www.humanisti.sk
Súťaž o knihu
Webhouse.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Slovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @899
Počítadlo


Spam poison

Výhody členstva Slovenska v Európskej únii a riziká vystúpenia (3)

Povedzme ÁNO budúcnosti Slovenska

Európska únia – bezpečný prístav

Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 1 600 × 830 bodov.

7. V EÚ nás nemôžu diskriminovať, môžeme voliť europoslancov, a v zahraničí máme právo na pomoc od iných členských štátov EÚ

Európske občianstvo

Každý občan členského štátu EÚ je automaticky aj občanom EÚ. Európske občianstvo nenahrádza národné občianstvo, je len jeho rozšírením, dopĺňa ho a je naň plne naviazané. Občianstvo EÚ prináša jeho držiteľom dodatočné práva, slobody a zvýšenú právnu ochranu. Na európske občianstvo je napríklad naviazaná sloboda pohybu, pobytu a práce v celej EÚ. Každému držiteľovi európskeho občianstva sa tiež zaručuje nediskriminácia na základe jeho národnosti – Slovák má v EÚ rovnaké práva ako Nemec či Španiel.

S európskym občianstvom sa tiež spája celý rad politických práv. Môžeme voliť a byť volení za poslancov Európskeho parlamentu. Máme tiež právo voliť a kandidovať za poslancov, starostu či primátora tej obce alebo mesta v EÚ, v ktorom máme trvalý pobyt. Každý Slovák sa môže obrátiť s petíciou na Európsky parlament alebo sa sťažovať Európskemu ombudsmanovi, ak sa cíti poškodený konaním či nekonaním európskych inštitúcií. Slováci sa tiež môžu zúčastniť európskej iniciatívy občanov – nástroja, prostredníctvom ktorého môže 1 milión občanov EÚ priamo požiadať Európsky parlament, aby predložil konkrétny legislatívny návrh. Nech už sa občania SR obracajú na inštitúcie EÚ v akejkoľvek veci, majú právo tak urobiť v slovenskom jazyku, a v tomto jazyku musia obdržať aj odpoveď. Tiež platí, že inštitúcie EÚ sú povinné uverejňovať občanom EÚ svoje dokumenty.

Medzi ďalšie významné výhody občianstva EÚ patrí právo na ochranu zo strany diplomatických alebo konzulárnych úradov iných členských štátov, ak sa občan EÚ ocitne v problémoch v treťom štáte, v ktorom jeho domovský štát nemá zastúpenie. SR nemá diplomatické zastúpenie napríklad na Novom Zélande a Filipínach, ďalej v Nepále, Saudskej Arábii, Tunisku, Kongu či Paname. Vo všetkých týchto krajinách sa tak kedykoľvek môžeme obrátiť napríklad na zastupiteľstvá Česka, Nemecka alebo Francúzska.

Riziko: stratili by sme všetky výhody európskeho občianstva, museli by sme vymieňať doklady…

Po vystúpení z EÚ by občania SR o občianstvo EÚ pravdepodobne prišli. V súvislosti s brexitom sa už objavili pochybnosti, či občania Spojeného kráľovstva po odchode z EÚ automaticky stratia európske občianstvo. Keďže však EÚ nie je štát a občianstvo EÚ nie je osobitné občianstvo, ale je naviazané na občianstvo členského štátu z EÚ, možnosť jeho ponechania po odchode daného štátu z EÚ sa javí nepravdepodobná. So stratou európskeho občianstva prichádza jeho držiteľ o slobodu pohybu, pobytu a práce v EÚ. Študujúci či pracujúci Slováci by sa stali v EÚ druhoradými občanmi, ktorí nie sú plne chránení proti diskriminácii a nemôžu sa zúčastňovať na politickom živote EÚ. Prišli by sme tiež o diplomatickú a konzulárnu ochranu vo veľkej časti sveta, najmä v Južnej Amerike, Afrike a na Blízkom východe, kde Slovensko ako menšia krajina nemá dostatočné diplomatické a konzulárne zastúpenie.

Okrem občianstva EÚ by sme po vystúpení prišli aj o obyčajný nárok hlásiť sa k EÚ. Našu príslušnosť k Európskej únii dnes napríklad dokazujú naše doklady – cestovné pasy, občianske preukazy, vodičské preukazy ako aj zadná strana zdravotných preukazov. Je reálne očakávať, že tieto doklady by sme museli postupne vymieňať, aby neboli zavádzajúce, predovšetkým pri cestovaní do zahraničia.

8. Menej návštev v zmenárni, stabilné ceny a vyššia dôveryhodnosť Slovenska na finančných trhoch

Spoločná mena euro

Slovensko je od roku 2009 členom eurozóny, menovej únie, ktorú zriadila EÚ, a do ktorej môžu vstúpiť len členské štáty EÚ. Prijatie spoločnej európskej meny pomohlo Slovensku a jeho občanom po viacerých stránkach. Občania ocenili predovšetkým zníženie nákladov na výmenu meny pri cestovaní, lepšie porovnávanie cien v zahraničí a na internete, ako aj stabilitu slovenských cien. Slovensko má dnes jednu z najnižších mier inflácií v celej EÚ, v niektorých štvrťrokoch sa dokonca dostalo do deflácie, čiže stavu, keď ceny klesajú. Prijatím eura v krízovom roku 2009 sa navyše Slovensku podarilo vyhnúť väčším dopadom celosvetovej hospodárskej krízy. Silné euro zvýšilo dôveru podnikateľov a investorov v slovenskú ekonomiku, čo malo výrazný vplyv na stabilný rast HDP a znižovanie nákladov na obsluhu slovenského dlhu. Inými slovami, slovenské firmy rozširujú svoju činnosť, na Slovensko prichádzajú noví investori a vláda si požičiava peniaze za výhodnejších podmienok. Výhodnejšie si požičiavame aj pre naše zodpovednejšie hospodárenie s verejnými prostriedkami. K tomu nás tlačí Európska komisia, ktorá posudzuje rozpočty členských štátov EÚ a vyzýva ich k tomu, aby ich deficit verejných financií neprekročil úroveň 3 % HDP a verejný dlh nebol vyšší ako 60 % HDP.

Spoločná mena euro

Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 790 × 869 bodov.

Riziko: nerozhodovali by sme o vlastnej mene alebo prišli o euro, čo by sa premietlo do zvýšenia reálnych cien a znehodnotenia miezd a úspor…

Používanie eura je naviazané na členstvo v eurozóne, o ktoré by Slovensko prišlo so stratou členstva v EÚ. Existuje však legálny spôsob, ako by Slovensko mohlo naďalej používať euro. Stačilo by uzatvoriť menovú dohodu s EÚ, podobne ako mikroštáty Andorra, Monako, San Maríno a Vatikán, ktoré nie sú členmi EÚ, ale euro používajú. Ďalším spôsobom, ako používať euro, je jeho ponechanie jednostranným rozhodnutím SR. Euro dnes takto „nelegálne“ používajú Čierna Hora a Kosovo. V oboch prípadoch by však Slovensko nebolo členom eurozóny, stratilo svoje miesto v Európskej centrálnej banke a Euroskupine, nemalo dosah na menovú politiku eurozóny a nemohlo spolurozhodovať o svojej vlastnej mene.

Používanie eura je naviazané na členstvo v eurozóne…

Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 800 × 740 bodov.

Ak by ale Slovensko skutočne vystúpilo z EÚ, je pravdepodobnejšie, že by sa vzdalo aj eura a znovu zaviedlo korunu. Hlasy volajúce po odchode z EÚ a návrate ku korune sa totiž prekrývajú. Návrat ku korune by však nemal pozitívne dopady. V prvom rade by korunu čakalo znehodnotenie, pretože po odchode z EÚ a eurozóny by sa Slovensko ocitlo v neistom období. Znehodnotenie meny sme mohli sledovať aj po ohlásení výsledkov referenda o brexite, keď britská libra, jedna z najsilnejších svetových mien, oslabila za noc o 10 % a do jesene 2016 o viac ako 20 %, čím sa dostala na najnižšie úrovne za 30 rokov. Slovenská koruna by na tom z objektívnych dôvodov (menšia vnútorná spotreba, väčšia závislosť na európskom trhu) bola ešte horšie. Znehodnotenie meny má za následok aj znehodnotenie reálnych úspor a miezd. Naopak, reálne ceny v obchodoch by sa zvýšili, predovšetkým v prípade dovážaného tovaru. Dôvera investorov v slovenskú ekonomiku by sa znížila a Slovensko by si už nevedelo požičať tak výhodne ako dnes, čo by si vyžiadalo škrty vo verejných výdavkoch. V najčernejších scenároch by sa štátny dlh stal neudržateľným a krajine by hrozil bankrot. Ohrozená by bola aj finančná stabilita slovenských bánk. Je tiež naivné predpokladať, že návrat ku slabšej korune sa stretne s pochopením všetkých občanov SR. Naopak, na Slovensku by sme čelili podobnej situácii ako na Ukrajine či Srbsku, kde si ľudia úspory zamieňajú za eurá a predávajúci nabádajú kupujúcich, aby platili eurom. Znovuzavedenie koruny by okrem nedôvery občanov a obchodníkov mohli sprevádzať aj rôzne nekalé praktiky ako nevýhodný výmenný kurz či obohatenie sa oligarchov napojených na politikov na úkor občanov.

9. Slovensko vie lepšie presadzovať svoje záujmy a má väčší vplyv na európsku aj svetovú politiku

Postavenie SR v inštitúciách EÚ

Postavenie SR v inštitúciách EÚ

Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 800 × 760 bodov.

Vstupom do EÚ Slovensko zanechalo za sebou obdobie, v ktorom bola naša krajina v medzinárodnom prostredí politicky a ekonomicky izolovaná. Namiesto „čiernej diery Európy“ sme dnes rešpektovanou krajinou, ktorej význam na medzinárodnopolitickom poli vzrástol. Podieľame sa na tvorbe spoločného európskeho práva a prijímaní spoločných európskych riešení. Zastúpenie v inštitúciách EÚ prinieslo Slovenskej republike nové možnosti, ako presadiť svoje národnoštátne záujmy a záujmy svojich občanov. Náš hlas je v európskych inštitúciách pravidelne počuť, a v porovnaní s väčšími členskými krajinami má rovnakú alebo zvýhodnenú váhu.

Aké je postavenie SR v inštitúciách EÚ?

Európska rada (summit predsedov vlád a hláv štátov), ktorá určuje politické smerovanie a priority EÚ, prijíma svoje rozhodnutia zväčša konsenzom – diskutuje sa dovtedy, kým nie je spokojný každý členský štát.

Rada Európskej únie (stretnutie rezortných ministrov), ktorá musí odsúhlasiť každý jeden právny predpis EÚ, prijíma najdôležitejšie rozhodnutia, napríklad tie o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, jednomyseľne – ak je jeden členský štát proti, rozhodnutie neprejde.

V oboch týchto inštitúciách tak každý členský štát v najdôležitejších otázkach disponuje právom veta. V menej závažných oblastiach síce Rada EÚ rozhoduje tzv. kvalifikovanou väčšinou, no ani tú nie je ľahké dosiahnuť.

S rozhodnutím musí súhlasiť aspoň 55 % členských štátov (dnes 16 z 28) reprezentujúcich aspoň 65 % obyvateľov EÚ.

okrem Rady EÚ musí všetky návrhy právnych predpisov schváliť aj 751-členný Európsky parlament, kde sú menšie členské štáty zvýhodnené oproti väčším. Väčšie štáty majú menej poslancov, než na aký majú nárok podľa ich populácie, a menšie štáty zase viac. Napríklad, Nemecko má namiesto 120 poslancov len 96, kým Slovensko má namiesto 8 až 13 poslancov.

Nech sa teda pozrieme na ktorúkoľvek inštitúciu EÚ, Slovensko má v nej pevné miesto a jeho hlas má rovnakú alebo zvýhodnenú váhu. Nie je preto možné hovoriť o akomsi „diktáte Bruselu“, ako to často počúvame od slovenských politikov. Či už ide o slovenského predsedu vlády a ministra alebo eurokomisárov a europoslancov zo Slovenska, hlas našej krajiny nie je ignorovaný.

Raz za 14 rokov – počas rotujúceho predsedníctva v Rade EÚ – je navyše hlas Slovenska zosilnený. Naposledy tomu tak bolo v roku 2016, najbližšie opäť v roku 2030. Počas predsedníctva je úlohou Slovenska usmerňovať prijímanie nových právnych predpisov, dohliadať na spoluprácu členských štátov a reprezentovať Radu EÚ navonok. Slovensko má možnosť ovplyvňovať celoeurópsku politiku a povýšiť svoj hlas prostredníctvom členstva v EÚ na svetovú úroveň vždy, avšak počas predsedníctva je táto príležitosť najvyššia.

Riziko: hlas Slovenska by zoslabol a bol by počuť menej často…

Ak vystúpime z EÚ, naši politici a zástupcovia prídu o možnosť vystupovať na pôde európskych inštitúcií, a z tejto pozície ovplyvňovať európsku a svetovú politiku. Ich hlas z Bratislavy bude slabší a bude ho počuť menej často. Nebudeme už môcť ovplyvňovať politiky EÚ v žiadnej z oblastí, ktoré sa nás naďalej budú týkať – obchod, poľnohospodárstvo, energetika, životné prostredie či migrácia. Mimo EÚ bude mať náš hlas podobnú váhu, akú má dnes hlas Srbska či Bieloruska, ktoré nie sú členmi EÚ. Stane sa teda presný opak toho, čo tvrdia euroskeptici. Hlas Bratislavy jednoducho bez Bruselu zoslabne.

10. Slovensko je sebavedomejšie, silnejšie a lepšie chránené pred svojvôľou mocností

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, členstvo SR v EÚ ako celok

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 680 × 697 bodov.

Keď sa vo svete hovorí o európskej dvadsaťosmičke, reč je aj o Slovensku. Sme v spoločnom klube s regionálnymi mocnosťami Nemeckom a Francúzskom, a nemusíme sa tak obávať ich veľkého či nekontrolovaného vplyvu. Naopak, sme spoluaktérmi spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, v rámci ktorej členské štáty koordinujú svoje zahraničnopolitické a bezpečnostné záujmy. Slovensko tak má vplyv na zahraničnú a bezpečnostnú politiku iných členských štátov, a najmä EÚ ako celku.

Pre Slovensko je dôležitá najmä sila jednotnej EÚ vo vzťahu k Ruskej federácii. Napríklad, Európska komisia dosiahla pri rokovaní s Gazpromom nižšie ceny ruského plynu pre všetky členské štáty vrátane Slovenska. EÚ tiež prispela k realizácii reverzného plynového prepojenia medzi Slovenskom, Českom, Rakúskom a Maďarskom, ktoré zvyšuje našu energetickú bezpečnosť.

Aj počas krízy na susednej Ukrajine v rokoch 2014 – 2015 to bola EÚ, kto sa snažil tamojšiu situáciu riešiť mierovou cestou. Keď na Ukrajine došlo k anexii časti územia a vypukla tam vojna, EÚ ako celok prijala proti Rusku sankcie, ktoré mali Kremeľ dotlačiť k ukončeniu okupácie Krymu a podpory bojov na východnej Ukrajine. Rusko súhlasilo s prijatím Minských mierových dohôd za aktívnej diplomatickej snahy tak EÚ, ako aj dvoch jej najsilnejších členských štátov – Nemecka a Francúzska. Vojna sa tak z Ukrajiny ďalej do Európy nerozšírila.

Suverenita SR je vďaka členstvu v EÚ silnejšia, nie slabšia, ako to podsúvajú rôzni euroskeptici. To, čo sa stalo na Ukrajine, sa vďaka členstvu v EÚ (ale aj v NATO) na Slovensku stať nemôže. Naša suverenita pritom v minulosti bývala opakovane pošliapaná – keď sme boli súčasťou Rakúsko-Uhorska, núteným vazalom Tretej ríše alebo okupovaní nacistickými či sovietskymi vojskami. Práve vďaka EÚ zažíva suverenita slovenského národa svoje svetlé obdobie. Slovenský národ je v EÚ silnejší než kedykoľvek predtým vo svojej histórii.

Naša suverenita by bola krehkejšia

Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 770 × 616 bodov.

Riziko: slovenská suverenita by bola krehkejšia, EÚ by nás pred záujmami mocností nemusela ochrániť…

Bez členstva v jednotnej a silnej EÚ by sa Slovensko mohlo opäť raz ocitnúť takpovediac v rukách silnejších aktérov. Je naivné myslieť si, že Nemecko či Francúzsko by po našom vystúpení z EÚ nemali na SR politický či ekonomický vplyv. Mali by ho naďalej, no my by sme už nemali také postavenie vo vzťahu k nim, ako máme teraz. Naše postavenie by sa zhoršilo aj vo vzťahu k Rusku – každú zimu by sme sa obávali, či nám Rusko neprestane dodávať zemný plyn cez Ukrajinu, a ak by k tomu došlo, dúfali by sme, že Nemecko nám spätným tokom cez ČR pošle dostatok náhradných dodávok. Voči Rusku je nutné mať sa na pozore aj kvôli jeho aktivitám na Ukrajine, pričom ich zopakovanie v inej európskej krajine nie je až také nepredstaviteľné. Existuje podozrenie, že Rusko sa na jeseň 2016 snažilo prostredníctvom tajných agentov vyvolať nepokoje počas parlamentných volieb v Čiernej Hore, zorganizovať štátny prevrat, či dokonca spáchať atentát na tamojšieho premiéra, to všetko s cieľom zabrániť krajine vstup do NATO (Čierna Hora nie je ani členom EÚ). Súčasná situácia v medzinárodnej politike, ktorá nastala po nástupe novej americkej administratívy, pritom vôbec neodbúrava obavy z pokračujúcich snáh Ruska zmeniť mocenské pomery na európskom kontinente v neprospech EÚ a menších štátov v strednej a východnej Európe. Ak by Slovensko vystúpilo z EÚ (a v takej situácii pravdepodobne aj z NATO), všetkým hrozbám by muselo čeliť osamote. Nestála by za nami EÚ a naša suverenita by bola opäť krehkejšia. Jej rešpektovanie by záviselo iba od dobrej vôle mocností.

Záver: demokratickejšie, modernejšie a bohatšie Slovensko

Vstup do EÚ bol pre nás, občanov SR, takou veľkou motiváciou, že aj vďaka nej sme dokázali v roku 1998 poraziť mečiarizmus, v krátkom čase reformovať našu krajinu a priblížiť ju k európskym štandardom. Výsledkom je demokratickejšie, modernejšie a bohatšie Slovensko. Ešte síce nie sme v cieli – neodstránili sme korupciu, nezmodernizovali fungovanie štátu, ani nepriniesli prosperitu občanom vo všetkých regiónoch – no krok za krokom sa tam blížime. Počas tejto cesty je mimoriadne dôležité, že na našom území platí európske právo, prichádzajú sem európske peniaze, a na dianie na Slovensku dávajú pozor aj európski politici, sudcovia a úradníci, ktorí nie sú spätí so záujmami slovenských finančných skupín a oligarchov.

Demokratickejšie, modernejšie a bohatšie Slovensko

Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 785 × 628 bodov.

Riziko: možný návrat atmosféry 90. rokov…

Ak vystúpime z EÚ, stav liberálnej demokracie a právneho štátu na Slovensku si budeme musieť opäť ustrážiť len my sami. Skúsenosť z obdobia mečiarizmu napovedá, že to nemusí dopadnúť dobre. Ak si k tomu pripočítame neplatnosť európskeho práva na našom území, koniec eurofondov a ekonomicko-sociálne ťažkosti spojené s odchodom z EÚ, situácia bude nahrávať politikom, ktorí budú volať po riešeniach, ktoré by mohli byť proti hodnotám liberálnej demokracie, ako aj základným ľudským právam a občianskym slobodám. V konečnom dôsledku to môže dopadnúť tak, že okrem EÚ sa vzdáme aj európskych hodnôt a na Slovensko sa vráti atmosféra 90. rokov so všetkým, čo k nej patrí – obmedzovanie slobody prejavu, cenzúra, rabovačky štátneho majetku, prepojenie štátu a mafie, únosy a vraždy na politickú objednávku.

Aké ďalšie výhody nám Európska únia priniesla?

Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 800 × 740 bodov.

Aké ďalšie výhody nám Európska únia priniesla?


  • 2-ročnú záruku na všetok zakúpený tovar
  • možnosť vrátiť nepoužitý tovar do 14 dní od zakúpenia
  • zákaz zavádzajúcej reklamy o kvalite a cene tovarov a služieb (napríklad dovoleniek)
  • povinnosť výrobcov potravín informovať na obale potraviny o jej zložení a nutričných hodnotách
  • celoeurópske tiesňové telefónne číslo 112, aby sme nemuseli v inej európskej krajine pátrať, ako sa dovolať policajtom či privolať záchranku
  • zavedenie univerzálnych nabíjačiek, ktoré sú použiteľné pre rôzne typy mobilných telefónov
  • garancia základných ľudských práv a politických, ekonomických a sociálnych práv v Charte základných práv EÚ
  • väčšia ochrana súkromia a osobných údajov pri používaní Facebooku, Googlu či Youtube, vrátane tzv. práva na vymazanie
  • elektronický občiansky preukaz, s ktorým vybavíte mnohé úradné záležitosti z domu
  • bezpečnejšia letecká doprava, pretože letecké spoločnosti využívajúce zastarané lietadlá majú zákaz prevádzkovať letecké linky v EÚ
  • právo na finančné odškodnenie pri meškaní lietadla, trajektu, vlaku či diaľkového autobusu
  • európsky cestovný pas pre domáce zvieratá, ktorý umožňuje jednoduchšie cestovanie zvierat so svojimi majiteľmi bez nutnosti umiestniť ich do karantény
  • zákaz testovania kozmetických výrobkov na živých zvieratách
  • vyšší podiel obnoviteľných zdrojov energie v doprave a pri výrobe tepla a elektriny
  • spoločné európske vesmírne programy (napríklad satelitný navigačný systém Galileo)
  • Nobelova cena za mier – keďže my všetci sme Európska únia, každý z nás je tak trocha jej držiteľomemotikon

Ako ďalej Európska únia?

Tento text predstavil celý rad faktov a argumentov, že Slovensko a jeho občania majú z členstva v EÚ početné výhody. Pokiaľ si ich chceme udržať, je našou povinnosťou postaviť sa za budúcnosť EÚ v jej súčasnej alebo vylepšenej podobe. Pre Slovensko by bolo nevýhodné, ak by sa európska integrácia vrátila o niekoľko desaťročí dozadu. V našom záujme by preto mala byť lepšie fungujúca Európska únia, ktorej členské štáty sa budú ďalej dobrovoľne integrovať.

Ako ďalej Európska únia?

Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 658 × 664 bodov.

O budúcnosti EÚ sa dnes vedú diskusie naprieč celým naším kontinentom. Európska komisia pri príležitosti 60. výročia EÚ predstavila 5 scenárov, ako by sa EÚ mohla do roku 2025 vyvíjať:

  1. scenár – pokračovanie v súčasnom smerovaní
  2. scenár – iba jednotný trh
  3. scenár – tí, ktorí chcú, robia viac
  4. scenár – menej, ale efektívnejšie
  5. scenár – oveľa viac spoločne

Pre Slovensko je najvýhodnejší 3. scenár („tí, ktorí chcú, robia viac“) a 5. scenár („oveľa viac spoločne“). Ak sa nám podarí udržať v jadre európskej integrácie – či už v rámci viacrýchlostnej EÚ alebo jednotnej EÚ – udržíme si aj výhody členstva. A ak potom urobíme čiastočný (iba jadro EÚ) alebo celoúnijný (EÚ-27) skok vpred v integrácii, získame aj nové výhody, napríklad lepšiu sociálnu ochranu [1a]. Pokiaľ by sa EÚ vydala scenármi číslo 2 alebo 4, teda by sa zmenšila, občania SR by naopak o mnohé výhody členstva prišli. Scenár „iba jednotný trh“ by napríklad znamenal pravidelné hraničné kontroly, obmedzenie práce v krajinách EÚ, či vysoké účty za zdravotnú starostlivosť v zahraničí [1b]. Aj pri scenári „menej, ale efektívnejšie“ by sme čelili riziku straty niektorých výhod členstva v EÚ – záviselo by to od dohody členských štátov, v ktorých oblastiach chceme pokračovať spolu, a v ktorých urobíme krok späť v integrácii. Je reálne, že by sa napríklad prestal klásť dôraz na približovanie platov [1c]. Čo sa týka scenára číslo 1 („pokračovanie v súčasnom smerovaní“), ide o kompromisný návrh, ktorý by mal byť pre Slovensko prijateľný, ak sa EÚ nedohodne na inom fungovaní (scenáre 2, 3, 4 a 5; alebo ich kombinácia). Je lepšie byť členom súčasnej EÚ aj so všetkými jej chybami než nebyť členom EÚ, a prísť o výhody členstva.

Pod čiarou

[1a, 1b a 1c] Európska komisia. (2017). Biela kniha o budúcnosti Európy. Úvahy a scenáre pre štáty EÚ-27 k vývoju do roku 2025. Dostupné na: Európska komisia.

Stiahni súborBiela kniha o budúcnosti Európy (súbor je vo formáte PDF a má 3,70 MB).

„Nenechajme sa obalamutiť politickými dobrodruhmi, ktorí žiadajú odchod Slovenska z EÚ. Nenaleťme ani rôznym euroskeptikom, ktorí pochybujú o zmysluplnosti ďalšej európskej integrácie. Povedzme si to jasne – v menšej alebo slabšej EÚ sa Slovensku dariť lepšie nebude. V strane SKOK – Európski liberálni demokrati sme vždy stáli pevne za členstvom Slovenska v Európskej únii, pretože chceme pre Slovensko a jeho občanov len to najlepšie.“

PhDr. Juraj Miškov
bývalý minister hospodárstva SR
predseda strany SKOK – Európski liberálni demokrati

„Naše členstvo v Európskej únii patrí k najväčším úspechom v dejinách slovenského národa, aj samostatného Slovenska. Výhody členstva v EÚ sa za 13 rokov prejavili po celom Slovensku, a pocítil ich každý občan – či už sa prešiel po novom námestí, jazdil po novej diaľnici, cestoval bez kontroly do Talianska, lacno telefonoval zo zahraničia alebo strávil semester na európskej univerzite. A práve mladá generácia z členstva v EÚ najviac ťaží, a vystúpením by najviac stratila. Proti odchodu z EÚ hovorí celý rad faktov a argumentov. Povedané stručne – je to ekonomický nezmysel, bezpečnostná hrozba a dobrovoľné zastavenie ďalšieho rozvoja Slovenska. Odmietnime túto myšlienku, kým je čas.“

Tomáš Lukačovský
analytik zahraničnej a európskej politiky

„Ak budú národné reprezentácie pokračovať v hľadaní a opakovaní len negatív, ktoré sprevádzajú vytváranie EÚ, tak je to voda na plyn tým, ktorí hovoria: ‚poďme z EÚ preč‘. Pokiaľ občan nepochopí, nezažíva a neuvidí, že je to spoločenstvo, ktoré pre neho má pozitívne dopady, tak nevidí dôvod, aby v niečom zotrvával.“

Prof. Iveta Radičová
bývalá premiérka SR

Povedzme ÁNO budúcnosti Slovenska

Stiahni súborEdukatívny materiál o výhodách členstva Slovenska v Európskej únii a rizikách vystúpenia Výhody členstva Slovenska v Európskej únii a riziká vystúpenia (súbor je vo formáte PDF a má 2,08 MB).

Archív:

SKOK – Európski liberálni demokrati

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

SKOK – ELDSKOK – Európski liberálni demokrati (SKOK – ELD)
Žijeme na Slovensku a chceme, aby tu žili aj naše deti. Každý z nás sa pred vstupom do politiky živil vlastnou prácou a má za sebou úspešný profesionálny príbeh.
Chceme, aby rovnako úspešným mohol byť každý občan našej krajiny.
Chceme prosperujúci štát, ktorý riadne plní svoje úlohy a povinnosti, a pritom sa nemieša ľuďom do života. Štát, na ktorý sa občan v čase núdze môže spoľahnúť, ale ktorý zároveň nechá každého hľadať svoju osobitú cestu za vlastným šťastím.
Chceme krajinu, v ktorej sa oplatí pracovať a byť aktívni. Zároveň ľudia radi pomôžu znevýhodneným a slabým, lebo veria, že inštitúcie štátu ich peniaze použijú dobre a efektívne. Našim cieľom a povinnosťou, ktorú sa zaväzujeme hájiť, je dobre spravovaná krajina ako bezpečný prístav pre slobodných a šťastných občanov.
Preto sme vstúpili do politiky.
Čerpané z: www.sk-ok.sk

Ak by sa na Slovensku konalo referendum o zotrvaní krajiny v Európskej únii, ako by ste v takomto referende hlasovali?

Za zotrvanie Slovenska v EÚ (Počet hlasov: 151)
(60.40 %)

Za vystúpenie Slovenska z EÚ (Počet hlasov: 99)
(39.60 %)



Celkom hlasovalo: 250

SKOK – ELD, 15. 10. 2017 | Prečítané: 1274 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Voliči, pozor na Kisku!
Keď klamal v minulosti, bude klamať aj v budúcnosti. Pozri: Kiska povedal: „Nezaložím stranu.“ a Kiska je hanba Slovenska.
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Anketa Strom roka
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore