www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovKníhkupectvo AlternatívaAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyWave of Reality
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Kultúrny program (Staré Mesto)
Bratislava-Staré Mesto
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @075
Počítadlo

Spam poison
Spam poison

Predvedecké dejiny dinosaurích objavov

…prehľadne a v krátkych bodoch

Toho roku vo februári uplynulo už 190 rokov od prvého vedeckého popisu nevtačieho dinosaura. Vtedy predstavil učenej spoločnosti v Londýne svojho megalosaura kňaz a paleontológ v jednej osobe, reverend William Buckland. Aj keď je to z dnešného pohľadu už dlhá doba a počet známych dinosaurích rodov sa medzitým rozrástol približne o osem stoviek, ešte omnoho dlhšia je história dinosaurích objavov, ktorá danému letopočtu predchádzala. Skameneliny druhohorných vládcov pozemských pevnín boli totiž náhodne a nevedomky objavované už celé tisícročia predtým, než človek pochopil, s akými stvoreniami má tu česť. Z týchto dávnych dôb sa nám dochovalo len veľmi málo svedectiev o interakcii človeka a dinosaurích fosílií, v ostatnom čase však i ich počet trochu vzrástol. Aj keď tento výpočet (rozumie sa do roku 1824) nebude nikdy ani zďaleka kompletný, máme tak k dispozícii aspoň čriepky z mozaiky, ktoré túto fascinujúcu a donedávna celkom ukrytú históriu vynášajú na svetlo. Ich stručný výpočet nasleduje, pri kliknutí na odkazy sa dostanete k podrobnejším príspevkom.

* Koniec pleistocénu (?pred 20 – 10 tisíckami rokov?): V 20. rokoch minulého storočia usporiadalo Americké prírodovedecké múzeum v New Yorku sériu nákladných expedícií do mongolskej púšte Gobi. Ich vedúcim bol dobrodruh Roy Chapman Andrews a tím vedcov z niekoľkých odborov. Pri jednej expedícii Andrewsovi ľudia údajne odkryli fosílne škrupiny vajec s umelo vytvorenými otvormi pre akýsi návlek – ich interpretáciou bolo, že dinosaurie fosílie využívali ako ozdoby už ľudia neskorého paleolitu.

* Asi pred 6 000 – 5 000 rokmi: V Mongolsku a Číne je uctievané mocné božstvo s vtačími atribútmi (silné pazúry, mohutný zobák) – môžu za týmito legendami byť objavy roster protoceratopsov, fosílnych vajec rôznych dinosaurov alebo odtlačky ich stôp? Prinajmenšom na území Číny najskôr áno.

* 7. storočie pred n. l.: Najneskôr v tejto dobe sa už skôr tradovaná legenda o Gryfovi (okolo 3000 pred n. l.?) dostáva ku gréckemu autorovi Aristarchovi. Gryf je najskôr myšlienkovým výtvorom Skýtov, ktorí túto chiméru s orlou hlavou a krídlami stvorili na základe pozorovania fosílnych lebiek protoceratopsov.

* Pred koncom letopočtu (pred n. l.): Početné miestne legendy a mytológie starých Číňanov a Tibeťanov potvrdzujú, že mnohé známe lokality s objavmi fosílnych stôp alebo kostier dinosaurov boli predmetom obdivu a uctievania. V rovnakom období „skúmajú“ fosílne odtlačky stôp primitívnych vtákopanvových dinosaurov tiež juhoafrickí Sanovia (vykazujú pozoruhodné znalosti anatómie stavovcov) a zrejme i indiánski obyvatelia juhozápadnej časti dnešných Spojených štátov amerických.

* 1. – 4. storočie n. l.: Zrejme prvý potvrdený písomný záznam o objave dinosaurích skamenelín v Číne (literárne dielo z doby dynastie Ťin, teda 265 – 420 n. l.). Okolo roku 200 n. l. už Číňania nepochybne vytvárajú legendy o drakoch založené na fosílnych kostiach pleistocénnych cicavcov i dinosaurov a skameneliny po rozdrvení na prášok využívajú tiež vo svojej tradičnej medicíne (čo platí i v dnešnej dobe). Najneskôr touto dobou sú dinosaurie fosílie možno využívané ako zbrane na území súčasnej Indie.

* Raný stredovek: Dinosaurie fosílie (i skameneliny ďalších druhohorných stabovcov) sú dobre známe severoamerickým Indiánom, najmä kmeňom zo severozápadných oblastí kontinentu. Niektoré fosílie (napríklad osteodermy ankylosaurov) taktiež prakticky využívajú – v prípade fosílneho brnenia rodu Sauropelta dokonca k praženiu šišiek. Dinosaurie fosílie môžu byť náhodne objavované i v západnej Európe (najmä Pyrenejský polostrov). V Tibete sa ľudia klaňajú stopám sauropodov – domnelého legendárneho božstva Gesara z Lingu.

* Okolo 1250 n. l.: Ľudia sa klaňajú dinosaurím stopám tiež v Číne, napríklad v lokalite nazývanej Pevnosť lotosovej hory. Táto pohraničná pevnosť, chrániaca Čínu proti nájazdom z vnútrozemia, je dnes jednou z najbohatších ichnopaleontologických lokalít sveta. Trojprsté odtlačky stôp kačicozobých dinosaurov pripomínajú tvarom lotosový list, v budhizme symbol šťastia a rozkvetu.

* Okolo 1410 n. l.: V portugalskom zálive Lagosteiros vzniká legenda o oslíkovi, prevážajúcim na chrbáte Pannu Máriu s Ježiškom od mora do vnútrozemia. Ukazuje sa, že toto pútnické miesto s vlastným kostolom a farou vzniklo pri významnej paleontologickej lokalite vrchnojurského veku s takmer štyridsiatimi sériami stôp sauropodných dinosaurov. Jedna z týchto sérií dala nepochybne vzniknúť legende o oslíkovi (Pedra da Mua). Začiatkom 17. (?) storočia bola táto séria stôp zakreslená na ozdobných kachličkách azulejos v neďalekom kostolíku – ide možno o najstaršie stvárnenie dinosaurích skamenelín v Európe.

* 16. storočie n. l.: Jednotlivé útržky správ z rôznych kroník a ústne podávaných legiend potvrdzujú, že sa ľudia na niekoľkých kontinentoch stretávajú s fosíliami veľkých pravekých stavovcov. V oblastiach ako je Argentína, USA, Kanada, Mongolsko, Čína alebo Egypt môže ísť i o fosílie druhohorných dinosaurov. V Tanzánii sa od novoveku podávajú legendy o obroch – ľudožrútoch, pojedajúcich miestnych obyvateľov kmeňa Mwara. Nie je zrejme náhodou, že ide o okolie vrchnojurskej lokality Tendaguru Hill, na ktorej boli začiatkom 20. storočia objavené obrie fosílne kosti brachiosaura (giraffatitana).

Gigandipus

Podobné trojprsté stopy teropodných dinosaurov boli na mnohých miestach sveta známe už v staroveku. Ľudia im často prisudzovali magické atribúty, kúzelnú moc alebo nadpozemský pôvod. Ich tvorcom mali byť mocní bohovia, kúzelné vtáčie bytosti alebo premenení ľudskí hrdinovia. Najviac týchto legiend pochádza z územia východnej Ázie a juhozápadu Spojených štátov amerických. Na obrázku je Gigandipus, ichnotaxon z lokality St. George v juhozápadnom Utahu. Prevzaté z Wikimedie.

* 1614 n. l.: Prvá písomná zmienka o zrejme dinosaurích fosíliách z Anglicka. Pozostatky tohto trojmetrového „draka“ boli objavené na mieste nazývanom St. Leonard Forest (či Wood), a to v sedimentoch Wealdenského súvrstvia o veku okolo 130 miliónov rokov. Dnes sú z tejto oblasti skutočne známe početné fosílie dinosaurov.

* 1676 – 1677 n. l.: Prvé nesporné znázornenie dinosaurích skamenelín v diele Natural History of Oxfordshire predstaveného Ashmolovho múzea Roberta Plota. Išlo o dolnú časť stehennej kosti teropoda megalosaura. Žiadny názov ale Plot skameneline nestanovil, považoval ju totiž za pozostatok akéhosi ľudského obra. O dvadsať rokov neskôr (1696) prichádza anglický teológ, matematik a historik William Whiston ako prvý s naturalistickou predstavou o zabijackých kométach. Podľa jeho názoru sú kométy zodpovedné za početné katastrofy v histórii – predpokladá tak nevedomky impaktnú teóriu zániku dinosaurov.

* 1699 n. l.: Plotov nástupca vo funkcii predstaveného (dnes by sme povedali riaditeľa) Ashmolovho múzea Edward Llhuyd po prvý raz stanovuje názov pre skamenelinu nevtačieho dinosaura – je ňou Rutellum impicatum, vlastne zub sauropoda, príbuzného rodu Cetiosaurus. V jeho zbierke sa nachádzal zrejme tiež prvý katalogizovaný zub teropodného dinosaura.

* Prvá polovica 18. storočia: V Anglicku pribúda dinosaurích skamenelín (stále nerozpoznaných) v súkromných zbierkach aristokratov i zberateľov, často končia v kabinetoch kuriozít alebo súkromných múzeách a zbierkach. Objavujú sa tiež prví poloprofesionálni „zberatelia skamenelín“, vykupujúci fosílie vo veľkom napríklad od robotníkov v lomoch. Niektoré fosílie v zbierkach už patria nepochybne megalosaurovi a vari i ďalším neskôr objaveným rodom.

* 1763 n. l.: Richard Brookes popisuje Plotovu skamenelinu megalosaura ako Scrotum humanum, ide vlastne o prvý oficiálny vedecký názov, stanovený po Linného 10. vydaní Systema Naturae. Fakticky je to teda prvé vedecky platné meno nevtačieho dinosaura, vzhľadom k jeho pikantnosti a veľmi vzácnemu využitiu vo vedeckej literatúre však dostalo nálepku nomen oblitum (zabudnuté meno). * 1787 n. l.: Prvý potvrdený objav dinosaurej skameneliny z územia Severnej Ameriky. Americký fyzik a lekár Caspar Wistar vtedy odkryl stehennú kosť dinosaura (zrejme hadrosaurida) v New Jersey. Vrchnokriedová fosília sa časom stratila, teraz ale poznáme z tejto oblasti podstatne viac dinosaurích skamenelín.

* 1802 n. l.: (niekedy sa uvádza tiež rok 1800) Objav dinosaurích stôp farmárskym chlapcom Plinym Moodym v Massachusetts. Asi 30 cm dlhé odtlačky stôp kačicozobých dinosaurov boli učencami z vtedajšieho Harvardu a Yale označené za stopy „Noemovho havrana“ (ktorý mal biblickému hrdinovi zvestovať zem počas potopy sveta). Dinosaurí pôvod stôp bol rozpoznaný až o niekoľko desaťročí neskôr.

* 1806 n. l.: Stehennú kosť dinosaura objavujú tiež slávni cestovatelia Lewis a Clark, a to na brehu rieky Yellowstone neďaleko mestečka Billings v Montane. Fosília bola objavená v sedimentoch dnes chýrneho súvrstvia Hell Creek a objaviteľ William Clark ju považoval za rebro obrej ryby. Fosília sa onedlho potom stratila, je však takmer isté, že patrila kačicozobému alebo rohatému dinosaurovi.

* 1815 n. l.: Skameneliny megalosaura ležia v depozitári oxfordského múzea, William Buckland o nich vie už niekedy v tom čase. Rovnako tak fosílie iguanodona (opísaného roku 1825 Mantellom) sú známe už o niekoľko rokov skôr (než ich podľa často podávanej legendy objavila roku 1822 jeho žena Mary Ann) – Mantell si o nich píše záznam („Proteo-saurus“) najneskôr k roku 1819.

* 1820 n. l.: V poľských Svätokrížnych horách sa podávajú povesti o diabloch (čertoch?) s jednou „kuracou“ nohou – môže ísť o reminiscenciu na trojprsté fosílne stopy teropodov a ornitopodov, objavované na kameňoch a skalách v tamojších lesoch a lomoch. Tiež slávny poľský spisovateľ Adam Mickiewicz môže byť nimi nepriamo ovplyvnený, keď sa zmieňuje o podobnom stvorení v jednom svojom diele z roku 1820.

Odporúčaná literatúra:

Colbert, E. H.: The Great Dinosaur Hunters and Their Discoveries, Dover Publications 1984
Mareš, J.: Záhada dinosaurů, Svoboda-Libertas 1993
Socha, V.: Dinosauři od Pekelného potoka, Motto 2010
Socha, V.: Objevy pod vrstvami času, C-Press 2014

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Mgr. Vladimír Socha
– popularizátor paleontológie a archeológie
– absolvent Pedagogickej fakulty Univerzity Hradec Králové s magisterským titulom (odbory biológia a dejepis)
– v súčasnosti študuje externe doktorský študijný program na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity (Katedra filozofie a dejín prírodných vied)
– jeho hlavným záujmom je veda o pravekom živote – paleontológia (predovšetkým tematika dinosaurov), ďalej takisto história (zvlášť obdobie praveku a staroveku), biológia (vertebrálna zoológia) a čiastočne aj kryptozoológia, protopaleontológia a geomytológia
– prednáša takisto pre laickú verejnosť v rôznych vzdelávacích inštitúciách
Čerpané z: vlastný blog DinosaurusBlog (20. 10. 2014)

Vladimír Socha, 21. 11. 2014 | Prečítané: 1000 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Zbierka na ochranu humanistov

Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie.

Pozri: Globálna kampaň na ochranu humanistov.

HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Anketa
Zúčastníte sa volieb do orgánov samosprávneho kraja?

Áno (90 hl.)
 
Ešte neviem (49 hl.)
 
Nie (51 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 190
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore