www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovKníhkupectvo AlternatívaAteisti Českej republikyHumanistickí ateistiVoľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyWave of Reality
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @120
Počítadlo

Spam poison
Spam poison

Pravicové a osobné samochvály

Recenzia

Frederic Forsyth – OutsiderNajnovšia kniha Fredericka Forsytha Outsider s podtitulom Môj dobrodružný život (so sloganom: Videl toho v živote veľa. Možno aj všetko.) vyšla vo vydavateľstve Ikar v roku 2016 (preložil ju Vladislav Gális, redigovala Zuzana Púčeková, korigovala Silvia Zubeková). Dielo s pôvodným názvom The Outsider: My Life in Intrigue uzrelo svetlo sveta vo Veľkej Británii v roku 2015. Autor svetových špionážnych bestsellerov sa tentoraz zameral na svoj vlastný príbeh. Výsledkom nie je iba množstvo zaujímavostí a kuriozít zo zákulisia vysokej politiky, mediálnych impérií, spravodajských služieb a vydavateľského priemyslu, ale aj pozoruhodne hojný výskyt nezrovnalostí, protirečení a nedostatkov, na ktoré treba jasne poukázať.

Ospravedlňujem sa, že začnem zdanlivou banalitou, ale za socializmu sa na preklade veršovaných častí prozaických kníh podieľali renomovaní básnici (sám mám uvedenú skúsenosť). Súčasný prístup k vydávaniu literárnych diel, posvätený všetkými kompetentnými inštitúciami, vrátane európskych ministerstiev kultúry, väčšmi zodpovedá podnikateľskej mašinérii ako citlivej sfére verejného sprístupňovania duchovných, myšlienkových a estetických hodnôt. Tak vnímavý čitateľ čoskoro narazí na úplne amatérsky a totálne zbabraný preklad niekoľkých veršov z textu nemeckej piesne.

Nechcem zachádzať do detailov, ale v strednej Európe, kde sa nachádza aj Slovensko, nás neprekvapujú nemecké mená s hláskou ö, preto by bolo vhodnejšie ju uviesť aj v slovenskom preklade ako zachovať jej anglický prepis oe. V angličtine sa slová typu American zásadne píšu s veľkým začiatočným písmenom, tak v preklade omylom vznikla Americká agentúra pre národnú bezpečnosť, čo má byť americká NSA (National Security Agency – Agentúra národnej bezpečnosti, ktorá sa zaoberá elektronickou špionážou – ELINT). Pikantériou sú francúzski misionári (na fotografickej strane 303), pričom ide o francúzskych legionárov, ktorí použili jeden z Forsythových románov ako návod na uskutočnenie prevratu v ostrovnom štáte Komory. Ibaže by príslušníci francúzskej cudzineckej légie boli misionári v zmysle Mission Impossible.

Prejdime k podstatným atribútom pomerne objemnej a veľmi ambicióznej publikácie. Medzi kľúčové kontradikcie dozaista patria opisy štátov niekdajšieho východného bloku z čias studenej vojny, ktoré sú – na rozdiel od slobodného a demokratického Západu – plné špiónov, odpočúvacích zariadení a ďalej slúžiacich sadistov s nacistickou minulosťou – najmä vo východnom Nemecku. Autor uplatňuje paušálny prívlastok komunistický na všetky krajiny v sovietskej zóne vplyvu, hoci sa oficiálne nazývali Nemecká demokratická republika, Československá socialistická republika, Maďarská ľudová republika a podobne. Dokonca ani všetky vládnuce politické strany, ktoré podliehali Moskve, nepoužívali adjektívum komunistické, ale socialistické, robotnícke atď. Navyše – svetoznámy autor špionážnych románov sa akosi podivuhodne zabudol vôbec zmieniť o Markusovi Wolfovi, ktorý mimoriadne efektívne desaťročia riadil východonemeckú rozviedku a za svoju prioritu pokladal denacifikáciu Nemecka. Po zjednotení SRN a NDR mu ponúkli azyl v USA i v Izraeli, ale ostal v materskej krajine, kde čelil obvineniu z vlastizrady, hoci viedol oficiálny orgán medzinárodne uznaného štátu.

Autor síce deklaruje, že nie je pravičiar, ani rasista, ale jeho faktické postoje naznačujú niečo iné. Forsyth ešte aj čílskej ľavicovej vláde podsúva mučenie politických oponentov, aby zmazal rozdiel medzi sociálnodemokratickou politikou a následnou pravicovou vojenskou diktatúrou, ktorá zavraždila demokraticky zvoleného prezidenta Allendeho a nastolila masový teror. Príznačný je aj Forsythov pohľad na africké štáty, ktoré najprv roky viedli vojny za nezávislosť, a potom pokračovali v nekonečných jatkách občianskych vojen. Západu neprekážali atómové zbrane v rukách rasistického režimu v Južnej Afrike, ale preventívne sa postaral, aby sa neocitli v rukách černošského prezidenta Nelsona Mandelu. V Španielsku počas Francovej vlády tiež nemohla existovať opozícia, ale všetci boli spokojní, veď išlo o pravicovú diktatúru. V poriadku je aj Japonsko so systémom gejší, čiže všestranne vzdelaných sexuálnych otrokýň, ktoré sú príjemným rozptýlením aj pre svetoznámeho britského spisovateľa.

Na druhej strane je zaujímavé, že Forsyth pripúšťa skutočnosti, ktoré vôbec nezodpovedajú jeho čierno-bielemu hodnoteniu histórie a medzinárodných vzťahov. Napríklad – britská spravodajská služba nemusí mať taký vysoký rozpočet ako americká CIA, pretože bezplatne využíva každého lojálneho občana Spojeného kráľovstva pri jeho vycestovaní do zahraničia, vrátane Fredericka Forsytha. Tajná služba Jej veličenstva tiež napriek bombastickej západnej propagande proti ľudovej Číne spolupracuje s jej rozviedkou proti Rusku. Západné mocnosti dodávajú zbrane a žoldnierov všetkým súperiacim stranám vojenských konfliktov. V Biafre počas vojny s Nigériou zomrel 1 milión detí. Briti vyzbrojovali Nigériu, Francúzi Biafru. Čím sa odlišujú predstavitelia najdemokratickejších krajín sveta od vojnových zločincov? Iba tým, že ich nikdy nikto nepostaví pred súd. Nehovoriac o cenzúre v slobodnej, verejnoprávnej, objektívnej a vzorovej BBC, ktorá roky zamlčiavala hrôzostrašné informácie z Biafry.

Zostúpme z výšky globálnej politiky do vecnej roviny konkrétnych reálií. Autor opisuje, ako Sovietska armáda v noci nacvičovala vo východnom Berlíne prvomájovú prehliadku, hoci pamätníci ešte vedia, že vojenské prehliadky boli 9. mája. Podľa Forsytha bol v Československu (v 60. rokoch) jediný nočný bar. Nachádzal sa v Prahe, vstup bol len pre cudzincov a zatvárali ho o polnoci. V skutočnosti boli u nás nočné bary v každom väčšom meste a v každom významnejšom hoteli otvorené do 4. hodiny ráno. Do polnoci či do jednej v noci boli otvorené vinárne, ktoré boli otvorené aj cez deň. Nič v socialistických krajinách nemalo kvalitu, ale Forsyth nakupoval kvalitné kubánske cigary, kvalitné československé nahrávky vážnej hudby, kvalitné maďarské kufre z bravčovej kože atď.

Poučné informácie, ktorými nedisponoval ani medzinárodne ostrieľaný novinár Frederick Forsyth, kým sa nestal autorom svetových bestsellerov, pochádzajú zo zákulisia vydavateľského a filmového priemyslu. Nijaké dielo sa nemôže stať globálnym knižným a následne kinematografickým hitom bez etablovanej mašinérie založenej na literárnych agentoch, zložitom systéme autorských práv, na reklame, marketingu a únavných turné po všetkých kontinentoch. Len poznamenajme, že na Slovensku nič podobné vôbec neexistuje. Naopak – firmy nútia umelcov, aby sa vzdávali autorských zmlúv a pracovali ako živnostníci, teda aby nemali nárok na tantiémy za šírenie (opakované publikovanie).

Vďaka fungujúcemu kapitalizmu britského typu sa aj Frederick Forsyth stal zámožným občanom, ktorý však nevďačne opustil svoju vlasť, keď labouristická vláda zdvihla dane na nehoráznych 83 percent. Zabudol uviesť, že zrejme išlo o progresívnu daň, čiže o nehorázne vysoké príjmy. Lojálny občan Forsyth s rodinou radšej odišiel na rok do Španielska a kúpil si Rolls-Royce. Potom žil päť rokov v Írskej republike, kde mu jeho osobný priateľ a vysoký politik zabezpečil, že tvoriví umelci, vrátane spisovateľov, neplatili vôbec nijaké dane. Napriek tomu sa obával, že mu môžu – ako boháčovi – uniesť dieťa alebo deti a žiadať výkupné. Preto sa rozhodol vrátiť do Británie, kde už Thatcherovej pravicová vláda znížila daň na prijateľných 60 percent. Írsky premiér mu – v snahe aby zostal v krajine – ponúkol miesto (nie voleného, ale menovaného!) senátora. O niečom takom v našej demokracii ani nechyrujeme, ale nevdojak nás to vracia k počiatkom ideálnej a najmä idealizovanej demokracie počas I. ČSR, keď Masaryk bol dva roky prezidentom bez ústavy a bez parlamentu. Potom v roku 1920 vymenoval parlament, ktorý ho zvolil za prezidenta a prijal ústavu.

To sa však už zdanlivo vzďaľujeme od posolstva autobiografického diela Fredericka Forsytha, ktoré si napriek načrtnutým výhradám zaslúži pozornosť premýšľajúcej verejnosti.

Pod čiarou

Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Pavol JaníkMgr. art. Pavol Janík, PhD.
– básnik, dramatik, publicista, prekladateľ
Čerpané z:
vlastný zdroj, osobná stránka, YouTube, pozri aj prehľad uverejnených článkov v e-zine Humanisti.sk

Súvisiace články:
Nielen kráľ je nahý (23.05.2017)
Americký sen ako nočná mora (19.05.2017)
Diagnózy súčasného sveta (20.03.2017)
Pozvánka na oslavu života (17.03.2017)
Ako to (ne)bolo (27.02.2017)
Dôraz na pozitívne hodnoty (02.12.2016)
Najefektívnejšia špionáž na svete (30.11.2016)
Bytostný básnik (21.11.2016)
Elita českej a slovenskej literatúry (09.11.2016)
Paródie, ktoré neznevažujú (10.10.2016)
Otrokárska demokracia amerického typu (20.09.2016)
So zmyslom pre humor a iróniu (13.09.2016)
Revolúciám je ľud ukradnutý (09.09.2016)
Prelomová publikácia nemeckej a českej rozviedky (29.08.2016)
Buchar na čarodejnice (28.07.2016)
Biznis spustošil literatúru (03.02.2016)
Básne v ôsmich jazykoch (12.01.2016)
Slabo napísaný silný príbeh (29.12.2015)
Inovácie a konštanty Karla Sýsa (18.12.2015)
V znamení poľudšťovania (10.11.2015)
Bude (občianska) vojna? (31.10.2015)
Nákazlivé diletantstvo (29.10.2015)
Československo malo zmysel (22.07.2015)
Výbušné básne Evy Frantinovej (19.06.2015)
Demokarikatúra (07.05.2015)
Intelektuálna zábava (18.04.2015)
Prvá kniha je tá pravá! (09.04.2015)
Nie čo, ale kto a kde (10.03.2015)
Víťazstvo marketingu nad literatúrou (26.02.2015)
Lesk a kazy knižného priemyslu (13.02.2015)
Prvotriedna poézia Karla Sýsa (22.01.2015)
Sujova symbolická jedenástka (18.12.2014)
Tri trháky na knižnom trhu (14.09.2014)
Významný príspevok k poznaniu (04.04.2014)
Trvalá platnosť bez sezónnej poplatnosti (19.10.2013)
Bontón pre každého (04.10.2013)
Viac otázok ako odpovedí (26.08.2013)
Dan Brown: Stratený symbol (01.11.2010)

Pavol Janík, 26. 01. 2017 | Prečítané: 2799 | Rubrika: Rubrika pána Rubika

Anketa
Čítali ste knihu Zakázané ovocie – Etika humanizmu, ktorú napísal Paul Kurtz?

Áno (367 hl.)
 
Nie (259 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 626
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Ceny humanistov 2017
Jubilejný 10. ročník sa uskutoční v sobotu 17. júna 2017. Sledujte neskôr uverejnenú pozvánku s bližšími informáciami.
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore