www.humanisti.sk
Súťaž o knihu
Webhouse.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Slovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @146
Počítadlo


Spam poison

Problém masmédií

Potrebuje žurnalistika demokraciu?

Americké novinárstvo poškodzuje nadradenosť komerčných princípov, varuje masmediálny vedec a kritik Robert W. McChesney v knihe Problém médií, ktorá je prekladom novej práce s presnejším označením The Political Economy of Media.

Problém médiíSúdiac podľa toho, z akých zahraničných médií českí žurnalisti najčastejšie citujú (napríklad v rôznych rubrikách typu Čítame zo zahraničnej tlače), ďaleko najväčšej pozornosti sa u nás teší mainstreamová tlač Spojených štátov. Väčšia obozretnosť by však bola namieste, rovnako ako snaha využívať pestrejšiu škálu zdrojov. Behom prezidentstva G. W. Busha sa predsa ukázalo, ako málo boli veľké americké tlačové tituly nezávislé a akých závažných prehreškov proti novinárskym cnostiam sa dopúšťali. Je preto dobre, že vydavateľstvo Grimmus prináša čerstvý kritický pohľad na žurnalistiku za veľkou mlákou. Kniha Problém médií je prekladom dvoch kapitol z práce amerického masmediológa Roberta W. McChesneyho The Political Economy of Media, ktorá vyšla v originále v roku 2008.

Systémové nedostatky profesionálneho novinárstva v USA autor približuje v prvej kapitole. Činí tak hutným popisom počiatkov odvetvia, bez toho, žeby predložil „suchú históriu“. Je veľmi prospešné vedieť, ako sa žurnalistika vôbec formovala. Často krát totiž vychádzame z idealizovaných predstáv, bez toho, aby sme vzali na vedomie nesamozrejmosť kritérií ako pravdivosť, nestrannosť či objektivita. Postupné utváranie profesionálnej žurnalistiky je osou, podľa ktorej McChesney vysvetľuje premeny americkej tlače. Hlavnú motiváciu predstavoval záujem vydavateľov, aby práca novinárov pôsobila neutrálne a nepredpojato. Mala tak mimo iné zakryť skutočnosť, že masmediálny trh je silno koncentrovaný. Autorov výklad je presvedčivý, hojné používanie výrazu monopol je ale neprimerané.

Veľmi cenná je McChesneyho polemika s konzervatívnou kritikou amerických médií. K presadzovaniu trhových princípov píše: „Americkí konzervatívci […] vedia, že trh bude obsah účinne tlačiť k politicky prijateľnejším záverom a akákoľvek priama cenzúra nebude nutná“ (s. 53).

Svet podľa republikánov?

Ako hlavné štrukturálne nedostatky profesionálnej žurnalistiky autor uvádza výraznú politickú a ideologickú tendenčnosť. Teda vlastnosť, ktorá ide proti oficiálne vyhlasovaným novinárskym profesným kódexom. McChesney najmä poukazuje na prílišné spoliehanie na oficiálne, predovšetkým vládne a korporatívne zdroje a takisto na nedostatočné uvádzanie súvislostí, teda slabú kontextualizáciu. Tretí problém amerických mainstreamových médií je podľa autora najzásadnejší: navzdory zvučným princípom verejnej služby, profesionálne novinárstvo slúži hlavne záujmom majiteľov a investorov. McChesney sucho konštatuje fakt, ktorý zaznamenalo viac kritikov tohto odvetvia: slovo novinárov k tomu, čo by mali noviny a televízne spravodajské programy predkladať verejnosti, má zhruba rovnakú váhu ako slovo robotníkov a ich predákov k tomu, čo by sa malo vyrábať v továrni (s. 52).

Za „zlatý vek“ amerického profesionálneho žurnalizmu označuje obdobie päťdesiatych až sedemdesiatych rokov, kedy novinári mali „relatívnu slobodu v písaní článkov a značné zdroje pre vykonávanie svojho remesla“ (s. 23). Pomáhalo vraj i celkovo liberálnejšiemu prostrediu a nárastu spoločenského aktivizmu, ktorý sa odrazil napríklad v nástupe spotrebiteľskej a ekologickej legislatívy.

Koniec „zlatého veku“ McChesney vidí v začiatkoch osemdesiatych rokov, ktoré priniesli uvoľnenie regulácie masmediálneho trhu, čím sa zvýšil tlak na podriadenie masmédií komerčným záujmom. Možnosti slobodnej a kritickej práce novinárov obmedzilo takisto narastajúce odpolitizovanie spoločnosti, vysoké finančné náklady spojené so súdnou obranou proti žalobám jedincov a predovšetkým korporácií, ktoré boli podávané na investigatívnych žurnalistov. Ťažkosti spôsobil i nárast prípadov, v ktorých štát presunul informácie do režimu utajenia.

McChesney odmieta klišé o liberálnej predpojatosti („liberal bias“) amerických masmédií. Dokladá, že v tejto oblasti naopak dosiahli prevahu republikáni a uvádza krikľavé prípady jednostrannosti mainstreamovej tlače, keď porovnáva prístup dajme tomu k Billovi Clintonovi a Georgeovi W. Bushovi.

Nepreceňujme blogosféru

Druhá časť knihy je venovaná eseji Ako premýšľať o žurnalistike. Robert W. McChesney kritizuje pokrytectvo masmediálnych magnátov, ktorí sa odvolávajú na princípy americkej ústavy, kedykoľvek niekto volá po zlepšení regulácie trhu s tlačou. Na druhej strane však usilujú o to, aby mohli získať vysielacie frekvencie bezplatne, napriek tomu, že dosahujú vysokú komerčnú hodnotu, a odmietajú pritom záväzky voči spoločnosti. Autor pripomína, že tí istí masmediální veľkopodnikatelia a ich lobisti, ktorí sa dušujú demokratickými zásadami, vedú špinavé dehonestované kampane voči všetkým, ktorí nevyhovujú ich záujmom. A zatiaľčo snahám o zmenu legislatívneho rámca sa magnáti bránia sťažnosťami na údajné zásahy štátu do slobodného podnikania, dávajú svoje masmédia k dispozícii temnej propagande, ako sa to prejavilo pri obidvoch amerických inváziách do Iraku.

Kniha Problém médií je kritická voči republikánom i demokratom. Robert W. McChesney má blízko k socialistom, svojho času bol spoluvydavateľom ľavicového časopisu Monthly Review. Kiež by sa čo najmenej čitateľov zľaklo slov „socialista“ a „ľavicový“ a kiež by ich čo najviac dokázalo samostatne posúdiť, čo tieto pojmy znamenajú v podaní uznávaného amerického univerzitného profesora.

McChesney odmieta predstavu, že rozvoj internetu dokáže vyrovnať negatíva postupujúcej banalizácie a rastúcej konformity veľkých masmédií a upozorňuje, že otvorenosť internetu je závislá rovnako tak na technológii ako na politike (s. 99). Rozhodne varuje pred pokusmi telekomunikačných spoločností o ovládnutie webu. Veľmi presne pomenováva toto riziko internetových masmédií a blogosféry: ľudia si tu môžu ľahko vytvárať paralelné svety a komunikovať len s tými, s ktorými majú spoločné alebo podobné stanoviská. Demokracia však potrebuje pluralitné verejné fóra, ktoré umožňujú slobodnú konfrontáciu s inými náhľadmi a „rečovými režimami“.

Leitmotívom McChesneyho esejí je argumentácia, že systémové zlepšenie masmédií nebude dosiahnuté len trhom, reformnými snahami nepolitických teoretikov, nadšením vyznávačov internetového oslobodenia tlače ani donátormi a významnými novinármi, ktorí sú znepokojení zníženou úrovňou svojej profesie. Autor volá po politickom riešení, po rozvoji verejnoprávnych a komunitných masmédií (český preklad knihy bohužiaľ namiesto „verejnoprávny“ chybne užíva mechanického prevodu „verejný“).

Niekto sa možno poteší, že americký profesor by mohol Čechom závidieť oznamovacie prostriedky verejnej služby. Tak to bohužiaľ nie je: McChesney vie veľmi presne, akú úlohu majú verejnoprávne masmédia plniť, a keď tieto kritéria uplatníme na tie české, vidíme, že v mnohých ohľadoch zlyhávajú, predovšetkým v úlohe sprostredkovávať širokú názorovú pluralitu. Práve preto je český preklad Problému médií tak záslužný. Je to i žurnalistika, čo podľa McChesneyho potrebuje demokraciu, nie je to teda len naopak, ako sa zvyčajne tvrdí.

Novinárstvo je závislé na odstránení informačnej nerovnosti a má preto zásadný záujem na znížení sociálnej nerovnosti. Potrebuje spoločnosť podporujúcu otvorenosť, vládu zákonov a spravodlivosť. Stavia sa proti korupcii, zatajovaniu informácií i proti útokom na občianske slobody. Preto má záujem na znižovaní dravosti – ako ju chápali Madison i Lincoln – „mocnej sily, ktorá bez dozoru vedie nevyhnutne ku korupcii, nerovnosti, zatajovaniu informácií, útokom na občianske slobody a ku koncu republiky“, čítame s mrazením po chrbte na stranách 113 – 114.

Navzdory mnohým odlišnostiam americkej masmediálnej a kultúrnej sféry od tej českej, ako aj (stredo)európskej, čitateľ nájde v knihe podnety k prehĺbeniu znalostí nielen o masmédiách, ale i o masovej komunikácii ako takej. Vydavateľstvo Grimmus si zaslúži poďakovanie hlavne za to, že českým čitateľom ponúklo McChesneyho chápanie masmediálnej a spoločenskej kritiky tak pohotovo – už za rok od vydania amerického originálu. Ponáhľanie sa však bohužiaľ prejavilo na kvalite prekladu.

Na obálke knihy je uvedené ocenenie od svetoznámeho Noama Chomskeho:

Práca Roberta McChesneya je mimoriadne dôležitá. Mala by byť čítaná pozorne a so záujmom, najmä ľuďmi, ktorým ide o slobodu a základné práva.

McChesney’s work has been of extraordinary importance. It should be read with care and concern by people who care about freedom and basic rights.
– Noam Chomsky

Knihu vydalo Vydavateľstvo Grimmus
512 65 Všeň 138
Česká republika
E-mail: grimmus[at]grimmus.cz

Vydavateľstvo Grimmus chce prispievať k otvorenej spoločenskej diskusii na všetky témy, ktoré zaujímajú verejnosť. Tieto témy určuje verejnosť, v žiadnom prípade nie politici ani masmédiá. Radi dávajú (a budú dávať) priestor myšlienkam, názorom a témam, ktoré stoja mimo záujem alebo i proti záujmom oficiálnej propagandy a vlastníkov oficióznych („mainstreamových“) masmédií. Masmédiá prechádzajú krízou a prestávajú (alebo už prestali) plniť úlohu „strážneho psa demokracie“. Otvorenú spoločnosť, úctu k ľudským právam a slobodnú diskusiu majú rozvíjať takisto vydavatelia. Vydavateľstvo Grimmus sa zameriava na literatúru faktu, ale chce dať priestor i zaujímavej beletrii. Veria, že si svojho inteligentného a zvedavého čitateľa nájdu.

Vysvetlivky:
donátor – darca, ktorý venoval nejaký väčší dar (donáciu)
investigatívny – skúmajúci, pátrajúci, vyšetrujúci: i-a žurnalistika; i. novinár pátrajúci po faktoch a okolnostiach verejných spoločenských javov a udalostí
klišé – nesklonné slovo, často používaný slovný zvrat, obyčajne ošúchaný jazykový prostriedok: novinárske klišé;
leitmotív – [vyslov lajt-], -u m. (nem.) lit. vedúci, hlavný motív, vedúca, základná myšlienka umeleckého diela (napr. literárneho, hudobného), ktorá sa v diele opakuje
lobizmus – úsilie istej skupiny osôb ovplyvniť politických činiteľov v niečí prospech; politický systém ovplyvňovania poslancov v prospech určitých skupín
mainstream [mejnstrím] -u m. ‹a›
1. hlavný prúd, smer, línia v určitej oblasti ľudskej tvorby, myšlienkovej činnosti a pod.
2. v oblasti populárnej hudby stredný prúd zameraný na prevládajúci vkus poslucháčov;
masmediológ – metodologicky skúma prostriedky masovej komunikácie (tlač, rozhlas, televíziu, film) a ich vplyv na spoločnosť
masmédium [mazm-] -ia D a L -iu s. obyč. mn. publ. prostriedok masovej komunikácie (tlač, rozhlas, televízia, film): prejav uverejnený v m-ách;
masmediálny príd.: m. volebný boj

Do slovenčiny preložil Ján Parada.
Chcete sa vyjadriť? Využite
diskusné fórum.

PhDr. Petr Šafařík
– vyučuje na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe
– venuje sa najmä súčasným kultúrnym dejinám
Čerpané z: Literárne noviny

Súvisiace články:
Americký dvorec (08.05.2011)
Piráti Karibiku (20.05.2010)

Petr Šafařík, 29. 03. 2010 | Prečítané: 4408 | Rubrika: Polemika o…

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Voliči, pozor na Kisku!
Keď klamal v minulosti, bude klamať aj v budúcnosti. Pozri: Kiska povedal: „Nezaložím stranu.“ a Kiska je hanba Slovenska.
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Re: Ťažko
20-10-19 * 11:22
 Re: Z toho miesta
20-10-19 * 11:03
 Ťažko
17-10-19 * 23:21
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore