www.humanisti.sk
Súťaž o knihu
Webhouse.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Slovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @113
Počítadlo


Spam poison

Výhody členstva Slovenska v Európskej únii a riziká vystúpenia (1)

Povedzme ÁNO budúcnosti Slovenska

Povedzme ÁNO budúcnosti Slovenska

Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 952 × 940 bodov.

„Euroskeptickú rétoriku počúvame od slovenských politikov už niekoľko rokov. V ostatnom období však zosilnela do takej miery, že v našom parlamente dnes vlastne nie je žiadna strana, ktorá by sa otvorene a úprimne stavala za členstvo Slovenska v EÚ. Keď si minulý rok Briti odhlasovali odchod z Únie, bolo všetkým jasné, že sa medzi slovenskými politikmi nájdu dobrodruhovia, ktorí ten istý recept naordinujú pre Slovensko. Našli sa a začali zbierať podpisy za odchod z EÚ. Zvyšné strany v koalícii i opozícii sa tomu len prizerajú a premrhali ešte aj jedinečnú príležitosť slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Vôbec totiž túto udalosť nevyužili na intenzívnu komunikáciu pozitív Európskej únie, a namiesto toho vo verejnej diskusii prevážili vnútropolitické kauzy a spory. V čase, keď jeden členský štát opúšťa EÚ, a u nás sa niektorí za odchod tiež vyslovujú, však o výhodnosti nášho členstva hovoriť musíme. Ešte dôležitejšie je povedať si pravdu o rizikách vystúpenia z EÚ. V dnešnej dobe je náročné a nepopulárne presviedčať pomocou faktov a argumentov, no je to správne. Ak sa o to ani len nepokúsime, neskončí sa to pre Slovensko a jeho občanov dobre.“

Juraj Miškov
bývalý minister hospodárstva SR
predseda strany SKOK – Európski liberálni demokrati

Výhody členstva Slovenska v Európskej únii a riziká…

Po kliknutí na fotografiu sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 952 × 940 bodov.

60 rokov Európskej únie

V marci 2017 je to už 60 rokov od podpísania Rímskych zmlúv. Šesť západoeurópskych štátov (Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Taliansko a Západné Nemecko) sa v marci 1957 rozhodlo veľkým skokom pokračovať v integračnom procese, ktorý odštartovali ešte v roku 1952 vytvorením Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO). Na základe dvoch Rímskych zmlúv v roku 1957 k nemu pribudli dve nové „spoločenstvá“ – Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom) a Európske hospodárske spoločenstvo (EHS). A práve (rímska) Zmluva o založení EHS nastavila latku európskej integrácie skutočne vysoko – zaviazala členské štáty vytvoriť spoločný trh a colnú úniu, položila základy voľného pohybu osôb, tovarov, služieb a kapitálu, a vytvorila predchodkyne dnešných európskych inštitúcií. A bolo to rovnako EHS, na základe ktorého bola v roku 1993 vytvorená dnešná Európska únia.

Odchod Spojeného kráľovstva z EÚ

Akékoľvek oslavy šiestich desaťročí európskej integrácie však zatieňuje fakt, že EÚ vôbec po prvýkrát v histórii opúšťa jej členský štát. Občania Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska si v júni 2016 tesnou väčšinou (51,9 % ku 48,1 %) odhlasovali odchod z EÚ. Nech sú dôvody akékoľvek – tradičný britský euroskepticizmus, nezvládnutá kampaň za zotrvanie v EÚ, zneužitie otázky členstva na vnútropolitický boj, alibizmus britských politikov – brexit je precedensom, ktorý ukazuje, ako málo delí akýkoľvek členský štát od jeho rozchodu so zvyšnými členskými štátmi združenými pod spoločnou európskou strechou.

Slovensko a Európska únia

Slovenská republika je členom Európskej únie od roku 2004. Náš vstup odsúhlasilo 92,5 % občanov Slovenskej republiky, ktorí sa zúčastnili na doteraz jedinom platnom referende na Slovensku. Odvtedy sme sa dostali do úplného jadra európskej integrácie – v roku 2007 sme vstúpili do Schengenského priestoru, v roku 2009 prijali euro a v roku 2016 prvýkrát predsedali Rade EÚ. Slovensko je dnes rovnocenným partnerom zvyšným 27 členským štátom EÚ. Naše 13-ročné členstvo v EÚ patrí k najväčším úspechom v dejinách slovenského národa, aj samostatného štátu.

Spochybňovanie členstva SR v EÚ

Napriek tomu sa aj u nás objavujú hlasy, ktoré hovoria, že členstvo v EÚ nie je pre Slovensko výhodné, a lepšie by nám bolo mimo spoločnej európskej rodiny. Odporcovia EÚ tieto názory hovoria priamo, dokonca zbierajú podpisy pod petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ. Za odchod z EÚ by podľa ostatných prieskumov hlasovalo 22,6 % občanov (jún 2016) [1], prípadne 34,8 % (november 2016) [2]. Trend podpory vystúpenia sa javí rastúci, a to pritom ešte odporcovia EÚ neodštartovali aktívnu kampaň za odchod. To však v súčasnosti ani nemusia robiť, pretože nadprácu za nich na Slovensku robí celý rad rôznych euroskeptikov. Tí možno nie sú proti Európskej únii ako takej, ale svojou neuváženou rétorikou a neustálym útočením na všetko európske robia ešte viac škody než otvorene protieurópski politici. Na konci dňa tak rovnako ako odporcovia EÚ smerujú Slovensko len k jednému – odchodu z Európskej únie.

Pod čiarou

[1] Agentúra FOCUS. (2016). Dostupné na: Ako by obyvatelia Slovenska hlasovali v referende o zotrvaní Slovenska v EÚ (prieskum verejnej mienky, 23. 6. 2016).
[2] Agentúra FOCUS, Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). (2016). Dostupné na: Diktatúru či vystúpenie z EÚ už chce menej ľudí (článok uverejnený 21. 2. 2017).

Výhody členstva, riziká vystúpenia

Ak by sme však z EÚ skutočne vystúpili, Slovensko i jeho občania prídu o veľa. Je preto povinnosťou zodpovedných politikov hovoriť o výhodách nášho členstva a upozorňovať na riziká vystúpenia z EÚ. Vývoj všade vo svete ukazuje, že v dnešnej dobe je náročné a nepopulárne presviedčať pomocou faktov a argumentov, ale ak na to rezignujeme, neskončí sa to pre Slovensko a jeho občanov dobre.

„Aké sú výhody členstva Slovenska v Európskej únii a aké riziká prináša prípadné vystúpenie SR z EÚ?“

1. Dobiehanie životnej úrovne západoeurópskych krajín, zvyšovanie platov

Členstvo SR v EÚ ako celok

Vstup Slovenska do EÚ nám priniesol celý rad výhod, ktoré si postupne priblížime. Na úvod je ale potrebné upozorniť na ich synergický efekt – všetky dohromady totiž pomohli Slovensku (popri iných faktoroch ako reformy) rýchlo dobiehať ekonomickú výkonnosť západoeurópskych krajín a životnú úroveň ich obyvateľov. Kým ešte v roku 2004, teda v čase nášho vstupu do EÚ, bola výkonnosť slovenskej ekonomiky (HDP) prepočítaná na jedného obyvateľa a vyjadrená v parite kúpnej sily na úrovni 56,9 % priemeru EÚ-27, v roku 2012 to bolo už 75,9 %. [3] Nielenže sme sa skokovo priblížili k európskemu priemeru, ale rástli sme rýchlejšie ako ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky. Do roku 2012 sme predbehli Maďarsko (66,5 %), udržali si náskok pred Poľskom (66,9 %), a takmer dobehli Česko (80,8 %). A v raste pokračuje Slovensko naďalej. Podľa údajov za rok 2015 [4] sa Slovensko dostalo na úroveň 77 % priemeru EÚ-28 a predbehlo aj dve staršie členské štáty – Grécko (71 %) a Portugalsko (77 %).

Nárast životnej úrovne na Slovensku dokumentuje aj zvyšovanie platov. Pred vstupom do EÚ, v roku 2003, si priemerný Slovák našiel mesačne na výplatnej páske 477 eur. [5a] Po 10 rokoch, v roku 2013, to bolo už 824 eur. [5b] To predstavuje nárast nominálnych miezd o 72 %. [5c] V sledovanom období síce rástli aj ceny, ale len o 39 %. [5d] Keďže platy rástli rýchlejšie ako ceny, znamená to, že sa zvýšili aj reálne mzdy, a dnes si tak môžeme z nášho zárobku dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb než pred vstupom do EÚ. Platy pritom rastú aj naďalej, v roku 2016 bola priemerná mesačná mzda už 912 eur. [6] Keďže súčasne máme na Slovensku rekordne nízku infláciu, ďalej sa zvyšuje aj životná úroveň občanov SR. Deje sa tak z viacerých faktorov, avšak členstvo SR v EÚ so všetkými svojimi výhodami je tým najvýznamnejším.

Riziká: spomalenie, zastavenie či zvrátenie približovania sa západoeurópskym krajinám, koniec zvyšovania platov…

V prípade odchodu z EÚ by Slovensko mohlo prísť o väčšinu výhod európskej integrácie, ktoré majú pozitívny vplyv na rast slovenskej ekonomiky a zvyšovanie životnej úrovne a platov obyvateľov SR. Keďže vývoj po prípadnom odchode z EÚ je hypotetický, neexistujú presné analýzy či štatistické predpovede, aký vplyv by vystúpenie malo na naše dlhoročné približovanie sa k západoeurópskym krajinám. Ak sa však pozrieme na vývoj v tých európskych krajinách, ktoré mali so Slovenskom pred rokom 1989 porovnateľné politické zriadenie, štruktúru hospodárstva či životnú úroveň, avšak do EÚ nevstúpili (Srbsko, Bielorusko, Ukrajina), tak nie je dôvod na optimizmus. Slovensko by po vystúpení čakalo spomalenie, zastavenie či dokonca zvrátenie približovania sa západoeurópskym krajinám. Ako si ukážeme nižšie, vystúpenie z EÚ by malo za následok spomalenie rastu slovenskej ekonomiky a znížil by sa aj prirodzený tlak na zvyšovanie platov.

Pod čiarou

[3] Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ SR). (2014). Hodnotiaca správa o 10 rokoch členstva SR v EÚ. Dostupné na: Hodnotiaca správa o 10 rokoch členstva SR v EÚ.
[4] Poštová banka. (2016). Ekonomický týždenník, 27. týždeň. Dostupné na: www.postovabanka.sk.
[5a, 5b, 5c a 5d] Poštová banka. (2014). Ekonomický týždenník, 17. týždeň. Dostupné na: www.postovabanka.sk.
[6] Štatistický úrad Slovenskej republiky. (2017). Dostupné na: Priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR v roku 2016.

2. Rozvoj a modernizácia Slovenska – nové diaľnice, cesty, námestia, moderné školy, lepšie životné prostredie

Eurofondy

EÚ funguje na princípe solidarity. V rámci solidarity získalo Slovensko od bohatších členských štátov miliardy eur, ktoré použilo na rozvoj dopravnej infraštruktúry, regeneráciu sídel, modernizáciu škôl a nemocníc, znižovanie nezamestnanosti, digitalizáciu kultúrneho dedičstva, informatizáciu verejnej správy, rozvoj poľnohospodárstva či zlepšenie životného prostredia.

Koľko peňazí z eurofondov Slovensko získalo?

Za prvých 10 rokov nášho členstva v EÚ prijalo Slovensko z rozpočtu EÚ celkom 12,86 miliardy eur. [7a] Tieto údaje sú sumárne za dve programové obdobia 2004 – 2006 a 2007 – 2013, pričom prostriedky z programového obdobia 2007 – 2013 Slovensko dočerpávalo ešte v rokoch 2014 a 2015, takže naša čistá finančná pozícia sa ďalej zvyšovala. Napríklad, len za rok 2015, keď SR čerpala historicky najviac európskych peňazí, čistá finančná pozícia SR voči rozpočtu EÚ bola rekordných 3,6 miliardy eur [8] (dočerpávanie prostriedkov z programového obdobia 2007 – 2013 a začiatok programového obdobia 2014 – 2020). Ak teda diskutujeme o tzv. „zisku“ z nášho členstva v EÚ, Slovensko doteraz získalo už niekoľko miliárd eur, ktoré v súčte prevyšujú ročné daňové príjmy štátneho rozpočtu SR.

Výhody členstva Slovenska v Európskej únii a riziká…

Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 860 × 817 bodov.

Ako tieto európske peniaze Slovensko využilo?

Slovensko za eurofondy postavilo 130 kilometrov diaľníc a rýchlostných ciest, zmodernizovalo 1 830 kilometrov ciest I., II. a III. triedy a 80 kilometrov železníc, vybudovalo električkovú trať cez Starý most v Bratislave a zrekonštruovalo električkové trate v Košiciach. Za európske peniaze sa teraz vozíme v 115 nových vlakoch, 93 električkách a 120 trolejbusoch. Mohli sme zregenerovať 1 200 sídel a verejných priestranstiev, vymeniť či osadiť 50 000 svietidiel v 400 obciach, vybudovať 1 800 kilometrov novej kanalizácie a zrekonštruovať 43 čistiarní odpadových vôd. Zmodernizovalo sa 1 050 škôl, 88 nemocníc a polikliník, ako aj 208 zariadení sociálnej pomoci. Európske peniaze priamo podporili 788 malých a stredných podnikov, 167 vedeckých inštitúcií a 570 zariadení cestovného ruchu. Postavilo sa 26 priemyselných parkov a celkovo pomohli eurofondy vytvoriť 130 000 nových pracovných miest. [9a]

Pod čiarou

[7a] Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ SR). (2014). Hodnotiaca správa o 10 rokoch členstva SR v EÚ. Dostupné na: www.rokovania.sk.
[8] Vláda SR, MZVaEZ SR. (2016). Výročná správa o členstve SR v EÚ na rok 2016. Dostupné na: www.nrsr.sk.
[9a] Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, SITA a TREND. (2016). Dostupné na: www.etrend.sk.

Členstvo v EÚ prinieslo obrovské finančné prostriedky aj slovenským poľnohospodárom, hoci ich podpora nedosahovala úroveň podpory poľnohospodárov v tých členských štátoch, ktoré do EÚ vstúpili pred rokom 2004. Napriek tomu mali slovenskí poľnohospodári za prvých 10 rokov členstva (2004 – 2013) k dispozícii 2,27 miliardy eur [7b] v priamych platbách a 2,58 miliardy eur [7c] na rozvoj vidieka, čiže dohromady 4,85 miliardy eur.

Vďaka EÚ máme na Slovensku aj lepšie životné prostredie. V tejto oblasti sme za prvých 10 rokov členstva vyčerpali viac ako 1,9 miliardy eur [7d]. Okrem toho EÚ prispela sumou 838 miliónov eur [7e] na odstávku dnes už 39-ročnej jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice V1 (bloky 1 a 2).

Pod čiarou

[7b, 7c, 7d a 7e] Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ SR). (2014). Hodnotiaca správa o 10 rokoch členstva SR v EÚ. Dostupné na: www.rokovania.sk.

„V rámci prístupových rokovaní sa SR zaviazala odstaviť významný zdroj dodávok elektriny, jadrovú elektráreň Jaslovské Bohunice V1 a tento záväzok aj splnila. EÚ prispela na odstávku Jaslovských Bohuníc doteraz sumou 613 miliónov eur, ďalších 225 miliónov eur bude pre SR vyčlenených v programovom období na roky 2014 – 2020.“ (Zdroj: Hodnotiaca správa o 10 rokoch členstva SR v EÚ.)

Jadrová elektráreň V1 v Jaslovských Bohuniciach

Samotná výstavba jadrovej elektrárne V1 s reaktormi VVER 440 typu V 230 v Jaslovských Bohuniciach sa začala 24. apríla 1972. Prvý blok JE V1 bol uvedený do skúšobnej prevádzky v decembri 1978 a druhý blok v marci 1980. Na základe uznesenia vlády SR č. 801/1999 a v súlade so zmluvou o pristúpení k Európskej únii bol 1. blok JE V1 definitívne odstavený z komerčnej prevádzky 31. 12. 2006 a 2. blok 31. 12. 2008. Jadrová elektráreň V1 je v súčasnosti v I. etape vyraďovania z prevádzky.“ (Zdroj: História jadrovej energetiky v SR a ČR.)

Zlepšuje sa aj slovenská kultúra – vďaka európskym peniazom sme zdigitalizovali 750 000 knižničných dokumentov a desiatky tisíc muzeálnych predmetov a obrazov. [9b] Mesto Košice získalo v rámci projektu „Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013“ približne 50 miliónov eur na kultúrne projekty a infraštruktúru, ktoré mu priniesli zviditeľnenie a viac turistov.

„Tri národné projekty realizované prostredníctvom operačného programu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 sú modelovou ukážkou aplikácie kultúrneho a kreatívneho priemyslu na slovenskú kultúru. Realizácia týchto projektov umožnila šírenie kultúry v regióne, podporila a stimulovala domácu kultúrnu scénu, čo umožnilo vybudovať tvorivé, mladé a moderné kultúrne mesto. Na projekty v celkovej výške 59 769 306 eur (zdroje EÚ, štátny rozpočet, zdroje mesta) prispela EÚ sumou 50 626 845 eur. (Zdroj: Príloha č. 7 – ku kapitole Školstvo, veda a výskum, kultúra [Hodnotiaca správa o 10 rokoch členstva SR v EÚ].)“

Pod čiarou

[9b] Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, SITA a TREND. (2016). Dostupné na: www.etrend.sk.

Riziká: prišli by sme o miliardy eur z eurofondov, takmer by sa prestalo investovať do rozvoja Slovenska, dokončenie diaľnice do Košíc by sa ešte viac odložilo…

Vzhľadom na vyššie uvedené fakty neprekvapuje, že až 86 % [10] verejných investícií je na Slovensku realizovaných z prostriedkov EÚ.

Zdroj video záznamu: Príhovor predsedu vlády SR Roberta Fica na konferencii o investičných príležitostiach v súvislosti so slovenským predsedníctvom v Rade EÚ.

„Všetkým pochybovačom o členstve v Európskej únii je potrebné pripomenúť, že z pohľadu ekonomiky a hospodárstva neexistuje pre Slovensko iná alternatíva. Môžeme mať nejaké výhrady, niečo sa nám niekedy nemusí páčiť, ale Európska únia – to je životný priestor pre Slovensko. Až 90 % všetkých priamych zahraničných investícií prichádzalo v roku 2014 z krajín členských štátov Európskej únie. Tu je potrebné pripomenúť, aký obrovský význam pre Slovensko majú aj fondy. Keby neexistovali európske fondy, nie sme schopní na Slovensku investovať, pretože 86 % všetkých verejných investícií, ktoré robíme na Slovensku, je krytých práve z fondov Európskej únie,“ povedal 8. júla 2016 predseda vlády SR Robert Fico v príhovore na konferencii o investičných príležitostiach v súvislosti so slovenským predsedníctvom v Rade EÚ.

V programovom období 2014 – 2020 pritom môžeme čerpať ďalších 15,3 miliardy eur [11a]. Najviac, takmer 4 miliardy eur, má ísť na dopravu a informatizáciu. Ďalších 3,1 miliardy eur môžeme minúť na skvalitnenie životného prostredia, 2,3 miliardy eur na výskum a inovácie, 2,2 miliardy eur na zamestnanosť a 1,75 miliardy eur na rozvoj regiónov [11b].

Ak by sme z EÚ v blízkej dobe vystúpili. O väčšinu týchto peňazí by sme prišli, pretože najmasívnejšie čerpanie eurofondov možno očakávať až v závere programového obdobia, teda okolo roku 2020. Najviditeľnejším efektom by bolo okamžité pozastavenie výstavby diaľnic, kým by vláda nerozhodla, ktoré projekty zastaví úplne a ktoré dokončí z vlastných zdrojov. Ohrozených by bolo celkom 135 kilometrov [9c] rozostavaných diaľnic. Dokončenie diaľnice D1 Bratislava – Košice by sa spomalilo o niekoľko ďalších rokov, kým výstavba menej významných diaľnic a rýchlostných ciest, napríklad južných trás R2 a R7 či tunela Donovaly, by bola odložená na neurčito. Pozastavila by sa aj modernizácia železníc, regenerácia sídel či odstraňovanie záťaží životného prostredia. O peniaze by prišli aj poľnohospodári, pretože vláda by ich európske dotácie nemala z čoho nahradiť. Zhrnuté a podčiarknuté, verejné investície do rozvoja a modernizácie Slovenska by sa z roka na rok pozastavili a ich postupné obnovovanie by bolo pomalé a nedostatočné.

Pod čiarou

[9c] Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, SITA a TREND. (2016). Dostupné na: www.etrend.sk.
[10] Úrad vlády Slovenskej republiky. (2016). Dostupné na: 5. ročník EU Konferencie pod názvom „Slovenské predsedníctvo vo svetle investičných príležitostí“.
[11a a 11b] Úrad vlády SR. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. (2015). Dostupné na: Európske prostriedky sú k dispozícii. Kde všade nám EÚ môže pomôcť?

Stiahni súborEdukatívny materiál o výhodách členstva Slovenska v Európskej únii a rizikách vystúpenia Výhody členstva Slovenska v Európskej únii a riziká vystúpenia (súbor je vo formáte PDF a má 2,08 MB).

Pokračovanie v ďalšom článku: Výhody členstva Slovenska v Európskej únii a riziká vystúpenia (2).

Archív:

SKOK – Európski liberálni demokrati

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

SKOK – ELDSKOK – Európski liberálni demokrati (SKOK – ELD)
Žijeme na Slovensku a chceme, aby tu žili aj naše deti. Každý z nás sa pred vstupom do politiky živil vlastnou prácou a má za sebou úspešný profesionálny príbeh.
Chceme, aby rovnako úspešným mohol byť každý občan našej krajiny.
Chceme prosperujúci štát, ktorý riadne plní svoje úlohy a povinnosti, a pritom sa nemieša ľuďom do života. Štát, na ktorý sa občan v čase núdze môže spoľahnúť, ale ktorý zároveň nechá každého hľadať svoju osobitú cestu za vlastným šťastím.
Chceme krajinu, v ktorej sa oplatí pracovať a byť aktívni. Zároveň ľudia radi pomôžu znevýhodneným a slabým, lebo veria, že inštitúcie štátu ich peniaze použijú dobre a efektívne. Našim cieľom a povinnosťou, ktorú sa zaväzujeme hájiť, je dobre spravovaná krajina ako bezpečný prístav pre slobodných a šťastných občanov.
Preto sme vstúpili do politiky.
Čerpané z: www.sk-ok.sk

Ak by sa na Slovensku konalo referendum o zotrvaní krajiny v Európskej únii, ako by ste v takomto referende hlasovali?

Za zotrvanie Slovenska v EÚ (Počet hlasov: 151)
(60.40 %)

Za vystúpenie Slovenska z EÚ (Počet hlasov: 99)
(39.60 %)



Celkom hlasovalo: 250

SKOK – ELD, 11. 06. 2017 | Prečítané: 2339 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Voliči, pozor na Kisku!
Keď klamal v minulosti, bude klamať aj v budúcnosti. Pozri: Kiska povedal: „Nezaložím stranu.“ a Kiska je hanba Slovenska.
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Anketa Strom roka
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore