www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovKníhkupectvo AlternatívaAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyWave of Reality
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Kultúrny program (Staré Mesto)
Bratislava-Staré Mesto
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @076
Počítadlo

Spam poison
Spam poison

Výroba sa presúva do Mjanmarska

Firmy ťažia z lacnej pracovnej sily a detskej práce

Praha/Amsterdam/Nay Pyi Taw (Neipyijto), 6. februára 2017 – S tlakom na neustále znižovanie ceny tovarov a zvyšujúcimi sa nákladmi na výrobu v Číne presúva celý rad spoločností, medzi nimi i známe odevné značky ako H&M, C&A a Primark, časť svojej výroby do Mjanmarska (predtým tiež pod názvom Barma). Je medzi nimi i česká firma Hudy. Robotníci a robotníčky v továrňach dostavajú veľmi nízke mzdy a boria sa aj s ďalšími problémami ako sú nútené nadčasy, extrémne dlhá pracovná doba či nebezpečné pracovné prostredie. Bežná je i detská práca. Vyplýva to z výskumu (1) holandskej organizácie SOMO, ktorý v ČR dnes uverejnila organizácia NaZemi.

Mjanmarsko sa stalo pre odevné spoločnosti vďaka svojej lacnej pracovnej sile a priaznivým obchodným podmienkam veľmi atraktívne. Výrobu sem presúvajú napríklad čínski i kórejskí majitelia tovární, od ktorých európske firmy tovar odoberajú. Najčastejšími zamestnancami a zamestnankyňami v továrňach sú chudobní obyvatelia vidieka, ktorí prišli do mesta za prácou. Často však skončia v chudobných štvrtiach, kde žijú bez elektriny a tečúcej vody. Lepšie bývanie si nemôžu dovoliť, pretože štátom stanovená minimálna mzda je v Mjanmarsku len 3 600 kyatov (približne 2,44 €, t. j. 66 českých korún) na deň a v továrňach nedostanú viac. Sú nútení pracovať jedenásť hodín denne šesť dní v týždni. V továrni, z ktorej odoberá tovar i česká firma Hudy, robotníci a robotníčky dokonca uvádzali, že pracujú 68 hodín týždenne a k nadčasom sú nútení pod hrozbou zrážok z platu či prepustenia. V štyroch z 12 sledovaných tovární išlo o nadčasy neplatené.

Výskumníci rovnako zistili, že v siedmich továrňach pracujú deti mladšie ako 15 rokov. Detská práca v Mjanmarsku je bežná. Tamojšie zákony povoľujú detskú prácu od 13 rokov. Do 15 rokov môžu deti pracovať štyri hodiny denne, od 15 rokov i viac (2). Počet „povolených“ hodín a kdekade i hranica 13 rokov boli však v továrňach prekročené.

Ako problematický sa ukázal tiež technický stav budov, prístup k pitnej vode či únikovým východom.

„V továrni je príliš horúco, ventilácia nefunguje. Nemáme dostatok čistej pitnej vody a často máme veľký smäd. Fľašu vody nám vedenie dá len v prípade, že v továrni sú zákazníci,“ uviedla robotníčka z továrne, ktorá šije pre značky ako H&M či C&A.

Problémy s dostupnosťou čistej pitnej vody priznali i robotníci a robotníčky z továrne v Bago Industrial Zone, kde sa vyrába tovar okrem iných i pre českú firmu Hudy. Tí istí robotníci a robotníčky hovorili i o problémoch s odchodom na toaletu:

„Zaznamenávajú si, ako často a ako dlho sme na WC a potom nám povedia, že nám strhnú časť z platu, pokiaľ budeme chodiť často.“

Pracujúci majú len veľmi málo možností situáciu zmeniť, pretože nezávislé odbory v Mjanmarsku v podstate neexistujú. Vplyv na vyššie uvedené má rovnako tamojšia politická a socioekonomická situácia, ktorá je veľmi nestabilná.

„Zákony nie sú v Mjanmarsku dodržiavané. Armáda si udržuje stále veľký vplyv. Predstavitelia občianskej spoločnosti a odborov dostali viac priestoru k vlastnej činnosti ešte len v roku 2012,“ uviedla k tomu výskumníčka z organizácie SOMO Pauline Overeemová.

„Riziko porušovania ľudských i pracovných práv je v Mjanmarsku veľmi vysoké. Firmy, ktoré tu vyrábajú, by tieto riziká mali reflektovať a spoločne s dodávateľmi zvažovať, ako ich odstraňovať, prípadne im predchádzať. To sa v súčasnosti skôr neuskutočňuje, a preto je možné viacero firiem označiť za veľmi nezodpovedné,“ doplnil k výsledkom výskumu Petr Mareš z organizácie NaZemi, ktorá výskum v Českej republike v spolupráci s holandskou organizáciou SOMO uverejnila.

Organizácia NaZemi kontaktovala s výsledkami výskumu i firmu Hudy, tá sa však k zisteniam nijako nevyjadrila.

Výskum sa uskutočnil od februára do júna 2016 formou dotazníkového prešetrovania a rozhovorov so 403 robotníkmi a robotníčkami z 12 tovární v oblastiach Yangon, Bago a Pathein. Osem zo sledovaných tovární má zahraničných vlastníkov. Na výskumu sa podieľali tamojšie neziskové organizácie Action Labor Rights (ALR) and Labour Rights Defenders and Promoters (LRDP).

Poznámky:

(1) Výskum The Myanmar Dilemma. Can the garment industry deliver decent jobs for workers in Myanmar?
(2) Mjanmarsko ratifikovalo v roku 2013 jednu zo základných dohôd Medzinárodnej organizácie práce č. 182 o zákaze a okamžitých opatreniach k odstráneniu najhorších foriem detskej práce. Ďalší základný dohovor č. 138 o najnižšom veku pre vstup do zamestnania ešte stále neratifikovalo.

Foto:

Po kliknutí na fotografie sa v novom okne zobrazia v lepšom rozlíšení o rozmeroch 1 000 × 667 bodov.

Žena si umýva vlasy pred svojím domom v osade, kde žije mnoho robotníkov a robotníčok, ktorí pracujú v odevných továrňach. Autorka fotografie: Lauren DeCicca. Fotila 18. 12. 2016.

Ženy idú do práce. Vystupujú z autobusa, ktorý je súčasťou kyvadlovej dopravy. Autorka fotografie: Lauren DeCicca. Fotila 20. 12. 2016.

Robotníčky v malej nocľahárni pripravujú jedlo v Rangúne, v najväčšom meste v Mjanmarsku.

Šička pri práci. Autorka fotografie: Martje Theuwsová. Fotila 2. 7. 2015.

Širší pohľad na šičky pri práci. Autorka fotografie: Martje Theuwsová. Fotila 2. 7. 2015.

Pohľad do výrobnej haly v odevnej továrni v Mjanmarsku. Autorka fotografie: Martje Theuwsová. Fotila 2. 7. 2015.

Robotníčky v odevnej továrni v Mjanmarsku. Autorka fotografie: Martje Theuwsová. Fotila 2. 7. 2015.

Život na ulici. Autorka fotografie: Lauren DeCicca. Fotila 18. 12. 2016.

Fotografie so zábermi do vnútra odevných podnikov sú z dôvodu anonymity a bezpečnosti robotníčok vyhotovené v iných mjanmarských továrňach, než aké boli súčasťou výskumu.

NaZemiMimovládna nezisková organizácia NaZemi presadzuje globálne vzdelávanie, usiluje o zodpovednosť firiem za vlastné obchodné dodávateľské reťazce a propaguje fair trade ako účinnú podporu pestovateľom z krajín Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky.

Clean Clothes Česká republikaV októbri 2014 vstúpila organizácia NaZemi spoločne s Ekumenickou akadémiou do medzinárodnej aliancie Clean Clothes Campaign. Vznikla tak česká pobočka Clean Clothes Česká republika. Česká republika sa stala 17. členom aliancie, a organizácia NaZemi sa tým pripojila k viac než 250 organizáciám z celého sveta.

Ušili to na násPracovným podmienkam v odevnom priemysle sa NaZemi venuje už osem rokov, a to v rámci svojej kampane Ušili to na nás.


Európska vlajkaProjekt je realizovaný s finančnou podporou Európskej únie. Obsah projektu je celkom na zodpovednosti NaZemi a ako taký nemôže byť považovaný za stanovisko Európskej únie. Projekt bol podporený z prostriedkov Ministerstva zahraničných vecí ČR v rámci Programu zahraničnej rozvojovej spolupráce ČR.

Česká republika pomáha

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

NaZemiNaZemi, z. s.
– z. s. znamená „zapsaný spolek“, čiže ide o registrovanú organizáciu, podobne ako na Slovensku sú občianske združenia a spolky
– česká mimovládna organizácia, ktorá usiluje o to, aby sa ľudia v rozvojových krajinách mohli vlastnými silami vymaniť z chudoby
– zameriava sa na prepojenosť nášho spotrebného správania s problémami v rozvojových krajinách a motivuje jednotlivcov, firmy i štáty prijať za tieto problémy zodpovednosť
Čerpané z: www.nazemi.cz

NaZemi, 06. 02. 2017 | Prečítané: 212 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Zbierka na ochranu humanistov

Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie.

Pozri: Globálna kampaň na ochranu humanistov.

HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Anketa
Zúčastníte sa volieb do orgánov samosprávneho kraja?

Áno (90 hl.)
 
Ešte neviem (49 hl.)
 
Nie (51 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 190
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore