www.humanisti.sk
Súťaž o knihu
Webhouse.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Slovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @550
Počítadlo


Spam poison

Starogrécky epos „Ilias“

Dejiny starého veku

Najvýznamnejšie grécke povesti sa zachovali v epických básňach „Iliade“ a „Odysei“. Podľa povesti ich autorom bol slepý básnik Homér, pochádzajúci z Malej Ázie.

Homér

Sedem gréckych miest si privlastňovalo Homéra ako svojho rodáka, ale ani jednému sa nepodarilo dokázať Homérovo rodisko. „Iliada“ opisuje udalosti trójskej vojny v jej konečnej fáze – v desiatom roku obliehania Tróje. Udalosti pred týmto rokom a koniec trójskej vojny sú v iných bájach a povestiach.

Gréci sa domnievali, že každá väčšia udalosť sa odohráva z rozhodnutia bohov. O trójskej vojne si tiež mysleli, že ju vyvolali sami bohovia, ktorí brali aj účasť na tejto vojne: jedni bojovali na strane Grékov a druhí na strane Trójanov. Podľa povesti trójska vojna vznikla takto:

Na svadbe kráľa Pélea s morskou bohyňou Thetidou bola hostina, na ktorú pozvali všetky bohyne okrem bohyne hádky Eridy. Urazená bohyňa si umienila navzájom znepriateliť všetkých hostí. Keď si bohovia a bohyne zasadli za stoly, hodila medzi nich jablko s nápisom:

„Pre tú, čo je najkrajšia.“

Medzi bohyňami hneď vznikol spor, ktorej patrí jablko. Škriepili sa oň najmä tri bohyne: Hera – manželka Dia, Aténa – bohyňa múdrosti a Afrodita – bohyňa krásy. O rozhodnutie, ktorej jablko má patriť, požiadali Dia. Zeus však nechcel byť ich sudcom a poslal ich k Paridovi, synovi trójskeho kráľa Priama. Každá bohyňa sa usilovala Parida niečím získať, aby rozhodol v jej prospech: Hera sľubovala, ak rozhodne pre ňu, že ho urobí vládcom celého sveta, Aténa sľubovala urobiť ho veľkým hrdinom a mudrcom a Afrodita núkala dať mu za ženu najkrajšiu ženu na svete. Paris prijal ponuku bohyne Afrodity, ktorej prisúdil jablko. Od tej chvíle Hera a Aténa nenávideli Parida a s ním celý trójsky národ. Afrodita, aby splnila sľub, pomohla Paridovi uniesť krásnu Helenu, ženu spartského kráľa Menelaa.

Menelaos sa rozhodol priviesť Helenu späť a pomstiť sa za urážku. Na jeho stranu sa postavili všetci grécki králi a rozhodli sa viesť vojnu proti Tróji. Hlavným veliteľom gréckeho vojska bol mykénsky kráľ Agamemnón, brat Menelaov. Vojna trvala desať rokov a zúčastnilo sa na nej veľa gréckych a trójskych hrdinov. Najznámejšími hrdinami boli: na strane Grékov Achilles – syn Péleov, a na strane trójskej Hektor – syn Priamov.

Zo začiatku, kým bojoval na gréckej strane Achilles, Gréci víťazili nad Trójanmi, ktorí sa neodvážili vyjsť za brány mesta Tróje. Keď Agamemnón vzal Achillovi zajatkyňu, urazený Achilles odoprel bojovať a Trójania víťazne prenikli až ku gréckym lodiam, ktoré chceli zapáliť. Achilles ani na naliehavé prosby Grékov nechcel bojovať. Grékom pomohol najlepší Achillov priateľ, Patroklos, ktorému Achilles po dlhom naliehaní požičal svoje brnenie. Oblečený v Achillovom brnení viedol Grékov proti Trójanom, ktorí v domnení, že je to Achilles, obrátili sa na útek. Pri tomto úteku sa podarilo Patroklovi zabiť veľa nepriateľov, ale pred samou bránou Tróje sa stretol s Hektorom, ktorý ho zabil. Patroklovu mŕtvolu sa mu nepodarilo odniesť, zmocnil sa však jeho brnenia, ktoré si sám obliekol.

Keď sa Achilles dozvedel o Patroklovej smrti, oľutoval svoje nepriateľstvo s Agamemnónom, zmieril sa s ním a rozhodol sa pokračovať v boji proti Trójanom, aby pomstil na Hektorovi smrť svojho priateľa Patrokla. Na bojoch sa nemohol zúčastniť hneď, keďže nemal brnenie. Tu mu pomohla jeho matka – bohyňa Thetida. Obrátila sa s prosbou na Hafaista – boha ohňa a kováčskeho remesla, ktorý zhotovil pre Achilla také krásne brnenie, aké nemal ešte ani jeden hrdina.

Keď Achilles obliekol nové brnenie, pustil sa do boja. V hrdinskom boji pobil veľa Trójanov a mnohí sa dali na útek. Len Hektor nechcel zbabelo utiecť a čakal na blížiaceho sa Achilla. Nadarmo prosili otec a mama Hektora, aby sa nepúšťal do boja s Achillom. Hektor neustúpil. Keď sa Achilles k nemu priblížil v lesknúcom brnení, zľakol sa, ale opanoval sa a postavil sa proti nemu.

Hrdinsky bojoval s Achillom, ale nemohol svojou kopijou prebodnúť Achillovo brnenie, zhotovené Hefaistom. Po dlhom zápase Achilles zabil Hektora. Pred smrťou Hektor prosil Achilla, aby jeho mŕtvolu nezhanobil. Lež Achilles bol nemilosrdný. Hektorovu mŕtvolu priviazal k svojmu vozu a vliekol ho do tábora. Hektorovi rodičia a Trójania pozerali na všetko z hradieb mesta, ale nemohli mu pomôcť.

Ale onedlho padol aj Achilles. Zabil ho Hektorov brat Paris, keď ho zasiahol strelou do jediného zraniteľného miesta, do päty. Achilla bolo veľmi ťažko zabiť. Ako malé dieťa, matka ho vykúpala vo vode z podsvetia, a Gréci verili, že takýto človek je nezraniteľný. Keď ho matka kúpala, držala ho za pätu, kde sa zázračná voda nedostala. Na tomto mieste bol zraniteľným. (Odtiaľ prirovnanie „Achillova päta“ znamená „zraniteľné miesto“.)

Po Hektorovej smrti sa Trójania neodvážili bojovať s Grékmi v otvorenom boji, ale stiahli sa za mestské hradby. Ale ani Gréci bez Achilla nemohli dobyť Tróju. Na radu jedného z gréckych hrdinov, Odysea, zhotovili obrovského dreveného koňa, do ktorého sa skryli najodvážnejší grécki hrdinovia. Ostatné vojsko, aby zmiatlo Trójanov, odplávalo na najbližší ostrov. Keď Trójania videli, že grécke vojsko odišlo, nazdávali sa, že obliehanie mesta sa skončilo a Grékmi opusteného koňa vtiahli do mesta. V noci, keď celá Trója spala, hrdinovia vyšli z koňa a grécke vojsko, ktoré sa medzitým vrátilo z ostrova, vpustili do mesta. Gréci zapálili mesto zo všetkých strán a takmer všetko obyvateľstvo pobili.

Tak konečne po desiatich rokoch vojny padla mocná Trója.

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Dejiny starého veku
Autor: A. V. Mišulin
– pomocná kniha dejepisu pre I. triedu škôl III. stupňa
– schválilo Povereníctvo školstva, vied a umení výnosom zo dňa 28. júna 1949, č. 105.413/49-III/1, ako pomocnú knihu pre I. tr. škôl III. stupňa v prvom vydaní
– Štátne nakladateľstvo v Bratislave 1949
– tlačila kníhtlačiareň Ľudotypia v Bratislave, Malinovského 27
Čerpané z: vlastný zdroj

Súvisiace články:
Povstanie Spartakovo (02.09.2012)
Náboženstvo Rimanov (02.09.2012)
Vznik vied (02.09.2012)
Odysea (01.09.2012)
Báj o argonautoch (26.08.2012)
Hrdinské báje (22.08.2012)
Náboženstvo starých Grékov (20.08.2012)
Staroveká India (18.08.2012)
Asýrsko-babylonská kultúra (17.08.2012)
Náboženstvo starých Egypťanov (17.08.2012)

A. V. Mišulin, 26. 08. 2012 | Prečítané: 4730 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Voliči, pozor na Kisku!
Keď klamal v minulosti, bude klamať aj v budúcnosti. Pozri: Kiska povedal: „Nezaložím stranu.“ a Kiska je hanba Slovenska.
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Anketa Strom roka
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore