www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistov Ateisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republiky
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Kultúrny program (Staré Mesto)
Bratislava-Staré Mesto
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @416
Počítadlo


Spam poison

Predvedecké dejiny dinosaurích objavov

…prehľadne a v krátkych bodoch

Toho roku vo februári uplynulo už 190 rokov od prvého vedeckého popisu nevtačieho dinosaura. Vtedy predstavil učenej spoločnosti v Londýne svojho megalosaura kňaz a paleontológ v jednej osobe, reverend William Buckland. Aj keď je to z dnešného pohľadu už dlhá doba a počet známych dinosaurích rodov sa medzitým rozrástol približne o osem stoviek, ešte omnoho dlhšia je história dinosaurích objavov, ktorá danému letopočtu predchádzala. Skameneliny druhohorných vládcov pozemských pevnín boli totiž náhodne a nevedomky objavované už celé tisícročia predtým, než človek pochopil, s akými stvoreniami má tu česť. Z týchto dávnych dôb sa nám dochovalo len veľmi málo svedectiev o interakcii človeka a dinosaurích fosílií, v ostatnom čase však i ich počet trochu vzrástol. Aj keď tento výpočet (rozumie sa do roku 1824) nebude nikdy ani zďaleka kompletný, máme tak k dispozícii aspoň čriepky z mozaiky, ktoré túto fascinujúcu a donedávna celkom ukrytú históriu vynášajú na svetlo. Ich stručný výpočet nasleduje, pri kliknutí na odkazy sa dostanete k podrobnejším príspevkom.

* Koniec pleistocénu (?pred 20 – 10 tisíckami rokov?): V 20. rokoch minulého storočia usporiadalo Americké prírodovedecké múzeum v New Yorku sériu nákladných expedícií do mongolskej púšte Gobi. Ich vedúcim bol dobrodruh Roy Chapman Andrews a tím vedcov z niekoľkých odborov. Pri jednej expedícii Andrewsovi ľudia údajne odkryli fosílne škrupiny vajec s umelo vytvorenými otvormi pre akýsi návlek – ich interpretáciou bolo, že dinosaurie fosílie využívali ako ozdoby už ľudia neskorého paleolitu.

* Asi pred 6 000 – 5 000 rokmi: V Mongolsku a Číne je uctievané mocné božstvo s vtačími atribútmi (silné pazúry, mohutný zobák) – môžu za týmito legendami byť objavy roster protoceratopsov, fosílnych vajec rôznych dinosaurov alebo odtlačky ich stôp? Prinajmenšom na území Číny najskôr áno.

* 7. storočie pred n. l.: Najneskôr v tejto dobe sa už skôr tradovaná legenda o Gryfovi (okolo 3000 pred n. l.?) dostáva ku gréckemu autorovi Aristarchovi. Gryf je najskôr myšlienkovým výtvorom Skýtov, ktorí túto chiméru s orlou hlavou a krídlami stvorili na základe pozorovania fosílnych lebiek protoceratopsov.

* Pred koncom letopočtu (pred n. l.): Početné miestne legendy a mytológie starých Číňanov a Tibeťanov potvrdzujú, že mnohé známe lokality s objavmi fosílnych stôp alebo kostier dinosaurov boli predmetom obdivu a uctievania. V rovnakom období „skúmajú“ fosílne odtlačky stôp primitívnych vtákopanvových dinosaurov tiež juhoafrickí Sanovia (vykazujú pozoruhodné znalosti anatómie stavovcov) a zrejme i indiánski obyvatelia juhozápadnej časti dnešných Spojených štátov amerických.

* 1. – 4. storočie n. l.: Zrejme prvý potvrdený písomný záznam o objave dinosaurích skamenelín v Číne (literárne dielo z doby dynastie Ťin, teda 265 – 420 n. l.). Okolo roku 200 n. l. už Číňania nepochybne vytvárajú legendy o drakoch založené na fosílnych kostiach pleistocénnych cicavcov i dinosaurov a skameneliny po rozdrvení na prášok využívajú tiež vo svojej tradičnej medicíne (čo platí i v dnešnej dobe). Najneskôr touto dobou sú dinosaurie fosílie možno využívané ako zbrane na území súčasnej Indie.

* Raný stredovek: Dinosaurie fosílie (i skameneliny ďalších druhohorných stabovcov) sú dobre známe severoamerickým Indiánom, najmä kmeňom zo severozápadných oblastí kontinentu. Niektoré fosílie (napríklad osteodermy ankylosaurov) taktiež prakticky využívajú – v prípade fosílneho brnenia rodu Sauropelta dokonca k praženiu šišiek. Dinosaurie fosílie môžu byť náhodne objavované i v západnej Európe (najmä Pyrenejský polostrov). V Tibete sa ľudia klaňajú stopám sauropodov – domnelého legendárneho božstva Gesara z Lingu.

* Okolo 1250 n. l.: Ľudia sa klaňajú dinosaurím stopám tiež v Číne, napríklad v lokalite nazývanej Pevnosť lotosovej hory. Táto pohraničná pevnosť, chrániaca Čínu proti nájazdom z vnútrozemia, je dnes jednou z najbohatších ichnopaleontologických lokalít sveta. Trojprsté odtlačky stôp kačicozobých dinosaurov pripomínajú tvarom lotosový list, v budhizme symbol šťastia a rozkvetu.

* Okolo 1410 n. l.: V portugalskom zálive Lagosteiros vzniká legenda o oslíkovi, prevážajúcim na chrbáte Pannu Máriu s Ježiškom od mora do vnútrozemia. Ukazuje sa, že toto pútnické miesto s vlastným kostolom a farou vzniklo pri významnej paleontologickej lokalite vrchnojurského veku s takmer štyridsiatimi sériami stôp sauropodných dinosaurov. Jedna z týchto sérií dala nepochybne vzniknúť legende o oslíkovi (Pedra da Mua). Začiatkom 17. (?) storočia bola táto séria stôp zakreslená na ozdobných kachličkách azulejos v neďalekom kostolíku – ide možno o najstaršie stvárnenie dinosaurích skamenelín v Európe.

* 16. storočie n. l.: Jednotlivé útržky správ z rôznych kroník a ústne podávaných legiend potvrdzujú, že sa ľudia na niekoľkých kontinentoch stretávajú s fosíliami veľkých pravekých stavovcov. V oblastiach ako je Argentína, USA, Kanada, Mongolsko, Čína alebo Egypt môže ísť i o fosílie druhohorných dinosaurov. V Tanzánii sa od novoveku podávajú legendy o obroch – ľudožrútoch, pojedajúcich miestnych obyvateľov kmeňa Mwara. Nie je zrejme náhodou, že ide o okolie vrchnojurskej lokality Tendaguru Hill, na ktorej boli začiatkom 20. storočia objavené obrie fosílne kosti brachiosaura (giraffatitana).

Gigandipus

Podobné trojprsté stopy teropodných dinosaurov boli na mnohých miestach sveta známe už v staroveku. Ľudia im často prisudzovali magické atribúty, kúzelnú moc alebo nadpozemský pôvod. Ich tvorcom mali byť mocní bohovia, kúzelné vtáčie bytosti alebo premenení ľudskí hrdinovia. Najviac týchto legiend pochádza z územia východnej Ázie a juhozápadu Spojených štátov amerických. Na obrázku je Gigandipus, ichnotaxon z lokality St. George v juhozápadnom Utahu. Prevzaté z Wikimedie.

* 1614 n. l.: Prvá písomná zmienka o zrejme dinosaurích fosíliách z Anglicka. Pozostatky tohto trojmetrového „draka“ boli objavené na mieste nazývanom St. Leonard Forest (či Wood), a to v sedimentoch Wealdenského súvrstvia o veku okolo 130 miliónov rokov. Dnes sú z tejto oblasti skutočne známe početné fosílie dinosaurov.

* 1676 – 1677 n. l.: Prvé nesporné znázornenie dinosaurích skamenelín v diele Natural History of Oxfordshire predstaveného Ashmolovho múzea Roberta Plota. Išlo o dolnú časť stehennej kosti teropoda megalosaura. Žiadny názov ale Plot skameneline nestanovil, považoval ju totiž za pozostatok akéhosi ľudského obra. O dvadsať rokov neskôr (1696) prichádza anglický teológ, matematik a historik William Whiston ako prvý s naturalistickou predstavou o zabijackých kométach. Podľa jeho názoru sú kométy zodpovedné za početné katastrofy v histórii – predpokladá tak nevedomky impaktnú teóriu zániku dinosaurov.

* 1699 n. l.: Plotov nástupca vo funkcii predstaveného (dnes by sme povedali riaditeľa) Ashmolovho múzea Edward Llhuyd po prvý raz stanovuje názov pre skamenelinu nevtačieho dinosaura – je ňou Rutellum impicatum, vlastne zub sauropoda, príbuzného rodu Cetiosaurus. V jeho zbierke sa nachádzal zrejme tiež prvý katalogizovaný zub teropodného dinosaura.

* Prvá polovica 18. storočia: V Anglicku pribúda dinosaurích skamenelín (stále nerozpoznaných) v súkromných zbierkach aristokratov i zberateľov, často končia v kabinetoch kuriozít alebo súkromných múzeách a zbierkach. Objavujú sa tiež prví poloprofesionálni „zberatelia skamenelín“, vykupujúci fosílie vo veľkom napríklad od robotníkov v lomoch. Niektoré fosílie v zbierkach už patria nepochybne megalosaurovi a vari i ďalším neskôr objaveným rodom.

* 1763 n. l.: Richard Brookes popisuje Plotovu skamenelinu megalosaura ako Scrotum humanum, ide vlastne o prvý oficiálny vedecký názov, stanovený po Linného 10. vydaní Systema Naturae. Fakticky je to teda prvé vedecky platné meno nevtačieho dinosaura, vzhľadom k jeho pikantnosti a veľmi vzácnemu využitiu vo vedeckej literatúre však dostalo nálepku nomen oblitum (zabudnuté meno). * 1787 n. l.: Prvý potvrdený objav dinosaurej skameneliny z územia Severnej Ameriky. Americký fyzik a lekár Caspar Wistar vtedy odkryl stehennú kosť dinosaura (zrejme hadrosaurida) v New Jersey. Vrchnokriedová fosília sa časom stratila, teraz ale poznáme z tejto oblasti podstatne viac dinosaurích skamenelín.

* 1802 n. l.: (niekedy sa uvádza tiež rok 1800) Objav dinosaurích stôp farmárskym chlapcom Plinym Moodym v Massachusetts. Asi 30 cm dlhé odtlačky stôp kačicozobých dinosaurov boli učencami z vtedajšieho Harvardu a Yale označené za stopy „Noemovho havrana“ (ktorý mal biblickému hrdinovi zvestovať zem počas potopy sveta). Dinosaurí pôvod stôp bol rozpoznaný až o niekoľko desaťročí neskôr.

* 1806 n. l.: Stehennú kosť dinosaura objavujú tiež slávni cestovatelia Lewis a Clark, a to na brehu rieky Yellowstone neďaleko mestečka Billings v Montane. Fosília bola objavená v sedimentoch dnes chýrneho súvrstvia Hell Creek a objaviteľ William Clark ju považoval za rebro obrej ryby. Fosília sa onedlho potom stratila, je však takmer isté, že patrila kačicozobému alebo rohatému dinosaurovi.

* 1815 n. l.: Skameneliny megalosaura ležia v depozitári oxfordského múzea, William Buckland o nich vie už niekedy v tom čase. Rovnako tak fosílie iguanodona (opísaného roku 1825 Mantellom) sú známe už o niekoľko rokov skôr (než ich podľa často podávanej legendy objavila roku 1822 jeho žena Mary Ann) – Mantell si o nich píše záznam („Proteo-saurus“) najneskôr k roku 1819.

* 1820 n. l.: V poľských Svätokrížnych horách sa podávajú povesti o diabloch (čertoch?) s jednou „kuracou“ nohou – môže ísť o reminiscenciu na trojprsté fosílne stopy teropodov a ornitopodov, objavované na kameňoch a skalách v tamojších lesoch a lomoch. Tiež slávny poľský spisovateľ Adam Mickiewicz môže byť nimi nepriamo ovplyvnený, keď sa zmieňuje o podobnom stvorení v jednom svojom diele z roku 1820.

Odporúčaná literatúra:

Colbert, E. H.: The Great Dinosaur Hunters and Their Discoveries, Dover Publications 1984
Mareš, J.: Záhada dinosaurů, Svoboda-Libertas 1993
Socha, V.: Dinosauři od Pekelného potoka, Motto 2010
Socha, V.: Objevy pod vrstvami času, C-Press 2014

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Mgr. Vladimír Socha
– popularizátor paleontológie a archeológie
– absolvent Pedagogickej fakulty Univerzity Hradec Králové s magisterským titulom (odbory biológia a dejepis)
– v súčasnosti študuje externe doktorský študijný program na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity (Katedra filozofie a dejín prírodných vied)
– jeho hlavným záujmom je veda o pravekom živote – paleontológia (predovšetkým tematika dinosaurov), ďalej takisto história (zvlášť obdobie praveku a staroveku), biológia (vertebrálna zoológia) a čiastočne aj kryptozoológia, protopaleontológia a geomytológia
– prednáša takisto pre laickú verejnosť v rôznych vzdelávacích inštitúciách
Čerpané z: vlastný blog DinosaurusBlog (20. 10. 2014)

Vladimír Socha, 21. 11. 2014 | Prečítané: 1051 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Zbierka na ochranu humanistov

Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie.

Pozri: Globálna kampaň na ochranu humanistov.

HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Ukrižovaný
12-12-17 * 10:05
 Re: S kým?
09-12-17 * 15:48
 Sme a žijeme
07-12-17 * 09:51
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore