www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovKníhkupectvo AlternatívaAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyWave of Reality
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @947
Počítadlo

Spam poison
Spam poison

Výroba sa presúva do Mjanmarska

Firmy ťažia z lacnej pracovnej sily a detskej práce

Praha/Amsterdam/Nay Pyi Taw (Neipyijto), 6. februára 2017 – S tlakom na neustále znižovanie ceny tovarov a zvyšujúcimi sa nákladmi na výrobu v Číne presúva celý rad spoločností, medzi nimi i známe odevné značky ako H&M, C&A a Primark, časť svojej výroby do Mjanmarska (predtým tiež pod názvom Barma). Je medzi nimi i česká firma Hudy. Robotníci a robotníčky v továrňach dostavajú veľmi nízke mzdy a boria sa aj s ďalšími problémami ako sú nútené nadčasy, extrémne dlhá pracovná doba či nebezpečné pracovné prostredie. Bežná je i detská práca. Vyplýva to z výskumu (1) holandskej organizácie SOMO, ktorý v ČR dnes uverejnila organizácia NaZemi.

Mjanmarsko sa stalo pre odevné spoločnosti vďaka svojej lacnej pracovnej sile a priaznivým obchodným podmienkam veľmi atraktívne. Výrobu sem presúvajú napríklad čínski i kórejskí majitelia tovární, od ktorých európske firmy tovar odoberajú. Najčastejšími zamestnancami a zamestnankyňami v továrňach sú chudobní obyvatelia vidieka, ktorí prišli do mesta za prácou. Často však skončia v chudobných štvrtiach, kde žijú bez elektriny a tečúcej vody. Lepšie bývanie si nemôžu dovoliť, pretože štátom stanovená minimálna mzda je v Mjanmarsku len 3 600 kyatov (približne 2,44 €, t. j. 66 českých korún) na deň a v továrňach nedostanú viac. Sú nútení pracovať jedenásť hodín denne šesť dní v týždni. V továrni, z ktorej odoberá tovar i česká firma Hudy, robotníci a robotníčky dokonca uvádzali, že pracujú 68 hodín týždenne a k nadčasom sú nútení pod hrozbou zrážok z platu či prepustenia. V štyroch z 12 sledovaných tovární išlo o nadčasy neplatené.

Výskumníci rovnako zistili, že v siedmich továrňach pracujú deti mladšie ako 15 rokov. Detská práca v Mjanmarsku je bežná. Tamojšie zákony povoľujú detskú prácu od 13 rokov. Do 15 rokov môžu deti pracovať štyri hodiny denne, od 15 rokov i viac (2). Počet „povolených“ hodín a kdekade i hranica 13 rokov boli však v továrňach prekročené.

Ako problematický sa ukázal tiež technický stav budov, prístup k pitnej vode či únikovým východom.

„V továrni je príliš horúco, ventilácia nefunguje. Nemáme dostatok čistej pitnej vody a často máme veľký smäd. Fľašu vody nám vedenie dá len v prípade, že v továrni sú zákazníci,“ uviedla robotníčka z továrne, ktorá šije pre značky ako H&M či C&A.

Problémy s dostupnosťou čistej pitnej vody priznali i robotníci a robotníčky z továrne v Bago Industrial Zone, kde sa vyrába tovar okrem iných i pre českú firmu Hudy. Tí istí robotníci a robotníčky hovorili i o problémoch s odchodom na toaletu:

„Zaznamenávajú si, ako často a ako dlho sme na WC a potom nám povedia, že nám strhnú časť z platu, pokiaľ budeme chodiť často.“

Pracujúci majú len veľmi málo možností situáciu zmeniť, pretože nezávislé odbory v Mjanmarsku v podstate neexistujú. Vplyv na vyššie uvedené má rovnako tamojšia politická a socioekonomická situácia, ktorá je veľmi nestabilná.

„Zákony nie sú v Mjanmarsku dodržiavané. Armáda si udržuje stále veľký vplyv. Predstavitelia občianskej spoločnosti a odborov dostali viac priestoru k vlastnej činnosti ešte len v roku 2012,“ uviedla k tomu výskumníčka z organizácie SOMO Pauline Overeemová.

„Riziko porušovania ľudských i pracovných práv je v Mjanmarsku veľmi vysoké. Firmy, ktoré tu vyrábajú, by tieto riziká mali reflektovať a spoločne s dodávateľmi zvažovať, ako ich odstraňovať, prípadne im predchádzať. To sa v súčasnosti skôr neuskutočňuje, a preto je možné viacero firiem označiť za veľmi nezodpovedné,“ doplnil k výsledkom výskumu Petr Mareš z organizácie NaZemi, ktorá výskum v Českej republike v spolupráci s holandskou organizáciou SOMO uverejnila.

Organizácia NaZemi kontaktovala s výsledkami výskumu i firmu Hudy, tá sa však k zisteniam nijako nevyjadrila.

Výskum sa uskutočnil od februára do júna 2016 formou dotazníkového prešetrovania a rozhovorov so 403 robotníkmi a robotníčkami z 12 tovární v oblastiach Yangon, Bago a Pathein. Osem zo sledovaných tovární má zahraničných vlastníkov. Na výskumu sa podieľali tamojšie neziskové organizácie Action Labor Rights (ALR) and Labour Rights Defenders and Promoters (LRDP).

Poznámky:

(1) Výskum The Myanmar Dilemma. Can the garment industry deliver decent jobs for workers in Myanmar?
(2) Mjanmarsko ratifikovalo v roku 2013 jednu zo základných dohôd Medzinárodnej organizácie práce č. 182 o zákaze a okamžitých opatreniach k odstráneniu najhorších foriem detskej práce. Ďalší základný dohovor č. 138 o najnižšom veku pre vstup do zamestnania ešte stále neratifikovalo.

Foto:

Po kliknutí na fotografie sa v novom okne zobrazia v lepšom rozlíšení o rozmeroch 1 000 × 667 bodov.

Žena si umýva vlasy pred svojím domom v osade, kde žije mnoho robotníkov a robotníčok, ktorí pracujú v odevných továrňach. Autorka fotografie: Lauren DeCicca. Fotila 18. 12. 2016.

Ženy idú do práce. Vystupujú z autobusa, ktorý je súčasťou kyvadlovej dopravy. Autorka fotografie: Lauren DeCicca. Fotila 20. 12. 2016.

Robotníčky v malej nocľahárni pripravujú jedlo v Rangúne, v najväčšom meste v Mjanmarsku.

Šička pri práci. Autorka fotografie: Martje Theuwsová. Fotila 2. 7. 2015.

Širší pohľad na šičky pri práci. Autorka fotografie: Martje Theuwsová. Fotila 2. 7. 2015.

Pohľad do výrobnej haly v odevnej továrni v Mjanmarsku. Autorka fotografie: Martje Theuwsová. Fotila 2. 7. 2015.

Robotníčky v odevnej továrni v Mjanmarsku. Autorka fotografie: Martje Theuwsová. Fotila 2. 7. 2015.

Život na ulici. Autorka fotografie: Lauren DeCicca. Fotila 18. 12. 2016.

Fotografie so zábermi do vnútra odevných podnikov sú z dôvodu anonymity a bezpečnosti robotníčok vyhotovené v iných mjanmarských továrňach, než aké boli súčasťou výskumu.

NaZemiMimovládna nezisková organizácia NaZemi presadzuje globálne vzdelávanie, usiluje o zodpovednosť firiem za vlastné obchodné dodávateľské reťazce a propaguje fair trade ako účinnú podporu pestovateľom z krajín Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky.

Clean Clothes Česká republikaV októbri 2014 vstúpila organizácia NaZemi spoločne s Ekumenickou akadémiou do medzinárodnej aliancie Clean Clothes Campaign. Vznikla tak česká pobočka Clean Clothes Česká republika. Česká republika sa stala 17. členom aliancie, a organizácia NaZemi sa tým pripojila k viac než 250 organizáciám z celého sveta.

Ušili to na násPracovným podmienkam v odevnom priemysle sa NaZemi venuje už osem rokov, a to v rámci svojej kampane Ušili to na nás.


Európska vlajkaProjekt je realizovaný s finančnou podporou Európskej únie. Obsah projektu je celkom na zodpovednosti NaZemi a ako taký nemôže byť považovaný za stanovisko Európskej únie. Projekt bol podporený z prostriedkov Ministerstva zahraničných vecí ČR v rámci Programu zahraničnej rozvojovej spolupráce ČR.

Česká republika pomáha

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

NaZemiNaZemi, z. s.
– z. s. znamená „zapsaný spolek“, čiže ide o registrovanú organizáciu, podobne ako na Slovensku sú občianske združenia a spolky
– česká mimovládna organizácia, ktorá usiluje o to, aby sa ľudia v rozvojových krajinách mohli vlastnými silami vymaniť z chudoby
– zameriava sa na prepojenosť nášho spotrebného správania s problémami v rozvojových krajinách a motivuje jednotlivcov, firmy i štáty prijať za tieto problémy zodpovednosť
Čerpané z: www.nazemi.cz

NaZemi, 06. 02. 2017 | Prečítané: 173 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Zbierka na ochranu humanistov

Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie.

Pozri: Globálna kampaň na ochranu humanistov.

HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore