www.humanisti.sk
Súťaž o knihu
Webhouse.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Slovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @131
Počítadlo


Spam poison

Tvorca moderných vedeckých názorov

Pred 400 rokmi stal pri zrode modernej astronómie učenec Galileo Galilei, keď predstavil dôležitým občanom mesta Benátky nový vynález – ďalekohľad.

Noc na 7. januára 1610 bola priaznivá pre pozorovanie oblohy. Galileo Galilei zamieril ďalekohľad na Jupiter.

V jeho blízkosti zbadal štyri slabé „hviezdičky“. Nasledujúcu noc svoju polohu nápadne zmenili, ale predsa sa len držali v jednej čiare blízko ekliptiky: zrejme krúžili okolo Jupitera. Obloha odhalila novú pravdu nebeskej mechaniky.

Už predtým Galilei spoznal, že povrch Mesiaca nie je plochý, že z neho vystupujú horské hrebene a je pokrytý krátermi. Pomocou ďalekohľadu rozpoznal v bledom páse Mliečnej cesty zástupy jednotlivých hviezd. Vesmír v poli ďalekohľadu javil nové rozmery a nečakané situácie.

Neskôr Galileiho ďalekohľad odhalil slnečné škvrny a objavil Venušine fázy. Predstava rotujúceho Slnka, totožnosť fyzikálneho charakteru Zeme a iných nebeských telies, odraz slnečného svetla od Mesiaca a Venuše, pohyb Jupiterových mesiačikov, to všetko presvedčovalo Galileiho o Kopernikovej pravde: Stredom vesmíru je Slnko, planéty a Zem ako planéta krúžia okolo. Tradičné geocentrické názory sa otriasli.

Galileo GalileiGalileo Galilei vydáva v roku 1632 svoj slávny spis Dialóg o dvoch najväčších svetových sústavách. Tu rozvíja nové myšlienky kinematiky, definuje pojem rýchlosti a zrýchlenia. Rozobral problém skladania pohybov a formuloval myšlienku relatívnosti pohybov. Galileiho princíp relativity sa stal jedným zo základných postulátov klasickej mechaniky. Myšlienky Galilea Galileiho rozvinuté formou rozhovoru Salviatiho, Simplícia a Sagreda sú zrejmou ukážkou neudržateľnosti vtedajšieho geocentrizmu. (Po slovensky vyšlo toto dielo pod názvom „Dialóg o dvoch systémoch sveta“ vo Vydavateľstve SAV, Bratislava 1962.)

Zaujímavú skutočnosť okolo astronomických pozorovaní G. Galileiho odhalili v roku 1982 americký astronóm C. T. Kowal a kanadský historik S. Drake. Preskúmali pozorovacie náčrtky Galilea Galileiho, do ktorých zakresľoval relatívne polohy ním objavených Jupiterových mesiačikov voči samotnej planéte. Zistili, že Galilei zaznačil v decembri 1612 a januári 1613 planétu Neptún ako „hviezdičku“. Galilei si nevšimol, že sa behom mesiaca táto „hviezdička“ oproti ostatným hviezdam posunula. Bol by tak objavil novú planétu, ktorú takto objavil J. Galle až o 234 rokov neskôr. Vďaka Galileiho pozorovaným náčrtkom polohy „hviezdičky“ Neptún, ktorá je však oproti dnešným výpočtom dosť rozdielna, vzniká v súčasnosti otázka, či na dráhu planéty Neptún nemá vplyv okrem Pluta aj iné teleso.

Ako žil, pracoval a myslel Galileo Galilei?

V roku, keď zomiera Michelangelo Buonarroti, sa 15. februára 1564 v Pise narodil Galileo Galilei, aby sa stal vrstovníkom Shakespeara, Descarta, Keplera a Rubensa, aby v dobe doznievajúcej renesancie, po vlnách reformácie a protifeudálnych vzburách, vo víre protireformačného ťaženia poukázal na slobodu vedeckého výskumu.

Od otca pochytil vzťah k hudbe a literatúre. Už v mladosti rád konštruoval modely strojov a mechanických hračiek. Gréčtinu a latinčinu si osvojil v kláštore Vallombros. Na žiadosť otca šiel študovať medicínu na univerzitu v Pise. Ale medicína, v tej podobe ako sa vtedy vyučovala, nebola pre Galileiho príťažlivá. Ostilio Ricci zasvätil mladého Galilea do Euklidovej matematiky a Archimedových matematických aplikácií vo fyzike. Nový svet racionálnych dôkazov, presných vzorcov a logického myslenia očaroval mladého Galilea. Spoznal, že matematika je prostriedok poznávania a presného popisu prírodných javov. Odvtedy sa nezaujímal o nič iné ako o matematiku a fyziku.

Ak by som sa mal znovu začať vzdelávať, tak by som postupoval podľa Platónovej rady a začal by som najskôr s matematikou ako vedou vyžadujúcou presnosť a presadzujúcou za pravdivé iba to, čo z dokázaného vyplýva ako dôsledok.

Vzhľadom k svojim bohatým vedomostiam a na príhovor matematika Guidobalda del Monte dostal Galilei v roku 1589, i napriek tomu, že nemal žiadny diplom, miesto na katedre matematiky na univerzite v Pise. V roku 1592 presídlil na univerzitu do Padovy. Tu pôsobil celých osemnásť rokov. V roku 1610 prijal ponuku Cosima II. a stal sa vo Florencii „prvým matematikom a filozofom vojvodcu toskánskeho“.

Galileiho hrob v bazilike Santa Croce vo FlorenciiNeslávne spory o Kopernikovej náuke priviedli Galileiho v roku 1611 do Ríma. Vtedy ešte obhájil svoje astronomické objavy a z nich vyplývajúce netradičné hypotézy. Ale odvtedy sa polemika ideologickej moci a túžby po pravde už iba stupňovala. Cesta do Ríma v roku 1633 priviedla starnúceho Galileiho k pokoreniu a mocenskému popretiu jeho objavov. Ďalších deväť rokov prežil v Arcetri neďaleko Florencie. Tu zomrel 8. januára 1642. Pochovaný je v bazilike Santa Croce vo Florencii. Až po 95 rokoch mu tu postavili dôstojný náhrobok.

Galileo Galilei sa stal tvorcom moderných vedeckých názorov. Spoznal, že najhlavnejším prameňom poznania je skúsenosť. Vedel sa pýtať pozorovateľných javov matematickými termínmi. V jeho textoch splýva často vzletnosť a presnosť experimentu. Zaviedol pokus ako previerku hypotézy. Dokázal, že priame poznanie faktov, oddelené od metafyziky, dáva prírodnej vede praktický zmysel.

Už v roku 1583 uskutočnil prvý objav. Zistil, že doba kyvu kyvadla nezávisí od jeho hmotnosti a veľkosti rozkyvu, ale mení sa iba dĺžkou kyvadla. Svoj vynález hydrostatických váh a stanovenie poučiek o určovaní ťažiska niektorých pevných telies opísal Galilei v roku 1586. Termoskop ako prototyp teplomeru a stroj na zdvíhanie vody ho zamestnávali do roku 1593.

V roku 1609 pri pobyte v Benátkach sa Galilei dozvedel o holandskom vynáleze ďalekohľadu. Sám skonštruoval pomerne účinný ďalekohľad a ako prvý ho použil na astronomické pozorovanie. Svoje astronomické objavy uverejnil po latinsky v roku 1610 v spise Sidereus nuntius – Hviezdny posol. Galileiho oči uvideli nové „hviezdy“, ich fyzikálne zvláštnosti a meniace sa polohy. Jeho pozorná dedukcia ho nezadržateľne viedla k novému planetárnemu systému. Rozchod s náboženskou tradíciou bol už iba logickým dôsledkom:

Biblia učí, ako sa dostať do neba, a nie, ako sa nebo točí.

Galilei rád písal listy a v nich vysvetľoval svoje názory. Dopis Benedettovi Castellimu z 21. decembra 1613 sa mu stal pravdepodobne osudným. V ňom zaujal jasný a netradičný postoj v diskusii o vzťahu pravdy biblie a pravdy vedy. Otvorený súboj o nezávislosť vedy sa začal. Galilei chráni vedu ako pravdivého interpreta prírody tým, že odhaľuje zákony stvoreného sveta. Je pevne presvedčený o tom, že „dve pravdy si nemôžu nikdy odporovať“. V liste Kristíne Lotrinskej píše:

Skutočne si nemyslím, že je potrebné pripustiť, že ten istý Boh, ktorý nám dal zmysly, rozum a pochopenie, by chcel, aby sme zanedbávali ich použitie, že by nám chcel poučenie, ktoré môžeme dostať cez ne, poskytnúť iným spôsobom, a že by nás takto chcel priviesť k popretiu skúsenosti a rozumu…

Napriek tomu, že rímska cenzúra schválila vydanie „Dialógu“ v roku 1632, spor o nový svetonázor vyvrcholil inkvizičným súdnym procesom v roku 1633. Vo veľkej sále kláštora Santa Maria sopra Minerva v stredu 22. júna 1633 skoro sedemdesiatročný Galileo Galilei, po vyslovení podozrenia z kacírstva, podpisuje odvolanie.

Slávny nemecký matematik David Hilbert raz v debate o G. Galileovi poznamenal:

Len idiot môže veriť, že vedecká pravda potrebuje mučeníctvo; to je možno nevyhnutné v náboženstve, no vedecké výsledky sa overujú časom.

Spor cirkevnej politiky s negeocentrickými predstavami na pozadí protireformačného ťaženia dosiahol veľmi ťažko na plecia Galilea Galileiho, ktorý poznal silu a mohutnosť ľudského rozumu:

Kto by chcel tvrdiť, že bolo videné a poznané všetko, čo je vo svete prístupné zmyslom a poznateľné?

Vedeckého bádania sa Galilei nikdy nevzdal. Vedel, že nie je sám. V roku 1634 uverejnil Mersenne francúzsky preklad jeho Mechaniky, v Holandsku vyšiel latinsky preklad Dialógu. V roku 1636 dokončil Galilei svoje hlavné dielo Discorsi… – Rozhovory a matematické dôkazy o dvoch nových vedách, o mechanike a pohybe telies. Vyšlo v holandskom Leydene v roku 1638.

Tu odvodil základné poznatky o pevnosti telies. Hlbokou analýzou stanovuje zákony rovnomerne zrýchleného pohybu, rozoberá zložené pohyby, rozpracúva teóriu kyvadiel, skúma vplyv trenia na pohyb telies. Galilei objavil, že výšku tónu určuje kmitočet. Vysvetlil budenie tónov rezonanciou. Celá kniha je návratom k „čistej vede“.

Galilei zostane príkladom vedca, ktorý objavuje matematické zákony v lone prírody, aby hľadal pravdu, ktorá pomáha človeku pri pochopení vesmíru.

Základný motív Galileiho diela vidím vo vášnivom boji proti akejkoľvek viere opierajúcej sa o autoritu. Jediným kritériom pravdy bola pre neho vlastná skúsenosť a svedomitá rozvaha. Dnes si už ťažko môžeme predstaviť, akým nebezpečným a revolučným bol takýto postoj v jeho dobe.

Takto vystihol všeobecný prínos Galileiho života a diela Albert Einstein.

Z Galileiho sa stal symbol. Spôsob jeho práce v poznávaní prírody sa stal prelomom. Galilei poznal zásadný význam príčinnosti vo vede a vykonal rozhodujúci krok pre kvantitatívne poňatie vedy. Vypozoroval, že „ľudský intelekt poznáva niektoré pravdy tak dokonale a s takou absolútnou istotou, ako sama príroda!“ Jeho myšlienkové konštrukcie už obsahovali matematizáciu skutočnosti. Väzba prírodných vied a matematiky s ľudským životom je odvtedy stále tesnejšia, bezprostrednejšia a plodnejšia.

Foto: © Ricardo Frantz

Svoj názor k danej téme môžete vyjadriť v diskusnom fóre.

Mgr. Dušan Jedinák
– absolvoval MFF UK v Prahe (učiteľstvo M-F), postgraduálne štúdium na PF UK v Bratislave a špecializačné štúdium na MFF UK v Bratislave. Vyučoval na gymnáziu v Topolčanoch, bol úradníkom a školským inšpektorom ÚIC v Bratislave. Venuje sa didaktike a dejinám matematiky, publikuje z problematiky motivácie a popularizácie školskej matematiky. V rokoch 1997–1999 pôsobil ako pedagóg na Katedre prírodných vied a Katedre matematiky, informatiky a fyziky na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.
Čerpané z: vlastný zdroj, časopis ROZHLEDY matematicko-fyzikální, ročník 67, 1988/89, číslo 7, marec.

Dušan Jedinák, 25. 09. 2009 | Prečítané: 3342 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Voliči, pozor na Kisku!
Keď klamal v minulosti, bude klamať aj v budúcnosti. Pozri: Kiska povedal: „Nezaložím stranu.“ a Kiska je hanba Slovenska.
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Re: Ťažko
20-10-19 * 11:22
 Re: Z toho miesta
20-10-19 * 11:03
 Ťažko
17-10-19 * 23:21
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore