www.humanisti.sk
Fotografická súťaž Cesta svetla 2018
Súťaž
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.sk
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Kultúrny program (Staré Mesto)
Bratislava-Staré Mesto
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @804
Počítadlo


Spam poison

V čo verí ten, kto neverí?

Recenzia

Eco a Martini – V čo verí ten, kto neverí?Poznámky, zapísané pri čítaní dialógu Umberta Eca a Carla Mariu Martiniho, a úvahy inšpirované týmto dialógom.

Na úvod Umberto Eco vysvetľuje, prečo svojho partnera v dialógu oslovuje menom bez všetkých jeho titulov a funkcií. Myslím, že urobil dobre, lebo na rozdiel od kardinála Martiniho (ktorý je viazaný oficiálnymi postojmi cirkvi) bude Carlo Maria Martini možno skôr ochotný povedať, čo si on sám myslí.

Umberto Eco ma sklamal výberom prvej témy. Posadnutosť Apokalypsou je síce problém, ale nie taký vážny, aby sa ním mal niekto zaoberať v čase vyhradenom zásadným veciam. Navyše mám podozrenie, že je to len jeden zo symptómov všeobecnej frustrácie a výroby alternatívnej reality. Našťastie odpoveď Carla Mariu Martiniho je priam ukážková:

„…každá apokalypsa má značne utopickú náplň a obrovskú dávku nádeje, sú však spojené so zúfalou rezignáciou voči prítomnosti.“

Síce to v knihe rozvinul širšie, ale myslím, že uvedený citát presne vystihuje postoj rozumného človeka k posadnutosti Apokalypsou.

Druhá téma nastolená Umbertom Ecom je venovaná otázke počiatku života. Názor Umberta Eca je pritom veľmi podobný názoru Carla Mariu Martiniho, a ten je zase presne taký, aký by sa dal čakať od vysokého funkcionára katolíckej cirkvi. Zhodli sa na tom, že život je najvyššia hodnota a zaslúži si absolútnu ochranu. Škoda, že zabudli napísať niečo aj o kvalite toho života. Jediným pozitívom druhej témy je tento Martiniho názor:

„Ďalším zdrojom nedorozumení je to, čo nazývate ‚vlajkou Života‘, ktorá ‚keď vlaje, nenechá bez pohnutia žiadne srdce‘. Myslím, …že vlajky sú užitočné na ukázanie veľkých ideálov všeobecného poriadku, ale neslúžia príliš na riešenie komplexných otázok, v ktorých sa vynárajú konflikty hodnôt v oblasti samotných ideálov.“

Zrejme si uvedomuje, že ľudia mávajúci vlajkami nie sú veľmi ochotní počúvať iný názor, ani rozmýšľať o tom svojom. Nemajú čas – musia mávať z celej sily.

Tretia téma ma opäť sklamala. Umberto Eco sa pýta Carlo Maria Martiniho na postoj cirkvi k ženám, no nezaujíma ho až tak problém rodovej rovnosti, ale skôr len neochota katolíckej cirkvi vysvätiť za kňaza aj nejakú ženu. Podozrievam ho, že túto tému si vybral preto, aby sa blysol svojimi vedomosťami z teológie. Okrem toho však vyslovil niekoľko názorov, s ktorými nesúhlasím. Napríklad:

„Keď sa ktorákoľvek náboženská autorita z ktoréhokoľvek vierovyznania vyjadrí k problémom, týkajúcim sa princípov prirodzenej etiky, neveriaci jej musia priznať toto právo.“

Nuž, povedzme! Lenže Eco pokračuje takto:

„Domnievam sa, že opačné právo neexistuje. Neveriaci nemajú právo kritizovať spôsob života veriacich.“

Nechápem, ako to myslel, prípadne, čo tým chcel povedať. Veď je to selektívna cenzúra namierená proti neveriacim. Eco to vysvetľuje takto:

„Pohľad náboženského vierovyznania sa vždy vyjadruje navrhnutím spôsobu života, ktorý je považovaný za optimálny, kým z pohľadu neveriaceho človeka by sa mal považovať za optimálny akýkoľvek spôsob života, ktorý je výsledkom slobodnej vôle. Samozrejme, za predpokladu, že neobmedzuje vôľu druhých ľudí.“

Nuž, milý Umberto (prepáč, že ti hneď tykám, ale naštval si ma; a naštvaní ľudia sa vyhýbajú formalitám a inému zdržovaniu), v tomto sa mýliš. Právo vyjadrovať sa k morálke kohokoľvek je komukoľvek dané ako súčasť práva na slobodu prejavu. Právo hovoriť o morálke iných ale neznamená právo vnucovať iným svoje morálne predstavy. V tom by si mali byť všetci, veriaci aj neveriaci, rovní. Okrem toho mylne považuješ výber vierovyznania za akt slobodnej vôle. Veriaci si nevyberá vieru na základe dostupných informácií a racionálnej úvahy. Nie je to ako kúpa mobilu alebo výber obedového menu. Uveriť v boha je ako zamilovať sa. Človek sa veriacim prosto stane bez ohľadu na jeho predchádzajúce názory a slobodnú vôľu. Alebo sa ním nestane a opäť sa ho nik nepýta, či to tak chcel. Môžeme len špekulovať, prečo sa tak deje. Napríklad z faktu, že minimálne deviati z desiatich veriacich majú rovnaké vierovyznanie ako ich rodičia, by sa dalo usúdiť, že viera sa dedí. Ide však o kultúrne dedičstvo, nemáme to v génoch, ale v mémoch. Pravdepodobne sa väčšina veriacich stala veriacimi v detstve – boli indoktrinovaní vo veku, keď je akákoľvek indoktrinácia veľmi účinná. A čo na to všetko napísal Carlo Maria Martini? Jeho odpoveď sa do značnej miery zaoberá teologickou stránkou problému ženskej vysviacky, preto si ju netrúfam komentovať.

Som rád, že autori knihy si nevzali za vzor rozprávky s ich trojstupňovou gradáciou a pridali ešte štvrtú tému, ktorú konečne vyberal Carlo Maria Martini. Pýta sa, aký je dôvod morálneho konania neveriacich – kde je ten najzákladnejší základ ich etiky. Toto je téma, na ktorú som od začiatku čakal a na ktorú odkazuje aj názov knihy. Martini sa pýta s otvorenou mysľou na niečo, čomu nerozumie a je zvedavý na odpoveď. Neviem, či to, čo dostal od Umberta Eca, uspokojilo jeho očakávanie. Moje teda nie. Sám Eco sa ospravedlňuje, že jeho morálka má korene ešte stále niekde v katolicizme, a že na tak zásadnú otázku nevie dať zásadnú odpoveď. Existuje na to vôbec odpoveď, za ktorú by sa logicky uvažujúci neveriaci nemusel hanbiť? Neskromne si trúfam napísať, že o jednej takej odpovedi, za ktorú sa ja sám nehanbím, by som vedel.

Kým ju však vyslovím, musím urobiť v písaní malú odbočku:

Predstavte si futbalového brankára ako chytá z diaľky vystrelenú loptu. Samotný let lopty trvá sekundu, maximálne dve. Za ten čas musí brankár zistiť jej smer a rýchlosť, z toho musí odhadnúť kam asi doletí a vrhnúť sa vypočítaným smerom, aby sa jej postavil do cesty a zabránil jej doletieť až do siete. Na samotné rozhodnutie, ktorým smerom sa vrhnúť má len zlomok sekundy. Ak by mal brankár dráhu lopty vypočítavať s použitím newtonovskej mechaniky, trvalo by mu to v najlepšom prípade niekoľko minút. Mnohí brankári však ani netušia, že existuje niečo ako newtonovská mechanika a predsa veselo chytajú lopty. Ako je to možné?

U brankárov vôbec nezáleží na tom, či sú dobrí vo fyzike a matematike. Chytanie lopty je len čiastočne vedomý proces. Brankára to prosto „vrhá“ na miesto, kde má najväčšiu pravdepodobnosť loptu chytiť. Dané miesto sa neurčuje výpočtom, ale odhadom. Tento odhad sa dá natrénovať, rovnako ako schopnosť odraziť sa a uchopiť loptu. Tréningom sa proces chytania lopty automatizuje, to znamená, že čím lepšie je brankár vytrénovaný, tým menej vedome premýšľa, ako loptu chytiť a tým viac sa spolieha na podvedomím riadené mechanizmy.

Chytanie lopty nie je jediná činnosť, ktorú ľudia zvyknú trénovať. Podobné je to napríklad s udržiavaním rovnováhy pri chôdzi alebo na bicykli. No tento spôsob učenia sa neobmedzuje len na fyzické zručnosti. Aj učenie jazyka, vrátane materinského, je podobný proces. Každý jazyk má isté gramatické a syntaktické pravidlá a výnimky z nich. No na plynulé ovládanie jazyka nie je nutne potrebné si ich všetky pamätať. Dokonca aj tí, čo si ich pamätajú, ich v bežnej reči nepoužívajú vedome, ale podvedome. Rozprávajú „ako im zobák narástol“; inými slovami: majú to natrénované.

Teraz sa konečne vrátim k pôvodnej téme. Kde je základ etiky neveriacich? Tam, kde má brankár schopnosť chytať lopty, odkiaľ berieme rovnováhu a všetky jazykové zručnosti – v podvedomí. Podobne ako iné činnosti, s ktorými sme sa nenarodili, aj morálnemu konaniu sme sa učili roky a stále sa učíme. Niekto lepšie, niekto horšie, no podobne ako tie vyššie spomenuté činnosti, aj morálne rozhodovanie je podvedomý proces. A neplatí to len pre neveriacich. Myslím, že morálka takto funguje univerzálne u všetkých ľudí. Akurát, že človek ako rozumný tvor má neustálu snahu všetko svoje konanie racionálne zdôvodniť. Nuž, a veriacim ponúka náboženstvo jednoduché vysvetlenie v súlade s ich vierou.

Ostáva už len napísať niečo o tom, ako si neveriaci racionalizujú svoje morálne rozhodnutia. Väčšina to jednoducho nerobí. Nuž, a menšina, ktorá sa o to pokúša, dáva odpovede na úrovni špekulácie. Mne osobne sa najviac pozdáva evolučná predstava o vzniku etiky, ako schopnosti, ktorá vznikla a rozvíjala sa na základe selekčného tlaku na skupiny ľudí – z viacerých navzájom súperiacich skupín ľudí majú väčšiu príležitosť na prežitie tie, kde ľudia navzájom spolupracujú, a to tak, že si navzájom nezištne pomáhajú. A potom tomu učia svoje deti a tak ďalej, a tak ďalej.

Na záver už len pár slov o dvoch diskutujúcich z knihy, ktorej prečítanie vo mne prebudilo chuť rozmýšľať a napokon aj niečo napísať. Carlo Maria Martini ma príjemne prekvapil. Má zaujímavé postrehy a odvahu pýtať sa na podstatu. Takých ľudí by mohlo byť medzi veriacimi viac. Nie, inak – takých ľudí by mohlo byť všeobecne viac. Umberto Eco ma prekvapil tiež, no nepríjemne. Je to však jediná kniha, kde mi niečo také vyviedol. Všade inde ma zatiaľ buď prevalcoval, alebo priklincoval, alebo zložil na lopatky – jednoducho som mu nestíhal.

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum humanistov, alebo môžete diskutovať priamo pod článkom, uverejnenom na blogu prevádzkovanom v Denníku N.

Peter KupčíkPeter Kupčík
– autor žije, pije, jedáva, spáva a rozdumuje v Košiciach
– snaží sa na známe veci a fakty pozerať trochu inak
– nechce, aby ste verili tomu, čo píše; stačí, keď o tom budete rozmýšľať
Čerpané z: blogu prevádzkovanom v Denníku N

Súvisiace články:
Identita neveriaceho (10.02.2015)
Originalita na internete (01.01.2011)

Peter Kupčík, 25. 12. 2017 | Prečítané: 278 | Rubrika: Kto sú humanisti?

Zbierka na ochranu humanistov
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasle­dovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Nová zbierka na ochranu humanistov vo svete.
HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Anketa
Aké skúsenosti máte s prechodom zo zimného času na letný poslednú nedeľu v marci a z letného času späť na zimný poslednú nedeľu v októbri? Pozri: Otvorená verejná konzultácia o úprave letného času.

veľmi pozitívne (7 hl.)
 
pozitívne (6 hl.)
 
nemám na to názor (6 hl.)
 
negatívne (3 hl.)
 
veľmi negatívne (1 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 23
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
Lipka – diskusné fórum
Lipka
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore