www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovKníhkupectvo AlternatívaAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyWave of Reality
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Kultúrny program (Staré Mesto)
Bratislava-Staré Mesto
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @867
Počítadlo

Spam poison
Spam poison

Predstavte si veky

Nesmiernosť geologického času

Ľudia príliš často zabúdajú, aká krátka a z pohľadu absolútneho času nevýznamná je doterajšia existencia ľudstva. Tým viac, že predstaviť si napríklad dobu, ktorá uplynula od vzniku života, je takmer nad naše sily.

Naša civilizácia počas veľmi krátkeho času ovládla okolitý svet a technologicky úplne zmenila svoje doterajšie možnosti a schopnosti. To vedie často k mierne klamným záverom o osobnej dôležitosti a mieste človeka v prírode a okolitého vesmíru. Málokde je neoprávnenosť tohto názoru vidno tak ako v prípade porovnávania ľudskej existencie s geologickou časovou mierou.

Tisícročné žmurknutie okom

Myslíte, že si viete predstaviť geologický čas?

Pokiaľ odpoviete kladne, máte asi neobyčajne vyvinuté abstraktné myslenie. Alebo ste možno len chválenkári a tak trošku klamári. Nech je tak alebo onak, je to dosť dobre nemožné. Náš, pravdu povediac, úžasný mozog, „taktovaný“ na niekoľko desiatok rokov života, má realistický dosah v predstave času obmedzený na dobu rovnajúcu sa niekoľkým storočiam. Niektorí jedinci, vybavení nadpriemerným abstraktným myslením, si možno dokážu matne vybaviť, aké dlhé je asi jedno tisícročie (zahŕňajúce okolo 40 ľudských generácií). Tak ďaleko nedosahuje takmer žiadna šľachtická genealógia, s výnimkou veľmi starobylých rodov, ako boli Habsburgovia.

Lenže v porovnaní s časom, ktorý bežne pri svojej práci merajú geológovia a paleontológovia, je i pre nás nesmierne dlhé tisícročie len príslovečným žmurknutím oka. Čas sa tu meria v miliónoch, desiatkach a stovkách miliónov rokov. Pokiaľ hovoríme o tak (pojmovo i chronologicky) vzdialených veciach, ako je vznik našej planéty alebo života na nej, potom sa pohybujeme dokonca v miliardách rokov.

Velociraptor v Egyptskej ríši

Stovky miliónov a miliardy rokov pre nás majú len čiste symbolickú hodnotu. V reálnom živote pre nich nemáme prirovnanie, pretože náš mozog, ako už bolo povedané, pracuje s omnoho nižšími číslami. V pomere k bezstavovcovým živočíchom, ale i väčšine stavovcov príslušných rozmerov, žijeme veľmi dlho (čo má dôvod v našej neotenickej povahe, ako to trefne pomenoval evolucionista a paleontológ S. J. Gould). Pokiaľ by sme však chceli porovnávať dĺžku nášho života čo i len s najkratšou periódou niektorej geologickej éry, museli by sme sa prepadnúť do hlbokej depresie z vlastnej ničotnosti. Je to asi ako dávať do pomeru dĺžku trávnika pred vlastným domom so vzdialenosťou kozmických telies, ako sú Zem a Mesiac.

Človek sa síce môže vo výnimočných prípadoch dožiť aj vyše 120 rokov (v zaznamenanej histórii sa to stalo len dvakrát, rekordný záznam Francúzky Jeanne Louise Calmentovej je 122 rokov), ale od vzniku vesmíru nás delí doslova astronomický dlhší časový úsek – 114-miliónkrát tak dlhý.

V známom sci-fi bestselleri Jurský park americký autor Michael Crichton slovami jednej z postáv priblížil dobu od smrti pravekého fosilizovaného velociraptora tak, že porovnal tento časový úsek (80 miliónov rokov) so životom človeka, dlhým 60 rokov. Obrazne povedané skrátil tento ľudský život na jediný deň (t. j. 21 900-krát), a doba 80 miliónov rokov sa tak po obdobnom skrátení scvrkla na stále úctyhodných 3 653 rokov! Keby sme teda prežívali celý svoj život za jeden jediný deň, smrť velociraptora by stále bola ešte cez 36 storočí vzdialená. To zodpovedá obdobiu najväčšej slávy Novoegyptskej ríše – voči jedinému dňu imaginárneho ľudského života! Poďme teraz toto zaujímavé porovnanie rozvinúť a porovnať v trochu širšom meradle.

Starcom o ôsmej večer

Priemerne dlhý ľudský život vo vyspelých krajinách sveta trvá niečo vyše 70 rokov, považujme ich za časový štandard. Skráťme týchto 70 rokov do jediného dňa (vlastne ich vydelíme číslom 25 550). Len si to predstavte. Narodíte sa v 0.00 hodín a každou hodinou je vám o takmer 3 roky viac. Na poludnie je vám tridsaťpäť a po ôsmej hodine večer už len spomínate na svoju mladosť. Tak nejako sa žije v prírode podenkám v dospelom štádiu vývoja. Nijako lákavá predstava, však? Vďaka nej sa ale trošku priblížime k pochopeniu toho, akú nesmierne krátku dobu náš neoprávnene sebavedomý poddruh existuje v porovnaní s dôležitými astrálnymi, geologickými alebo historickými momentmi nášho vesmíru a vývoja organického života na Zemi.

Samozrejme je nutná istá výberovosť porovnávaných udalostí a čísla sú viacmenej približné a poplatné súčasnému stavu znalostí, mesiac tu navyše zodpovedá vždy 31 dňom. Posledná položka v zozname je malou reminiscenciou na autora tohto jednoduchého, avšak výborného myšlienkového postupu, Michaela Crichtona. Zároveň ukazuje, ako i relatívne veľmi krátky časový úsek je možné do prehľadu funkčne zapracovať a zlepšiť tak jeho prehľadnosť a vysvetľovaciu hodnotu.

Viete, že?

Geologický čas – kedysi panoval všeobecný názor, že Zem je stará len niekoľko málo tisíc rokov. Písmo sväté bolo v tomto ohľade autoritou po celý stredovek i začiatkom novoveku. Dlho bol nekriticky prijímaný nezmyselný výpočet írskeho anglikánskeho arcibiskupa Jamesa Usshera, ktorý v roku 1650 datoval vznik sveta do roku 4004 pred Kristom. Až začiatkom 19. storočia začal prevládať geologický výklad nad dogmatickým. V 50. rokoch 20. storočia potom bol vek Zeme metódou rádioaktívneho datovania stanovený na 4,6 miliardy rokov. Počas niekoľkých ďalších desaťročí sa dospelo k poznatku, že vesmír je starý asi 13,7 miliardy rokov. Celá geologická minulosť Zeme je rozčlenená na niekoľko základných období.

časopis Svět 12/2007

Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí zväčšený obrázok o veľkosti 906 × 1 044 bodov.

Ako dávno sa to stalo?

Prvý údaj zodpovedá ekvivalentu po prepočte doby od uplynutia udalosti podľa mierky 1 deň = 70 rokov (priemerná dĺžka ľudského života).
V zátvorke je uvedená skutočne uplynulá doba.

  1. Vznik vesmíru
    538 160 rokov (13 750 000 000 rokov)
  2. Vznik planéty Zem
    178 356 rokov (4 557 000 000 rokov)
  3. Vznik života
    150 685 rokov (3 850 000 000 rokov)
  4. Vznik mnohobunkových organizmov
    82 192 rokov (2 100 000 000 rokov)
  5. Kambrická explózia, rozvoj života
    21 213 rokov (542 000 000 rokov)
  6. Vznik strunovcov (lat. Chordata)
    20 743 rokov (530 000 000 rokov)
  7. Vznik suchozemských štvornožcov
    14 677 rokov (375 000 000 rokov)
  8. Vznik plazov
    12 916 rokov (330 000 000 rokov)
  9. Koniec prvohôr, najväčšie masové vymieranie všetkých čias
    9 824 rokov (251 000 000 rokov)
  10. Vznik dinosaurov a krokodílov
    9 198 rokov (235 000 000 rokov)
  11. Vznik cicavcov
    8 806 rokov (225 000 000 rokov)
  12. Vznik vtákov
    5 871 rokov (150 000 000 rokov)
  13. Prvé (primitívne) primáty
    2 935 rokov (75 000 000 rokov)
  14. Koniec druhohôr, zánik dinosaurov, pterosaurov a „rybojašterov“
    2 563 rokov (65 500 000 rokov)
  15. Vznik primitívnych šeliem
    2 348 rokov (60 000 000 rokov)
  16. Vznik veľrýb
    1 957 rokov (50 000 000 rokov)
  17. Prvé vyspelejšie primáty
    1 370 rokov (35 000 000 rokov)
  18. Koniec paleogénu (starších treťohôr)
    901 rokov (23 030 000 rokov)
  19. Prvý ľudský predok – hominid Ardipithecus ramidus
    227 rokov (5 800 000 rokov)
  20. Začiatok pliocénu (najmladšej periódy treťohôr)
    208 rokov (5 332 000 rokov)
  21. Prvý príslušník rodu Homo (človek zručný – H. habilis)
    91 rokov (2 340 000 rokov)
  22. Začiatok štvrtohornej éry
    70 rokov (1 806 000 rokov)
  23. Vznik druhu H. sapiens (človek rozumný)
    23 rokov? (600 000 rokov?)
  24. Vznik poddruhu H. sapiens sapiens
    2 roky, 4 mesiace? (60 000 rokov?)
  25. Vymretie človeka neandertálskeho
    11 mesiacov, 9 dní? (24 000 rokov?)
  26. Koniec poslednej doby ľadovej, začiatok holocénu
    5 mesiacov, 16 dní (11 800 rokov)
  27. Počiatky primitívneho poľnohospodárstva
    5 mesiacov, 10 dní (11 400 rokov)
  28. Najstaršie trvalé mestá
    4 mesiace, 18 dní (asi 7800 pred n. l.)
  29. Prvé rozvinuté civilizácie
    2 mesiace, 19 dní (okolo 3600 pred n. l.)
  30. Vznik písma, začiatok staroveku
    2 mesiace, 15 dní (asi 3300 pred n. l.)
  31. Legendárne založenie antického Ríma
    1 mesiac, 9 dní (753 pred n. l.)
  32. Kosti dinosaurov písomne zaznamenané v starej Číne
    24 dní, 9 hodín (asi 300 n. l.)
  33. Prvý popis kosti dinosaura
    4 dni, 17 hodín (rok 1676)
  34. Prvý odborný opis dinosaura
    2 dni, 14 hodín (rok 1824)
  35. Premiéra filmu Jurský park
    4 hodiny, 48 minút (rok 1993)

Stiahni súborV prípade záujmu si môžete stiahnuť pôvodný dokument Představte si věky zo stránky Základnej školy Milady Horákovej v Hradci Králové (súbor je vo formáte PDF a má 962 kB).

Použité fotografie sú ilustračné.
Chcete sa vyjadriť? Využite
diskusné fórum.

Mgr. Vladimír Socha
– je popularizátorom paleontológie a archeológie. V súčasnosti študuje externe doktorský študijný program na PřF UK. Jeho hlavným záujmom je veda o pravekom živote – paleontológia (predovšetkým tematika dinosaurov), ďalej takisto história (zvlášť obdobie praveku a staroveku), biológia (vertebrálna zoológia) a čiastočne aj kryptozoológia, protopaleontológia a geomytológia. Prednáša takisto pre laickú verejnosť v rôznych vzdelávacích inštitúciách. V júli 2008 založil nové občianske združenie Klub Dinosaurej Paleontológie (KDP), určené záujemcom o paleontológiu z radov verejnosti.
Čerpané z: vlastný blog Dinosauria, článok bol uverejnený v časopise Svět, 12/2007

Vladimír Socha, 20. 10. 2010 | Prečítané: 2744 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Zbierka na ochranu humanistov

Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie.

Pozri: Globálna kampaň na ochranu humanistov.

HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Anketa
Zúčastníte sa volieb do orgánov samosprávneho kraja?

Áno (88 hl.)
 
Ešte neviem (48 hl.)
 
Nie (51 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 187
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore