www.humanisti.sk
www.humanisti.sk
Inzeráty
Predám ochrannú známku s logom
Jedálny lístok
Webhouse.sk
Humanistická zbierka
Transparentný účet pre humanistov
Humanisti, už môžete pomáhať aj cez transparentný účet. Pozri: Zbierka na pomoc chudobným.
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republikyVoľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam RomanSlovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.sk
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @417
Počítadlo


Spam poison

Posúvanie hraníc (2. časť)

(Úryvok z knihy Tušenie súvislosti)

Tušenie súvislostiAž doteraz – to znamená v čase, keď toto píšem – je posledný, hraničný medzník, spoločný pre rozmery aj pre vek nami pozorovaného vesmíru, umiestnený v súhvezdí Vozataja, kde roku 1971 objavili silný zdroj rádiového žiarenia. Označili ho OH 471, stotožnili so slabým (bodovým) svietiacim objektom 18. magnitúdy (Mirjana R. Gearhartová), viditeľným len veľmi výkonnými ďalekohľadmi, a určili ako kvazar (kvázistelárny objekt, popri čiernych dierach najrozmaznávanejšie dieťa súčasného hvezdárstva). Arizonská hvezdáreň (R. F. Garswell a P. A. Strittmatter) získala svojím deväťdesiatcólovým reflektorom (s priemerom zrkadla 229 cm) spektrum zaujímavého objektu. Nie je veru všedný; má až doteraz najväčší zaznamenaný červený posun. Ak ho vysvetľujeme Dopplerovým efektom (Christian Doppler, pražský fyzik, 1803 – 1853), totiž zmenou vlnovej dĺžky svetla, spôsobenou vzďaľovaním hviezdy od Zeme – môžeme, prirodzene, zistiť len radiálnu zložku jej pohybu – potom sa zdroj OH 471 od nás vzďaľuje rýchlosťou 270 000 km.s−1, čo je asi 90 % rýchlosti svetla, je vzdialený dvanásť až šestnásť miliárd svetelných rokov (to je 3,7 až 4,9 miliardy pc, pričom 1 pc = 3,086 × 1016 m), a teda v každom prípade je najvzdialenejším až doteraz pozorovaným vesmírnym objektom. Jeho existencia, vzhľadom na limitnú rýchlosť akéhokoľvek pohybujúceho sa objektu, je zrejme zo všetkých zistených najdlhšia.

Od Johna Lightfooda s jeho minuciózne presným hodinovým datovaním počiatku kozmu, pred ktorým bola nad priepasťou iba tma a Duch sa vznášal nad vodami (Mojžiš, 1,2) až po nekonečno, je dosť slušný kus cesty. Aj na nej však nachádzame čudné rázcestia a zvláštne slepé odbočky.

Súčasná kozmogónia môže povedať (a ústami svojho predstaviteľa i povedala):

„Tak nám vesmír za ostatných tridsaťpäť rokov ostarel o šestnásť miliárd rokov.“

Trochu absurdné tvrdenie sa týka ustavičných zmien takzvanej Hubblovej konštanty, určujúcej vzťah medzi červeným posunom spektra kozmických objektov, vysvetľovaným Dopplerovým efektom, a ich vzdialenosťou. Nemožno tu zachádzať do podrobností – je isté, že sa Hubblova konštanta, nachádzajúca svoje uplatnenie v Hubblovom zákone, nesprávala ako konštanta, ktorá vie, čo sa patrí, nebola teda veličinou stálou a nepremennou, naopak, prejavovala premenlivosť a bystrý pohyb ako žubrienka. V čase, keď ju objavili, roku 1937, sa rovnala 536 km.s−1.Mpc−1, takže prepočítaný vek vesmíru dosahoval iba 1,8 miliardy rokov, už vtedy primálo v porovnaní s vekom pozemských hornín, odhadovaným na dvojnásobok. Vzápätí prišli opravy, o ktoré sa postarali Baade a po ňom Sandage, ktorý určil veľkosť Hubblovej konštanty na 75 km.s−1.Mpc−1 (tento údaj uvádza aj Astronomický a astronautický slovník). Poslednú revíziu uskutočnili Sandage a Tammann. Ich konštanta je už iba desatinou pôvodnej – len 59 km.s−1.Mpc−1.

Výskum sa uskutočňoval podľa mnohých kritérií a zdá sa, že jeho korekcie budú v budúcnosti nanajvýš niekoľkopercentné a že vek nami pozorovateľného vesmíru je pomerne presne určený na 18 miliárd rokov, čo sa veľmi dobre zhoduje aj s ďalšími údajmi, získanými najrozličnejšími spôsobmi.

Neoddával sa však rovnako blaživej istote aj veľadôstojný pán biskup Usher…?

Ruka v ruke s predlžovaním veku vesmíru sa zväčšili aj ďalšie veličiny a vzdialili ďalšie hranice. Nechcem knihu preťažiť astronómiou – preto už len jeden, posledný príklad.

Roku 1965 ohlásili Penzias a Wilson objav rádiového šumu, prichádzajúceho rovnomerne z celého priestoru a zodpovedajúceho svojím spektrom Planckovej krivke žiarenia čierneho telesa s teplotou 2,7 K. Toto žiarenie sa svojimi vlastnosťami stalo najsilnejším argumentom pre teóriu veľkého treskotu, big-bangu, ktorým vznikol nami pozorovaný vesmír, a napriek určitým ťažkostiam a nejasnostiam sa zdá, že predstavuje ideálny súradnicový systém, ku ktorému možno priradiť pohyby všetkých kozmických telies i celých hviezdnych sústav. Žiarenie je totiž izotropné – anizotropia, nesúrodosť, vyvolaná napríklad pohybom Zeme, vlastne odráža smer a rýchlosť jej pohybu vo vzťahu k tejto „najabsolútnejšej“ súradnicovej sústave.

Absolútnu rýchlosť Zeme sa týmto spôsobom pokúsil zistiť astronóm princetonskej univerzity O. S. Henry pomocou prístrojov (Dickovho rádiometra), vynesených stratosferickým balónom do výšky 24 km. Výsledok bol prekvapujúci. Okrem veľmi približného zistenia súradníc bodu, ku ktorému sa Zem priestorom pohybuje, určila sa i jej „absolútna“ rýchlosť: (400 ± 200) km.s−1. Chyby, ktoré sa pripúšťajú, sú zatiaľ nepríjemne veľké, ale aj priemerná odhadovaná rýchlosť 400 km za sekundu dvadsať ráz prevyšuje údaj, zafixovaný takmer vo všetkých astronomických publikáciách i v podvedomí ich čitateľov – asi 20 až 30 km.s−1. Tomu sa asi rovná obežný pohyb Zeme okolo Slnka, pokladaný donedávna za rozhodujúcu zložku celkovej rýchlosti Zeme vo vesmíre. Obežný pohyb Slnka s celou planetárnou rodinou vzhľadom na stred Galaxie sa odhaduje asi na 200 až 250 km.s−1. Nie je vylúčené, že pohyb Zeme v porovnaní s pólom niektorého žiarenia, ktoré súvisí so štruktúrou celého nám známeho vesmíru (teda nielen našej Galaxie), P. P. Henry ešte poriadne podcenil.

Pravdaže, nameraná rýchlosť nám, odchovancom vedecko-fantastických románov, v ktorých vesmírom poletujú fotónové kozmolety, nevidí ničím nepredstaviteľným, no ešte pred niekoľkými desiatkami rokov by bola bývala čímsi obludným. A pre nekonečne veľa starovekých i stredovekých vedcov, čo sa podvedome usilovali upevniť a odôvodniť idylickú predstavu skalopevnej Zeme, nehybnej a bezpečnej, bola by určite šokom. Dnes sa tieto údaje publikujú len v odbornej literatúre a medzi neodborníkmi sa stretávajú iba s miernym a skôr len so zdvorilostným záujmom. Človek je jednoducho náramne prispôsobivý tvor.

Až doteraz sme však hovorili väčšinou o astronomických a fyzikálnych teóriách, kým – podľa J. W. Goetheho – zelený je strom života. Vydajme sa teda po stopách zelených stromov žitia, ohraničujúcich les trvania biosféry na našej planéte.

Jednou z najzávažnejších otázok pre všetky paleontologické, biologicko-taxonomické a exobiologické úvahy je podľa možnosti presné datovanie vzniku života na Zemi. Ak si nebudeme všímať predstavy rozličných náboženstiev prírodných národov o stvorení sveta a života na ňom, dokonca často tieto kreačné činy presne datujúce skoro tak pedantne ako neoceniteľný pán dr. Lightfood, dostaneme sa cez dosť nejasné antické správy o skamenelinách pravekého tvorstva a rastlinstva, čo zachovali Xenofanes, Strabón, Anaximandros, Empedokles a predovšetkým Aristoteles, k pokročilejším renesančným názorom o fosíliách ako o zvyškoch zvierat, ktoré skutočne kedysi dávno žili. Tento názor zastával Leonardo da Vinci, Fracastor i Bernard Palissy. Vzhľadom na pátravý zrak cirkvi sa neopovážili ani pokúšať ich datovať. Ich hlasy aj napriek tomu potlačili hypotézy prijateľnejšie pre cirkev, a to o skamenelinách ako o hračke prírody (Olivi, Gessner), o skamenelinách ako o výsledku pôsobenia hviezd (Mercati), o výrone zvláštnej vodnej pary, nasýtenej semenami živočíchov (Luidius). Po prvých vystúpeniach vedcov, opatrne naznačujúcich, že život na našej Zemi trvá zrejme dlhšie, ako to dovoľujú cirkevné dogmy (Steno, Woodward, Hooke atď.), reakcia prešla do prudkého protiútoku. Za jediné únosné vysvetlenie sa pokladalo, že skameneliny sú zvyšky tvorstva, ktoré zahynulo pomerne nedávno pri potope (Tertullianus), hračky božie – ludi Dei – na ktorých si boh akosi na nečisto skúšal plán tvorenia, alebo diablove pokusy napodobňovať božie dielo.

Koncom 17. storočia (storočia zloženého drobnohľadu, vlnovej teórie svetla, logaritmov, infinitezimálneho počtu…) zničili paleontologické dielo troch profesorov Sorbonny De Claveho, Bitausa a De Villona a autorov vypovedali z Paríža.

O sto rokov neskôr sa opováži slávny George L. Buffon (1707 – 1788) podotknúť, že skameneliny nemôžu byť jednodenným či dvojdenným výtvorom božím, ale že na ich vznik a mineralizáciu boli potrebné celé tisícročia. Na zásah teologickej fakulty Buffona vyhodili z univerzity a musel urobiť ponižujúce vyhlásenie, v ktorom sa zrieka „všetkého, čo povedal vo svojej knihe o vývoji Zeme, a všeobecne všetkého, čo by mohlo odporovať Mojžišovmu rozprávaniu“.

Až 19. storočie do istej miery odstránilo neobmedzenú možnosť zasahovania cirkvi do vedy – ale skutočne iba do istej miery. Posledný „opičí proces“, končiaci sa odsúdením učiteľa, ktorý vysvetľoval žiakom náuku o vývoji, uskutočnil sa v USA tesne pred 2. svetovou vojnou a cirkevné spisy dodnes opisujú pateticky „onú noc, trvajúcu štyritisíc rokov, oné obdobie tmy, smrteľného spánku, túžby a chmúrneho očakávania, ktoré cirkev predstavuje štyrmi adventnými týždňami, lebo sú zimou cirkevného roku“ – totiž štyritisícročnú „noc“ od prvotného hriechu Adama a Evy do roku 0 n. l. Slovom – veda sem, veda tam – my máme arcibiskupa Ushera…

Nečudo, že sa poznanie o skutočnom trvaní života na Zemi za týchto okolností vyvíjalo veľmi pomaly a váhavo. Padal jeden medzník za druhým.

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Ludvík Souček
(17. máj 1926 – 26. december 1978, Praha)
– popredný český spisovateľ vedeckej fantastiky najmä pre mládež a literatúry faktu, v ktorej popularizoval tzv. záhadologické teórie
– bol nielen prívržencom sci-fi vo vlastnej tvorbe, ale taktiež jej propagátorom. Videl v nej literatúru, ktorá má veľké možnosti pôsobiť na čitateľov, dáva priestor fantázii i poznaniu.
Z výberu jeho známych diel:
Tušenie tieňa – 1978
Tušenie súvislosti – 1978
Obe zväzky patria k nedokončenému triptychu. Sústreďujú sa k námetom vzniku a vývoja civilizácií, pôvodu človeka, kozmológie, života na iných planétach a návštev z nich na Zemi a pod.
Po stopách bludičiek – 1992, dochovaná časť tretieho zväzku zamýšľaného triptychu.
Čerpané z: vlastný zdroj, kniha Tušenie súvislosti, Vydavateľstvo TATRAN, edícia Zenit, 1984, z českého originálu Tušení souvislosti, Československý spisovatel, Praha 1974, preložili Ing. Margita Izakovičová a dr. Ivan Izakovič, kapitola Posúvanie hraníc, strany 21 – 32

Súvisiace články:
Posúvanie hraníc (3. časť) (23.07.2011)
Posúvanie hraníc (1. časť) (23.07.2011)
Film života (09.01.2011)

Ludvík Souček, 23. 07. 2011 | Prečítané: 2029 | Rubrika: Rubrika pána Rubika

Webhouse.sk
Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Sociálne siete
Anketa
Súhlasíte s trvalým zatvorením obchodov v nedeľu?

Áno (10 hl.)
 
Nie (8 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 18
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Pokrytectvo
21-05-20 * 20:41
 Re: Confirmation bias
21-05-20 * 16:10
 Stretne Mars planétu Zem
21-05-20 * 00:01
Lipka – diskusné fórum
Lipka
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Biblia očami vedy
Biblia očami vedy
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Spotrebiteľská Poradňasc
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore