www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovKníhkupectvo AlternatívaAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyWave of Reality
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @176
Počítadlo

Spam poison
Spam poison

Z prvej ruky: Financovanie a odluka cirkví

Výber (úryvky) z diskusie o financovaní cirkví

V stredu 1. marca 2017 o 12.31 h bola v Rádiu Slovensko odvysielaná relácia Z prvej ruky na tému „Financovanie a odluka cirkví“.

Redaktorka Gabriela Kajtárová sa zhovárala s p. Jánom Juranom, riaditeľom cirkevného odboru Ministerstva kultúry a výkonným sekretárom KBS p. Antonom Ziolkovským.

Kajtárová: „Debata o financovaní cirkví, a teda aj o prípadnej odluke od štátu je opäť na stole. Podľa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania je ďalšia štátna podpora cirkví reakciou na neukončené reštitúcie cirkevného majetku. Memorandum najvyšších predstaviteľov kresťanských cirkví a náboženských spoločností hovorí, že cirkvi pravdepodobne predložia vlastný návrh financovania. Slovensko je jednou z posledných krajín, ktoré nemajú doriešený vzťah cirkví a štátu. Zároveň ide o poslednú nesplnenú požiadavku Novembra 89 [1]. Aká je teda šanca, že aj Slovensko si nakoniec usporiada finančné vzťahy s cirkvou.“

Pán Juran použil pre význam slova „odluka“ zvláštnu definíciu (vysvetlenie). Povedal:

„Vtedy [2] pod požiadavkou odluky cirkví od štátu bolo myslené predovšetkým zrušenie štátneho dozoru nad cirkvami, pretože štát hrubo zasahoval do vnútorných záležitostí cirkví. Pojem ‚odluka‘ znamená, že štát nezasahuje do vnútorných vecí cirkví a cirkev zasa nezasahuje do vnútorných záležitostí štátu.“

Pán Ziolkovský v diskusii povedal:

„Koniec koncov, bola to vlastne istým spôsobom požiadavka zo strany štátu, aby cirkvi vlastne možno samy nejakým spôsobom definovali, ako si predstavujú ten ďalší vývoj.“

Juran: „V súčasnosti je systém postavený na tom, že štát má povinnosť hradiť platy duchovných a prispievať na prevádzku cirkevného ústredia. Taký je proste status quo. Čiže bez ohľadu na veľkosť cirkvi, a teda počet jej veriacich. Vychádza sa zo stavu duchovných. Tu sa prejavuje aj princíp pozitívnej diskriminácie v tom zmysle, že čím je cirkev menšia, tak tým aj tie jej komunity sú menšie, a sú viac rozptýlené. A samozrejme, z toho dôvodu je potrebný aj relatívne, teda, vyšší počet duchovných.“

Kajtárová: „Už roky sa ozýva napríklad aj organizácia Prometheus, ktorá zastupuje občanov bez náboženského vyznania. My sme krátko predpoludním hovorili s jej predsedom Romanom Hradeckým.“

Hradecký: „Teraz cirkev má najlepšie možné podmienky, aké sú. To znamená, že bol im vrátený majetok. Vrátený bol s tým, že postupne budú odobrané štátne dotácie. Zostalo to presne naopak. Bez limitov. Vzrástli štátne dotácie. Majú odpustené dane.“

Kajtárová: „No, majú odpustené dane za milodary, tak dostanete vy dar tiež. Z toho nebudete platiť daň.“

Hradecký: „A za stolové poplatky? Z toho sú poplatky za krsty, za sobáše, za pohreby. To je oficiálny, niekde neoficiálny cenník, ktorý vyberajú za vykonanie daného obradu.“

Kajtárová: „Štát platí aj iné podobné služby. Cirkev hovorí, že ide o kompenzáciu za materiálne a duševné škody. Financie sú ocenením za pozitívny vplyv na spoločnosť. V podstate s podobným argumentom štát financuje aj kultúru alebo šport. V čom je cirkev menej dôležitá ako futbal?“

Hradecký: „Ja pracujem v múzeu. Nám nikto neodpustí daň z nehnuteľnosti. My musíme platiť, napriek tomu, že robíme takisto kultúrne aktivity. Čiže robíme veci na nárast duchovnej hodnoty obyvateľov a podobne. My tu predsa pracujeme o tom istom, a nemáme tie výhody.“

Kajtárová: „Kultúra, a predpokladám, že aj múzeá na Slovensku dostávajú dotácie rovnako ako cirkev.“

Hradecký: „Áno. Inštitúcie, ktoré sú zriadené štátom, respektíve samosprávou. Ale cirkev, to je združenie občanov. Prečo potom štát nepodporuje iné, ako necirkevné organizácie? Poviem: Prečo nepodporuje občanov bez náboženského vyznania?“

Kajtárová: „Futbalový zväz, predpokladám, tiež nie je inštitúcia zriadená štátom…“

Hradecký: „Áno.“

Kajtárová: „…a tiež je podporovaná z verejných financií, lebo tak sa spoločnosť dohodla. Aký je v tom rozdiel? Prečo je cirkev menej dôležitá ako futbal?“

Hradecký: „Ani futbalu sa neprispieva, pretože je to futbal, ale prispieva sa na konkrétne aktivity. A to je presne to, čo hovorím. Súhlasím, aby cirkev, aby cirkvi všeobecne, mali právo usilovať sa, a získať peniaze z projektov, ktoré dáva štát. Ale prečo majú mať privilegované postavenie? A dostávať peniaze na chod úradu, na chod biskupstiev, farských úradov, rehoľných spoločenstiev, a dokonca charity. Prečo nemajú rovnaké podmienky ostatní?“

Kajtárová: „Tretí sektor a občianske združenia, napríklad medzi ktoré patrí aj to vaše, môžu dostať asignáciu z dane. To znamená, že ľudia, ktorí platia dane, sa môžu rozhodnúť, že venujú 2 % na tento účel. Je takýto model podľa vás vhodný aj pre cirkvi? Lebo o tom sa tiež uvažovalo.“

Hradecký: „Samozrejme, že je vhodný. To je prvá vec. Druhá vec: To beží aj teraz. Cirkev predsa dostáva obrovské peniaze z tejto asignácie dane. Veď má svoje občianske združenia, má nadácie, má spoločnosti, ktoré sú prijímateľmi 2 %. Štát ich podporuje. Je to úplne v poriadku.“

Kajtárová: „Slovenská republika prijala takzvanú zmluvu s Vatikánom ešte počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Tá vlastne garantuje financovanie cirkví. Je nevypovedateľná táto zmluva. Ako si viete predstaviť sa vysporiadať s touto otázkou?“

Hradecký: „Veľmi jednoducho. V zmluve je napísané, že bude uzavretá zmluva o financovaní cirkví a náboženských spoločností. A štát sa zaviazal, že podporí aktivity cirkví. Chcete povedať, že tým, že štát podporuje vyučovanie náboženstva na školách, podporuje činnosť charitatívnych zariadení, podporuje činnosť sociálnych zariadení, že tým nepodporuje činnosť cirkví? Tam nie je nikde povedané, že musia dostávať peniaze na ústredie, na platy kňazov.“

Po skončení rozhovoru s Hradeckým, redaktorka Kajtárová sa opýtala v štúdiu pána Ziolkovského:

„Prečo trváte na tom, že štát má cirkev podporovať priamo? Prečo nie iné modely?“

Ziolkovský: „Cirkev nemá žiadne sadzobníky, ktorými by vyberala poplatky za vysluhovanie sviatostí a svätenín. [3] To po prvé. Všetko je iba v rovine milodaru. Cirkev si od žiadneho veriaceho nič také nevymáha. Po druhé, cirkev platí rovnako daň z nehnuteľností, ako všetky ostatné právnické osoby. Po tretie: Ak dostávame príspevok zo štátneho rozpočtu, tak to sú príspevky, ktoré sú účelovo viazané. To znamená, vôbec nejde o financovanie ani fár, ani reholí, ale je to vyslovene viazané ako príspevok na platy duchovných a na ústredia cirkví. To znamená, znova iba časť povedzme tých nákladov, ktoré to ústredie cirkví má, tak z toho môže byť hradené.“

Kajtárová: „Prečo priama dotácia by mala zostať?“

Ziolkovský: „Viete. Ono, v podstate priama dotácia… Povedal by som to tak, že skôr otázka znie, že prečo by štát mal prispievať na niektoré aktivity cirkví. Lebo tá priama dotácia je už znova len technickou záležitosťou. A tých dôvodov, samozrejme, je naozaj veľa. Jeden spomeniem, ako najhlavnejší, alebo jeden z tých podstatných, je ten, že napríklad v cirkvi existuje enormné množstvo dobrovoľníckej práce. Veriaci ľudia v cirkvi pracujú s mnohými marginalizovanými skupinami, pracujú s deťmi, s mládežou, s Rómami. Venovali sme sa napríklad aj migrantom, venujeme sa starým ľuďom. To sú práve tie skupiny, ktoré sú najzraniteľnejšie. Ďalej môžeme spomenúť to, že vlastne cirkvi fakticky, si vezmite, že každú nedeľu máte v kostoloch tisícky ľudí. A to, čo cirkev robí, hlása odpustenie, hlása zmierenie. Hovorí o tom, že máme byť k sebe dobrí a láskaví. A takto to poviem, v podstate sme jedinou inštitúciou, ktorá takéto niečo robí každý týždeň. Čiže viete, pomáhame k tomu, aby spoločnosť bola súdržnejšia, aby existoval aj nejaký sociálny zmier.“

Kajtárová: „Proste: spoločenské dobro.“

Ziolkovský: „Určite áno.“

Kajtárová: „Cirkev reštituovala 10 000 nehnuteľností a 120 000 hektárov pôdy a lesa. Len na ilustráciu: Katolícka cirkev má budovy, 700 budov, ktoré sú definované ako ‚iné‘. To znamená, to nie sú kostoly, cintoríny, a tak ďalej. Pán Juran, neinvestujeme do inštitúcie, ktorá má dostatok finančných prostriedkov? Vlastných.“

Juran: „Cirkvi patria k najväčším vlastníkom nehnuteľných aj hnuteľných kultúrnych pamiatok. Je to takmer jedna štvrtina. Pričom práve tie sakrálne objekty tvoria najhodnotnejšiu časť kultúrneho dedičstva: Dóm svätého Martina, Dóm svätej Alžbety…“

Kajtárová: „Otázka je, či nefinancujeme inštitúciu, ktorá má dostatok vlastných zdrojov.“

Juran: „Musíme si uvedomiť, že to sú cirkvi, ktoré majú len niekoľko sto, alebo niekoľko tisíc členov, a v ich vlastníctve sú v podstate len objekty sakrálneho charakteru, teda kostoly alebo modlitebne. Tieto cirkvi, vrátane povedzme aj niektorých väčších, nemajú prakticky, alebo v minimálnom počte nejaký majetok, z ktorého by mohli povedzme z prenájmov alebo iným spôsobom získavať peniaze na svoju činnosť. Čiže nemôžeme to paušalizovať.“

Kajtárová: „Problém, že niektoré cirkvi na to nemajú, niektoré cirkvi nemajú ten majetok. Prečo nefinancujeme len tie cirkvi, ktoré by inak neprežili?“

Juran: „No, lebo podľa zákona štát má rovnaký prístup ku všetkým cirkvám. A tu by proste nebola žiadna nediskriminácia v takomto prípade, keby sme… potom to, myslím, ani Ústava nejako veľmi by nám…“

Ziolkovský: „Cirkev ako taká nemá dostatok zdrojov na to, aby financovala v plnej miere platy duchovných alebo chod svojich ústredí, poviem to veľmi všeobecne.“

Kajtárová: „Ale ako to chcete dokázať, keď ste nepredložili súpis majetku. Nemáte na to papier.“

Ziolkovský: „Viete. Priemerná farnosť alebo základnou jednotkou v katolíckej cirkvi sú farnosti… každá farnosť je fakticky… žije najmä alebo predovšetkým z príjmov veriacich. To znamená z milodarov, ktoré oni dajú. Sú farnosti, ktoré sú povedzme bohatšie, majú možno aj nejaký majetok, ktorý prenajímajú, ale tých je menšina. Čiže potom, ako už bolo spomenuté, je tu veľké množstvo sakrálnych pamiatok, ktoré vyžadujú údržbu, a je to znova cirkev, ktorá do tých pamiatok tie peniaze investuje.“

Kajtárová: „Pán Juran, kedy sa táto téma uzavrie? Po tých všetkých rokoch.“

Juran: „Uzavrie sa vtedy, keď príde ku vzájomnému konsenzu jednak medzi cirkvami, a potom tento ich návrh istým spôsobom spracuje do legislatívnej podoby aj štát.“

Kajtárová: „Rok? Dva? Tri?“

Juran: „To môže tento proces… sa môže udiať v priebehu niekoľkých mesiacov. Možno do roka, dvoch. Ale môže sa stať, ak k tejto dohode, ktorá sa javí už ako nádejná, že sa to odloží až možno na ďalšie volebné obdobie. To sú veci, ktoré teraz jednoducho nevieme.“

Ziolkovský: „Je to vec ďalšieho vývoja. Možno to bude pár mesiacov, možno to môže byť aj niekoľko rokov. Takže ťažko to predvídať. Musí to byť súhra…“

Na záver pridám môj názor:

Z hrôzou počúvam, že cirkvi uvažujú o predložení vlastného návrhu financovania, čiže v praktickej rovine chcú štátu diktovať, ako ich má štát financovať. Cirkevníci uvažujú o tom, že budú rozkazovať, koľko im štát má platiť. Podaj cirkevníkom palec, zjedia celú ruku!

Kým sa nedosiahne úplná odluka, dovtedy budú cirkevníci neustále útočiť na štát, či už s diktátom, alebo s rôznymi úskokmi, len aby dostali od štátu obrovské množstvo peňazí na platy kňazov, farárov, biskupov, a ďalších klerikov.

Pritom sa priznávajú, že majú obrovské majetky. Napríklad je hrôza zistenie, že vlastnia štvrtinu pozemkov na celom Slovensku. Alebo, že sú vlastníkmi lesov.

Ešte šťastie, že nevlastnia vzduch.

Poznámky:

[1] November 89 – v novembri 1989 prebiehala Nežná revolúcia, ktorej výsledkom bol zánik socializmu a prechod ku kapitalizmu.

[2] Juran – „vtedy“ – myslí na rok 1989 a vtedajšiu požiadavku úplnej odluky cirkví od štátu.

[3] Svätenina – (cirkevný výraz) predmet posvätený cirkevným obradom.

Pozri: Financovanie cirkví.

Archív:

Rozhlasový program 1. 3. 2017Z prvej ruky: Financovanie a odluka cirkvíFinancovanie cirkví zo štátneho rozpočtu SR

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Ján ParadaJán Parada
laik s celoživotným vzdelávaním
Čerpané z:
vlastný zdroj

Súhlasíte s finančnou odlukou cirkví od štátu?

Rozhodne áno (Počet hlasov: 569)
(58.48 %)

Viac áno, ako nie (Počet hlasov: 140)
(14.39 %)

Viac nie, ako áno (Počet hlasov: 126)
(12.95 %)

Rozhodne nie (Počet hlasov: 138)
(14.18 %)



Celkom hlasovalo: 973

Ján Parada, 04. 03. 2017 | Prečítané: 361 | Rubrika: Kto sú humanisti?

Zbierka na ochranu humanistov

Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie.

Pozri: Globálna kampaň na ochranu humanistov.

HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore