www.humanisti.sk
Súťaž o knihu
Webhouse.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Slovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @408
Počítadlo


Spam poison

Posúvanie hraníc (1. časť)

(Úryvok z knihy Tušenie súvislosti)

Dějiny člowěčenstva jsau Próteus, kterýž rozličným jednotliwcům rozličně, ano i jedné a též mysli w rozmanitých jewí se podobách. Potřebí k tomu zwláštní jeho přízně, aby na otázku: „Co bylo a jest?“ poněkud zewrubně odpowěděl; na otázku: „co bude?“ obyčejně mlčíwá, aneb jen nejobecnějších odpowědí udílí.

Jan Slawomír Tomíček, Doba prwního člowěčenstwa aneb auplnější wylíčení stawu prwního pokolení lidského, 1846

Číkoveneg pripevnil ten kúsok hviezdy do prostriedku na svoj štít, kde hneď začal svietiť v žiarivej kráse.

Od tej chvíle videl už lepšie na cestu v hlbokej noci vesmíru, lebo mu tá malá hviezdička na štíte svietila.

Jeho malomyseľnosť zmizla. A začal cítiť silu a odvahu ako mladý boh.

Skákal z hviezdy na hviezdu.

Bruno Traven, Stvorenie Slnka

Tušenie súvislostiPosúvanie medzníkov v čase a priestore, no predovšetkým v čase, stalo sa jedným z charakteristických znakov poznania a vied našich čias. Niekedy sa deje nenápadne, skryte, akosi ukradomky, inokedy za hlučného zhŕknutia vedcov (obrazne povedané) a nadšenej účasti verejnosti.

Platí to aj o vzniku sveta, čo v tomto prípade znamená vesmíru.

Prvý, kto sa pokúsil podľa biblických údajov „vedecky“ vypočítať vek sveta, bol pápež Urban VIII., a to pri príležitosti revidovania rímskej martyrológie Gregora XIII. Z roku 1580. Roku 1640 vyvodil zo starozákonných textov, že svet (vesmír) bol stvorený roku 5199 pred Kristom.

Táto práca nebola dostatočne ocenená, lebo Urbanov dátum nezodpovedal chiliastickej symbolike, ktorá predpokladala tisícročné trvanie každého dňa Genézy. Dal sa teda do práce arcibiskup Usher a opovážil sa polemizovať so samým pápežom – vyhlásil totiž (v spise Annales Veteris et Novi Testamenti, 1650), že „po starostlivom desaťročnom štúdiu dospieva k výpočtu, že svet bol stvorený 4 000 rokov pred kresťanským letopočtom“. Nevieme, koľko štúdia venoval spresneniu Usherovho údaja John Lightfood, vicekancelár univerzity v Cambridgei, ale jeho výsledok je imponujúci:

„Nebo a zem, stred i obvod boli stvorené spolu v tej istej chvíli aj s dažďovými mrakmi a toto dielo bolo dokonané a človek bol stvorený Svätou trojicou dňa 23. októbra 4004 pred Kristom o deviatej hodine ráno.“

To bol aj pre cirkev trocha tuhý tabak. Cirkev dala prednosť okrúhlemu Usherovmu údaju, ktorý napokon ako východiskový chronologický dátum sprevádza biblické deje dodnes v anglickej takzvanej St. Jamesovej biblii.

Autorita pápežov, arcibiskupov a cirkevných bádateľov s odbornosťou teológov, podopretá nenapadnuteľnou autoritou Starého zákona, ovplyvňovala európske myslenie veľa rokov a pôsobila i na takých prebudených duchov, akým bol nepochybne Isaac Newton, ktorý o osemdesiat rokov neskôr v knihe Chronology of the Ancient Kingdoms Amended napísal doslova:

„Netvrdím, že by som vedel vznik vesmíru určiť presne na rok. Možno sa pomýlim o päť alebo o desať rokov, alebo hoci aj o dvadsať rokov, ale o veľa viac nie.“

Na inom mieste knihy výslovne uvádza, že v priebehu 1 656 rokov od stvorenia sveta prebehol celý planetárny aj biologický vývoj od Adama a Evy až po potopu sveta. Podobný názor na trvanie vesmíru mal aj Galileo Galilei i Johannes Kepler. Možno sa tu prejavil akýsi strach z priepastnosti času, časová agorafóbia, premietajúca sa v inej podobe aj do teórií o rozmeroch vesmíru.

V prvej knihe som opísal poblúdený korešizmus, náuku o dutosvetosti, ktorú ešte za 2. svetovej vojny prijímali mnohí nacistickí pohlavári na čele s Göringom, a jej motiváciu odôvodnil túžbou po „útulnom“ vesmíre s mierou aspoň predstaviteľne ľudskou. Toto želanie, ktoré sa stalo otcom myšlienky, preniká ľudskými dejinami a ovplyvnilo celý starovek, uzavierajúci kozmos do hviezdnej sféry, otáčajúcej sa nevysoko nad viditeľnými planétami. Prvé náznaky tušenia, že Slnko je síce len jednou z hviezd, nachádzame až u kardinála Mikuláša Kusánskeho (1401 – 1465) a v nedávno prečítaných a uverejnených denníkoch Leonarda da Vinci. Giordano Bruno, upálený roku 1600 pre domyslenie a rozširovanie tejto myšlienky, bol ďalšou vzácnou a svetlou výnimkou. S ľútosťou musíme konštatovať, že sa sám Kepler vo svojej korešpondencii stotožňoval s cirkevným verdiktom, a to nie preto, že by bol pokladal Brunove názory o mnohosti obývaných svetov a o nespočetných hviezdach vo večnom vesmíre za heretické (sám mal s cirkevným prenasledovaním smutné skúsenosti, o jeho matke, neskôr obvinenej z čarodejníctva, ani nehovoriac), ale preto, lebo ich pokladal za šialené, nezmyselné a nevedecké. Po prečítaní Brunovej Hostiny na Popolcovú stredu a spisu O nekonečnom vesmíre a svetoch napísal (Opera omnia, zv. I a VI):

„Keď som počul, že Bruno učí o nekonečnosti svetov, že hviezdy pokladá za slnko a že Slnko vyhlasuje za jednu z nespočetných hviezd, ktoré sú roztrúsené od seba v nekonečných vzdialenostiach, a že každé z týchto sĺnk-hviezd má okolo seba svet obežníc podobných našej Zemi, zmocnil sa ma závrat a zachvátila ma tajomná hrôza z toho, že mám blúdiť v nekonečnom priestore, ktorý nemá stred, ktorý vôbec nemá pevné, určené miesto.“

Ako vidieť, aj sám hvezdár Kepler strpel Kopernikovu predstavu vesmíru len vďaka upokojujúcemu vedomiu vcelku neďalekej krištáľovej klenby so svetielkami hviezd. Jej prelomenie Giordanom Brunom v ňom vyvolalo závratnú hrôzu z priestoru, z nekonečnosti…

Smutným paradoxom, jedným z mnohých v dejinách vied, je skutočnosť, že prvý, kto sa opovážil odhadnúť vzdialenosť hviezd teoreticky podloženým pokusom, porovnaním ich zdanlivej jasnosti so zdanlivou jasnosťou Slnka, Christiaan Huygens (1629 – 1695), použil práve Keplerov zákon (z roku 1604) o zmenšovaní intenzity svetla úmerne s druhou mocninou vzdialenosti jeho zdroja… Až roku 1837 sa však podarilo ako-tak zmerať vzdialenosť niekoľkých najbližších hviezd trianguláciou a nepochybne rozšíriť vesmír prístupný nášmu pozorovaniu ďaleko za hranice ľudskej miery.

Usherov odhad dĺžky života malého a prehľadného vesmíru celkom dobre súhlasil s predstavou Slnka ako horľavej, zrejme uhoľnej gule, schopnej vydávať zistenú žiarivú energiu (3,9 × 1033 erg.s−1 čiže 3,6 × 1026 W) asi 6 000 rokov, kým úplne nevyhorí a nenastane tak koniec sveta. V polovici 19. storočia Helmholtz a Kelvin predĺžili minulosť našej slnečnej sústavy desaťtisíc ráz – predpokladali totiž premenu gravitačnej energie na teplo pri zmenšovaní Slnka z nekonečne veľkých rozmerov až na dnes pozorovanú veľkosť. Vypočítali čas trvania Slnka na päťdesiat miliónov rokov.

Atómová fyzika umožnila spoznať charakter energie rozsvecujúcej sa hviezdy a podľa pomeru izotopov určiť aj vek pozemských hornín. Podľa nových, revidovaných údajov sa Zem vytvorila z protoplanetárneho oblaku v priebehu 4,5 až 4,75 miliardy rokov. Vek našej Galaxie sa odhaduje na desať, najviac dvanásť miliárd rokov, čo napokon už pred tridsiatimi rokmi tvrdili Američan Bethe i Francúz Paul Labérenne. Prirodzene, zákonite sa vynoril aj druhý extrém akéhosi astronomicko-kozmologicko-chronologického viťúzstva, ktorého predstaviteľom je J. Jeans, odhadujúci vek Slnka približne na 8 triliónov (!) rokov a vek vesmíru o rád vyššie. Vychádzal z predstavy o získavaní hviezdnej energie anihiláciou hmoty. H. Faul sa uspokojil so sto miliardami rokov (čo je síce tiež veľké číslo, ale predsa len desaťmilión ráz menšie ako trilión), ktoré pripisuje akýmsi superosciláciám vesmíru, za ktorých pri rozpínaní a nasledujúcom zmrašťovaní až po finálnu a zároveň pre novú superosciláciu počiatočnú singularitu vznikajú a zanikajú všetky hviezdne systémy. Táto predstava v podstate vychádza z najjednoduchšieho relativistického modelu rozpínajúceho sa vesmíru, ktorý už roku 1922 vytvoril sovietsky matematik Friedmann, a nie je závislá od mechanizmu premeny energie vo hviezdach.

A. S. Eddington (1882 – 1944), jeden z najvýznamnejších aplikátorov Einsteinovej teórie relativity, a po ňom belgický astronóm Georges Lemaître (nar. 1894) v úsilí vyhnúť sa konečnosti vesmíru v čase zaviedli do rovníc poľa takzvaný „kozmologický člen“ (1930). Tým sa môže odsunúť vznik vesmíru – nech už bol akýkoľvek (v Tušení tieňa sa podrobne preberala teória big-bangu, veľkého treskotu) – do neurčitej, respektíve nekonečne vzdialenej minulosti. Vesmír sa teda v tomto obraze stáva „polonekonečným“: nemá koniec, ale má začiatok.

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Ludvík Souček
(17. máj 1926 – 26. december 1978, Praha)
– popredný český spisovateľ vedeckej fantastiky najmä pre mládež a literatúry faktu, v ktorej popularizoval tzv. záhadologické teórie
– bol nielen prívržencom sci-fi vo vlastnej tvorbe, ale taktiež jej propagátorom. Videl v nej literatúru, ktorá má veľké možnosti pôsobiť na čitateľov, dáva priestor fantázii i poznaniu.
Z výberu jeho známych diel:
Tušenie tieňa – 1978
Tušenie súvislosti – 1978
Obe zväzky patria k nedokončenému triptychu. Sústreďujú sa k námetom vzniku a vývoja civilizácií, pôvodu človeka, kozmológie, života na iných planétach a návštev z nich na Zemi a pod.
Po stopách bludičiek – 1992, dochovaná časť tretieho zväzku zamýšľaného triptychu.
Čerpané z: vlastný zdroj, kniha Tušenie súvislosti, Vydavateľstvo TATRAN, edícia Zenit, 1984, z českého originálu Tušení souvislosti, Československý spisovatel, Praha 1974, preložili Ing. Margita Izakovičová a dr. Ivan Izakovič, kapitola Posúvanie hraníc, strany 21 – 32

Súvisiace články:
Posúvanie hraníc (3. časť) (23.07.2011)
Posúvanie hraníc (2. časť) (23.07.2011)
Film života (09.01.2011)

Ludvík Souček, 23. 07. 2011 | Prečítané: 2814 | Rubrika: Rubrika pána Rubika

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Anketa
Aký je váš názor pri zániku mandátu poslanca NR SR ohľadom odstupného, ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin?


Celkom hlasovalo: 23
Voliči, pozor na Kisku!
Keď klamal v minulosti, bude klamať aj v budúcnosti. Pozri: Kiska povedal: „Nezaložím stranu.“ a Kiska je hanba Slovenska.
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Anketa Strom roka
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore