotácia privysoká, činnosť sa stane neprimerane zisková a so všetkými negatívami; ak je dotácia prinízka, nebude využívaná a minie sa svojmu účelu. Rovnako, štát nemá kapacity a zdroje rozumne dotovať státisíce dlhodobo nezamestnaných. Ponechanie riešenia dlhodobej nezamestnanosti na demografiu situáciu ešte zhorší, keďže vyše 15 percent z dlhodobo nezamestnaných sú mladí ľudia.

Nie je pravda, že za nepriaznivú situáciu na trhu práce je zodpovedný výhradne rezort práce, a teda výhradne on by ju mal riešiť. Zdroje a možnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sú však obmedzené a mnohé problémy, ktoré môžeme pozorovať na našom trhu práce, presahujú kompetencie tohto rezortu. Zmena situácie k lepšiemu si preto vyžaduje spoluprácu veľkého množstva subjektov a zmenu viacerých zákonov. Konkrétnym prípadom, kde by sa takýto prístup mal uplatňovať, je proces verejného obstarávania.

Inštitút zamestnanosti preto podal pripomienku k návrhu zákona o verejnom obstarávaní predkladaným Úradom pre verejné obstarávanie. Ani súčasné znenie zákona o verejnom obstarávaní nekladie dôraz na sociálne aspekty verejného obstarávania (rast zamestnanosti) a túto požiadavku nespĺňa ani návrh nového zákona. Ak by sa v procese verejného obstarávania prihliadalo aj na počet osôb, ktorý sa vďaka realizácii každej zákazky zamestná, dokázali by sme na Slovensku zvyšovať zamestnanosť aj tých najviac problémových skupín nezamestnaných aj v tých najviac problémových regiónoch. Avšak v súčasnosti sa v procese verejného obstarávania prihliada predovšetkým na marketingovú výšku faktúry (a nie na najnižšie náklady verejného sektora). Nemalo by sa stávať, že štát umelo zvýhodňuje použitie strojov, aj keď v tom istom regióne má nezamestnaných, ktorí nemajú inú šancu pracovať ako pracovať na tej zákazke.

V súčasnosti platné a ani vládou navrhované znenie zákona o verejnom obstarávaní neumožňuje jednoduchý, transparentný, efektívny a masový dôraz na sociálne aspekty. Napriek dlhoročnej možnosti osobitných podmienok sociálnych hľadísk stále hľadáme jediný dobrý príklad zo slovenskej praxe. Platná možnosť požadovať povinný podiel znevýhodnených zamestnaných má rozsiahle implementačné nedostatky (najmä v oblasti kontroly, monitoringu, sankcií), ktoré nie sú centrálne, transparentne a nenáročne vyriešené.

Európska komisia vyzýva v strategickom dokumente Európa 2020 členské štáty EÚ k tomu, aby dosahovali inkluzívny rast. Inkluzívny rast predstavuje hospodársky rast spojený s rastom zamestnanosti, o ktorý sa pričiní celá spoločnosť, a taktiež celá spoločnosť z neho profituje.

Zmenou zákona o verejnom obstarávaní tak, ako to navrhuje Inštitút zamestnanosti vo svojej pripomienke k Návrhu zákona o verejnom obstarávaní, je možné v horizonte 10 rokov znížiť počet dlhodobo nezamestnaných až o jednu tretinu. Aby sme toto dosiahli, bude potrebné vykonať predovšetkým nasledujúce kroky.

V zákone o službách zamestnanosti:

  • definovať pojem inkluzívny podnik, so štandardami, kontrolnými mechanizmami, evidenciou, podporou…

V zákone o verejnom obstarávaní:

  • zaviesť pojem inkluzívne verejné obstarávanie,
  • stanoviť jednotné pravidlá inkluzívneho verejného obstarávania tak, aby toto obstarávanie využívalo štandardné postupy a bolo jednoduché, a aby zákazky boli malé a bolo ich veľa (približne sto tisíc),
  • stanoviť kontrolné mechanizmy procesu inkluzívneho verejného obstarávania a sankcie pri porušení zákonom stanovených podmienok inkluzívneho verejného obstarávania,
  • sekundárne inkluzívne verejné obstarávanie: dať možnosť obstarávateľom akéhokoľvek verejného obstarávania požiadavku, aby určité percento zákazky išlo inkluzívnym podnikom.

Inkluzívne verejné obstarávanie je verejné obstarávanie berúce do úvahy sociálne aspekty realizácie zákaziek. V inkluzívnom verejnom obstarávaní zadáva zákazky ako verejný, tak i súkromný sektor, avšak o vykonanie zákazky sa v takomto type obstarávania môžu uchádzať iba inkluzívne podniky. Inkluzívnym podnikom môže byť každý podnik, ktorý zamestnáva ¾ z počtu zamestnancov z cieľovej skupiny a spĺňa ďalšie právnou normou stanovené technické kritériá. Cieľovou skupinou inkluzívnych podnikov sú osoby, ktoré sú bez práce dlhšie ako jeden rok (t. j. najmä dlhodobo nezamestnané osoby podľa zákona o službách zamestnanosti, osoby po výkone trestu). Cieľom inkluzívnych podnikov nie je dosahovať zisk, ale vytvárať pracovné návyky a poskytovať reálne pracovné skúsenosti dlhodobo nezamestnaným. Dlhodobo nezamestnané osoby si vďaka práci v inkluzívnych podnikoch zvýšia svoje šance uplatniť sa na reálnom trhu práce.

Realizáciou inkluzívneho verejného obstarávania je možné znížiť dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku v horizonte 10 rokov o 100 000 osôb, teda o tretinu. Takýmto spôsobom by sa dalo dosiahnuť zníženie celkovej miery nezamestnanosti o 5,1 p. b. a zvýšenie miery zamestnanosti o približne 4,3 p. b., pričom nepriame alebo ťažko kvantifikovateľné efekty môžu byť ešte väčšie (zmierni sa sociálne napätie, zvýši sa príjem a spotreba cieľovej skupiny a pod.).

Koncepciu inkluzívneho zamestnávania predstavil Inštitút zamestnanosti ešte v roku 2011, a aj keď jej svoju priazeň vyjadrilo viacero odborníkov a vládnych predstaviteľov, táto koncepcia dodnes nie je uplatňovaná. Inkluzívnemu zamestnávaniu v minulosti vyjadril podporu aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, ktorý 27. 12. 2013 pre TASR povedal:

„Je veľmi dôležité pokračovať v procesoch, ktoré sa naštartovali v roku 2013. Uvažujeme o inkluzívnej práci, ktorá by mala byť aktuálna pre budúci rok a kde úzko spolupracujeme s Inštitútom zamestnanosti.“

Inkluzívne verejné obstarávanie má reálny potenciál priniesť v podmienkach Slovenska viditeľné výsledky v oblasti zamestnanosti. V národnej stratégii zamestnanosti z decembra 2014 je výrazný dôraz na sociálnu ekonomiku a inkluzívne zamestnávanie. Aj vzhľadom na uvedené predkladáme túto pripomienku k legislatíve.

Inštitút zamestnanosti na tlačovej konferencii predstavil tiež publikáciu Politika zamestnanosti – budúcnosť pre Slovensko, ktorá obsahuje popis fungovania súčasných aktívnych a pasívnych opatrení trhu práce, identifikuje ich problematické aspekty a navrhuje riešenia. Publikácia bola cyklokuriérom doručená všetkým poslancom NR SR.

Viac informácií o inkluzívnom verejnom obstarávaní nájdete na stránke www.iz.sk/sk/projekty/inkluzivny-rast a tiež v publikácii Inkluzívne zamestnávanie.

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Inštitút zamestnanosti
– je občianske združenie, mimovládna nezisková organizácia, ktorej náplňou je výskum problémov zamestnanosti
– zbiera informácie o trhu práce s cieľom byť platformou pre ich výmenu
Čerpané z: www.iz.sk

IZ, 19. 02. 2015 | Prečítané: 888 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Anketa
Aký je váš názor pri zániku mandátu poslanca NR SR ohľadom odstupného, ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin?


Celkom hlasovalo: 24
Voliči, pozor na Kisku!
Keď klamal v minulosti, bude klamať aj v budúcnosti. Pozri: Kiska povedal: „Nezaložím stranu.“ a Kiska je hanba Slovenska.
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Anketa Strom roka
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore