www.humanisti.sk
www.humanisti.sk
Inzeráty
Predám ochrannú známku s logom
Jedálny lístok
Webhouse.sk
Humanistická zbierka
Transparentný účet pre humanistov
Humanisti, už môžete pomáhať aj cez transparentný účet. Pozri: Zbierka na pomoc chudobným.
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republikyVoľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam RomanSlovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.sk
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @463
Počítadlo


Spam poison

Posúvanie hraníc (3. časť)

(Úryvok z knihy Tušenie súvislosti)

Tušenie súvislostiDnes sa už hranica nielen po desaťročiach, ale rok čo rok posúva čoraz hlbšie do minulosti. Spočiatku o tisícročia, potom o státisíce a milióny rokov. Dnes sa tempo tohto pohybu tak zrýchlilo, že ani nejaká tá stovka miliónov rokov odborníkov veľmi neprekvapí – treba si však uvedomiť, že podvedomé vnímanie prahôr, prvohôr, druhohôr, treťohôr a štvrtohôr ako epoch, ktoré trvali rovnako dlho, je úplne pochybené. Kým prahory trvali asi 2 000 miliónov rokov, prvohory 350 miliónov, druhohory 100 miliónov, na treťohory zostalo iba 60 miliónov a na štvrtohory dokonca iba omrvinka – 1,5 milióna rokov.

Asi až do roku 1975 sa predpokladalo, že život na Zemi je iba o trochu starší ako tri miliardy rokov, čo je vek siníc, nájdených napríklad v Rodézii, alebo zásluhou výskumov A. G. Vologdina, vedúceho laboratória pre praveké organizmy pri Ústave pre paleontológiu v Moskve, v predprvohorných horninách Amurskej oblasti, v pohorí Chingan a v severných výbežkoch Aldanského masívu. Posledné nálezy dokázali, že v tých časoch bol už život pomerne hodne diferencovaný. Okrem rias a siníc, žijúcich v predprvohorných moriach ako fytoplanktón, zistilo sa i zoskupenie pôdnych rias, ba aj zvyšky vyšších živočíchov, ktorých zaradenie je veľmi ťažké – podobajú sa kolóniám prvokov typu váľača guľového (Volvox globator) alebo primitívnym mechúrnikom. Existovali, prirodzene, aj baktérie, v tých časoch neobyčajne „geologicky aktívne“, čo samo osebe dokazuje veľkú štrukturalizáciu a dokonalosť riadenia vnútrobunkového enzymatického aparátu – baktérie okrem iného vytvorili rozsiahle ložiská takzvaných páskovaných železných rúd, ktorým dnes ďakujeme za 70 % svetovej produkcie železa.

I keď sa to netýka témy našej knihy, opis vytvorenia ložísk železných rúd je pekným príkladom úzkej spojitosti najstaršej minulosti našej planéty s dneškom a súčasne dôkazom aj pre neveriacich, že za príbor, ktorým jedli výdatnú večeru, aj za automobil a za radosť z úspechov kozmonautiky skutočne ďakujú okrem iného predprvohorným baktériám. Podľa množstva organického fosílneho uhlíka, ktorý obsahujú ílovité bridlice a uhlíkové horniny (obsah uhlíka v uhlí a rope je v tejto súvislosti zanedbateľný) možno vypočítať celkové množstvo všetkého kyslíka vyprodukovaného organizmami – asi 2,7 × 1021 g. Dnešná atmosféra však obsahuje len asi 1,3 × 1021 g kyslíka, rozdiel teda musí byť chemicky viazaný, a to predovšetkým ako oxid a síran železitý. Vznikli pri rozšírení organizmov produkujúcich kyslík, a teda „kvasne dýchajúcich“ vo svetovom oceáne, kde ako produkty terestrického vetrania znášali rieky soli dvojmocného železa a oxidovali sa na trojmocné zlúčeniny, usadzujúce sa ako sedimenty. Podarilo sa v nich dokonca dokázať aj produkty rozkladu chlorofylu. Po celý čas trvania tejto biochemickej reakcie bola v moriach akási rovnováha medzi produkciou a spotrebou kyslíka. Až po oxidácii všetkého dvojmocného železa v oceáne (asi pred 1,8 miliardy rokov) mohol unikať produkovaný kyslík do atmosféry, mohlo dochádzať k oxidačnému vetraniu na súši. V podmienkach súše prebieha oxidácia dvojmocného železa relatívne veľmi pomaly, takže ponuka kyslíka prevyšovala dopyt a jeho koncentrácia stúpala, kým nedosiahla stabilnú hodnotu okolo 20 %. Pomalosť tohto procesu umožňovala genetickým mechanizmom organizmov brániť sa novými enzymatickými systémami proti spočiatku toxickým účinkom kyslíka, ba napokon prejsť od „kvasného dýchania“ k energeticky oveľa výdatnejšiemu kyslíkovému dýchaniu.

Tento vývojový model pozemskej atmosféry, ktorý navrhli C. E. Jung, R. Eichmann a M. Schiddlowski z Chemického ústavu Maxa Plancka v Mohuči roku 1975, veľmi výrazne posúva začiatky jednotlivých etáp vývoja života na našej planéte a dá sa dobre dokázať, okrem iného aj skúmaním rozdielneho pomeru zastúpenia izotopov uhlíka C12 a C13 v uhlíkových horninách zemskej kôry a ďalšími ukazovateľmi, ktoré sa dajú spoľahlivo zistiť. Podľa toho by na Zemi existovala kyslíková atmosféra v približne dnešnom zložení asi dve miliardy rokov. Fotosyntéza živej hmoty z vody a oxidu uhličitého pomocou slnečnej energie a v prítomnosti katalyzujúceho chlorofylu však bola v malej miere prítomná už pred 3,7 miliardy rokov. Vtedy sa začala i kumulácia organického uhlíka, ktorý už za 400 miliónov rokov (ako ľahko dnes manipulujeme časovými dimenziami, ktoré si vôbec nevieme názorne predstaviť!) tvorí asi jednu pätinu zloženia celkovej sedimentárnej zásoby uhlíka zemskej kôry.

Fotosyntéza je však atribútom relatívne dokonalého a zložitého života, ktorému nevyhnutne predchádzali stámilióny rokov primitívnejšieho „kvasne dýchajúceho“ života s jednoduchším enzymatickým aparátom, možno analogického s dnešnými eukaryónmi alebo s primitívnymi baktériami, čo majú jadrovú hmotu rozptýlenú v cytoplazme. Potom by sa nám počiatok života „prekotúľal“ celkom určite cez hranicu štyroch miliárd rokov do súčasnosti. Nevzrušuje vás to? Máte pravdu – miliarda rokov sem, miliarda rokov tam… Veď je to iba ledva stotisíc ráz dlhší čas, aký prežila podľa dnešných predpokladov ľudská civilizácia…

Vedľajším výsledkom nového datovania vzniku života a jeho postupu od „kvasného dýchania“ anaerobiónov cez prvé nesmelé pokusy o fotosyntézu až po všeobecnú oxibiózu s efektívnym kyslíkovým dýchaním je silný argument proti obľúbenej teórii panspermie, prazárodkov prenesených na našu planétu z vesmíru. Práve v prvotných fázach vývoja života, ako vidíme, nastávali výrazné zmeny modelu látkovej výmeny a je ťažké predstaviť si taký plastický vesmírny zárodok, aby bol schopný pri zachovaní základného princípu odovzdávania genetického kódu rozštiepením molekuly DNA prijať takéto zásadné zmeny a prispôsobiť sa im. Naopak, veľmi sa podporuje materialistická predstava o zákonitom vzniku života ako vrcholného zjemnenia pohybu hmoty všade, kde sú na to vytvorené podmienky. Ako vidieť, na Zemi sa život poponáhľal a vkradol sa vlastne do ledva pootvorených dvier, aby svojím pôsobením urobil zo Zeme mimoriadnu planétu, ako jedinú z celej slnečnej sústavy obklopenú kyslíkovou atmosférou.

Zástancovia panspermie sa však nevzdávajú. V ostatnom čase sa za pozmenenú koncepciu Svanta Arrhenia a lorda Kelvina pustil do boja molekulárny biológ a nositeľ Nobelovej ceny F. Crick (časopis Icarus, zv. 19, 1973). Domnieva sa, že objavil dôkazy (opatrnejšie a primeranejšie by asi bolo povedať „závažné argumenty“) o zodpovednosti mimozemských civilizácií za vznik dnešného pozemského modelu. Hlavným Crickovým argumentom je univerzálnosť jedného jediného typu genetického kódu pre všetok pozemský život – napokon práve na rozšifrovaní tohto kódu má podiel Crick. Vysvetlenia biológov vidia sa mu nedostatočné. Tvrdí, že život na našu pustú, nepeknú a výhradne anorganickú planétu zaniesli zámerne a umele asi pred štyrmi miliardami rokov špeciálne vybrané alebo osobitne pripravené zárodky. Crick so svojím spolupracovníkom L. Orgelom dokonca tvrdí, že záujem nepozemskej civilizácie „rozsievačov“ mohol byť motivovaný ich ohrozením a úsilím pripraviť na sterilnej živnej pôde slnečného satelitu Terra vhodné životné prostredie, teda v podstate to, čo navrhol Carl Sagan, totiž „naočkovanie“ horných vrstiev atmosféry Venuše vybraným druhom modrozelených rias, ktoré by sa nadnášané turbulenciou rozmnožili a po určitom čase by nielen fotosyntézou pretvorili zloženie atmosféry Venuše obohatením kyslíkom a znížením podielu CO2, ale odstránením skleníkového efektu by sa pričinili aj o podstatné zníženie extrémnych teplôt (480 °C) panujúcich na Venuši. Inými slovami – pripravili by túto sesterskú planétu na príchod a život človeka.

V Tušení tieňa sme už k jednote formy genetického kódu zaujali stanovisko, že prvý bezchybný aparát DNA (pravdaže, s potrebnými enzýmami, prevodným RNA a s vhodnými zdrojmi látok z vonkajšieho prostredia) bol zásluhou nesmierneho zvýhodnenia zároveň posledným typom. Všetky ostatné kombinácie, napoly alebo skoro vydarené, mu poslúžili ako energeticky výdatná potrava. Toto sa nám vidí ako dostatočné vysvetlenie. Nepochybné však je, že aj Crick, ktorý celkom iste zaobchádza opatrne so svojou vedeckou povesťou, posúva prvý výskyt života na Zemi do minulosti vzdialenej štyri miliardy rokov a jeho vznik kdesi v kozme, pravdaže, ešte podstatne ďalej. Veď sami „rozsievači“ by boli neobyčajne vyvinutou vesmírnou inteligenciou.

Z celého košatého stromu vývoja života nás – akože inak – zaujíma predovšetkým vznik a vývoj človeka. Málokde je posúvanie hraničných kameňov také očividné, ako v jeho histórii, vedecky skúmanej pomerne krátky čas – veď racionálny prístup k tejto problematike umožnilo až zbavenie sa mystických „stvorení“, ktoré sú vložené do základných kameňov takmer všetkých náboženstiev. Všetky „stvorenia“ kládli vznik človeka do čias dôverne blízkych, či už spôsobom života prvých ľudí alebo priamo vypočítaním generácií, ktoré uplynuli od „stvorenia“ po zapísanie alebo inú fixáciu legendy. Zaujímavé je, že tento generačný sled udáva u Polynézanov, Mayov, Sumerov aj u Židov (Kristov rodokmeň) obdobie rádovo zhodné – niekoľko tisícročí.

Po prelomení bariéry predsudkov sa vznik človeka kládol do čias vzdialených desaťtisíc rokov. Státisíce rokov boli už odvážnym odhadom, ohromujúcim vedeckú povesť. A celý milión? Nie – to je už iba fantázia…

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Ludvík Souček
(17. máj 1926 – 26. december 1978, Praha)
– popredný český spisovateľ vedeckej fantastiky najmä pre mládež a literatúry faktu, v ktorej popularizoval tzv. záhadologické teórie
– bol nielen prívržencom sci-fi vo vlastnej tvorbe, ale taktiež jej propagátorom. Videl v nej literatúru, ktorá má veľké možnosti pôsobiť na čitateľov, dáva priestor fantázii i poznaniu.
Z výberu jeho známych diel:
Tušenie tieňa – 1978
Tušenie súvislosti – 1978
Obe zväzky patria k nedokončenému triptychu. Sústreďujú sa k námetom vzniku a vývoja civilizácií, pôvodu človeka, kozmológie, života na iných planétach a návštev z nich na Zemi a pod.
Po stopách bludičiek – 1992, dochovaná časť tretieho zväzku zamýšľaného triptychu.
Čerpané z: vlastný zdroj, kniha Tušenie súvislosti, Vydavateľstvo TATRAN, edícia Zenit, 1984, z českého originálu Tušení souvislosti, Československý spisovatel, Praha 1974, preložili Ing. Margita Izakovičová a dr. Ivan Izakovič, kapitola Posúvanie hraníc, strany 21 – 32

Súvisiace články:
Posúvanie hraníc (2. časť) (23.07.2011)
Posúvanie hraníc (1. časť) (23.07.2011)
Film života (09.01.2011)

Ludvík Souček, 23. 07. 2011 | Prečítané: 1913 | Rubrika: Rubrika pána Rubika

Webhouse.sk
Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Sociálne siete
Anketa
Súhlasíte s trvalým zatvorením obchodov v nedeľu?

Áno (10 hl.)
 
Nie (8 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 18
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Pokrytectvo
21-05-20 * 20:41
 Re: Confirmation bias
21-05-20 * 16:10
 Stretne Mars planétu Zem
21-05-20 * 00:01
Lipka – diskusné fórum
Lipka
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Biblia očami vedy
Biblia očami vedy
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Spotrebiteľská Poradňasc
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore