www.humanisti.sk
Súťaž o knihu
Webhouse.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Slovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @364
Počítadlo


Spam poison

Peter Singer

Do širšieho kontextu etiky utilitarizmu činu možno zaradiť aj koncepciu Petra Singera, hoci názvom je identická s koncepciou preferenčného utilitarizmu Johna C. Harsanyiho patriacou k utilitarizmu pravidla, no obsahovo sa od nej dosť podstatne líši.

Peter Singer

Krátky životopis. Peter Albert David Singer (1946) je austrálsky filozof a etik. Študoval na University of Melbourne a University of Oxford. Potom pôsobil na University College v Oxforde, New York University, Monash University a momentálne je profesorom bioetiky na Princeton University (USA).

Najvýznamnejšie práce. Peter Singer je veľmi produktívny autor venujúci sa širokým kontextom etiky a morálky súčasnosti, ale aj dejinám filozofického a etického myslenia. Medzi jeho najdôležitejšie práce z oblasti etiky možno zaradiť napríklad Animal Liberation (Oslobodenie zvierat – 1975), Practical Ethics (Praktická etika – 1979), The Expanding Circle: Ethics and Sociobiology (Rozpínavý kruh: etika a sociobiológia – 1981), Rethinking Life and Death (Prehodnotenie života a smrti – 1994), Writings on an Ethical Life (Rozpravy o etickom živote – 2000), One World: Ethics and Globalization (Jeden svet: etika a globalizácia – 2002), The President of Good and Evil: The Ethics of George W. Bush (Prezident dobra a zla: etika Georga W. Busha – 2004) a mnoho ďalších v spoluautorstve napríklad s Helgou Kuhseovou a inými autormi, respektíve editormi.

Výklad etických problémov

1. Chápanie etiky. Podľa Singera etika nie je súborom zákazov zvlášť vo vzťahu sexu, podľa neho v súvislosti so sexom nevznikajú žiadne špeciálne morálne otázky, prípadne problémy pre etiku. Upozorňuje tiež na to, že etika nie je ideálny systém, ktorý by mal byť veľmi ušľachtilý v teórii, no neúspešný v praxi. Podobne zdôrazňuje, že etika a morálka nie sú závislé od náboženstva (Singer, 1987, s. 3). Odmieta, že by etika a morálka boli relatívne a subjektívne. Práve naopak, podľa jeho názoru vyjadrujú univerzálne hľadisko. Neznamená to, že každé etické hodnotenie môže byť univerzálne aplikovateľné. Univerzálny aspekt etiky podľa jeho názoru zodpovedá lepšie utilitaristickej pozícii. V tomto kontexte zastáva stanovisko, že naše vlastné názory a záujmy nemôžu získať väčšiu váhu len preto, lebo sú naše. Musíme brať do úvahy záujmy a potreby všetkých dotknutých naším rozhodnutím a voliť konanie prinášajúce najlepšie dôsledky pre všetkých dotknutých.

2. Utilitarizmus. Podľa Singera dôsledky konania sa líšia v závislosti od okolností, v ktorých sa uskutočňuje konanie. Utilitaristovi teda nemôže chýbať dostatok realizmu, pretože bude napríklad posudzovať klamstvo v závislosti od týchto okolností, teda raz to môže hodnotiť ako zlé a inokedy ako dobré. Singerova pozícia sa líši od klasického utilitarizmu usilujúceho sa len o vzrast príjemného a redukciu bolesti, pretože jemu ide o rovnováhu uspokojenia záujmov všetkých dotknutých osôb (Singer, 1987, s. 12 – 13). V tejto súvislosti zdôrazňujeme princíp rovnakého zvažovania záujmov, čo znamená, že pripisujeme rovnakú váhu vo svojom morálnom uvažovaní všetkým, ktorí sú dotknutí naším rozhodnutím. Možno to považovať za minimálny princíp rovnosti, čo však nediktuje rovnaké zaobchádzanie s týmito ľuďmi.

3. Morálna rovnocennosť zvierat. Na druhej strane je veľmi zaujímavé, že Singer princíp rovnosti, respektíve rovnakého zvažovania záujmov neobmedzuje len na príslušníkov ľudského druhu, pretože vychádza zo skutočnosti, že ak nelimitujeme tento princíp napríklad určitou mierou inteligencie, potom ho musíme aplikovať aj mimo ľudského druhu. Zastáva názor, v ktorom kritériom pre pripísanie záujmov určitým bytostiam je ich schopnosť pociťovať bolesť alebo utrpenie. Ak bytosť trpí, nemáme dôvod nezohľadňovať aj jej záujmy v procese nášho rozhodovania. Uznáva však, že nikdy nemožno urobiť presné porovnanie bolestí medzi príslušníkmi rozličných živočíšnych druhov, no napriek tomu zdôrazňuje potrebu brať do úvahy aj záujmy týchto bytostí (Singer, 1987, s. 49 – 50). Podľa neho nemožno robiť rozdiel medzi ľudskými a non-ľudskými bytosťami napríklad na základe vedomia, pretože potom by aj mnohé ľudské bytosti, ako napríklad novorodenci, respektíve mentálne hendikepovaní nespĺňali toto kritérium.

4. Preferenčný utilitarizmus. Podľa Singera klasický utilitarizmus neschvaľuje zabíjanie ľudí, vrátane takto postihnutých, lebo to bude znižovať šťastie ľudí trápiacich sa kvôli zabitým. Považuje to však len za nepriamy a pomerne slabý argument pre zdôvodnenie, prečo nemožno zabíjať ľudí. Proti klasickému utilitarizmu stavia preferenčný utilitarizmus, ktorý sa nezakladá na úsilí o maximalizáciu príjemného a minimalizáciu bolesti, ale posudzuje konanie na základe zvažovania preferencií bytostí dotknutých naším konaním. Táto verzia utilitarizmu dokáže podľa jeho názoru univerzalizovať naše záujmy na základe našich preferencií. „Podľa preferenčného utilitarizmu, konanie protikladné preferenciám akejkoľvek bytosti je nesprávne (pokiaľ tieto preferencie nie sú vyvážené protikladnými preferenciami)“ (Singer, 1987, s. 80 – 81). Singer tak dospel k záveru, že je nesprávne zabiť osobu, lebo tým dochádza k zničeniu jej preferencií. Na druhej strane odmieta možnosť posudzovať, respektíve hierarchizovať rozličné životy, prípadne životy rozličných živočíšnych druhov, pretože je to podľa jeho názoru antropocentrické alebo dokonca príklad druhovosti (speciesism), t. j. diskriminácia na základe príslušnosti k určitému druhu. Singer zastáva názor, že každý život má rovnakú hodnotu. Z pozície preferenčného utilitarizmu dospel k záveru, že predsa možno preferovať jednu formu života pred druhou. Východiskom pre takéto odlíšenie sú práve preferencie, ktoré sa môžu viazať na vedomé formy existencie na rozdiel od nevedomých foriem života. Preferencie vedomých foriem života sa podľa neho odvíjajú od sebauvedomenia a racionality týchto bytostí (Singer, 1987, s. 88 – 90).

Singerovi vyplýva z jeho preferenčného utilitarizmu potreba akceptovať túžby aj non-ľudských bytostí schopných ich prejavovať. Ak akceptujeme východiskové tézy preferenčného utilitarizmu, potom podľa Singera musíme uznať aj skutočnosť, že niektoré racionálne non-ľudské bytosti sú schopné uvedomovať si svoju minulosť i budúcnosť, majú preferencie, takže v ich prípade je to rovnako silný argument proti ich zabíjaniu, ako aj v prípade ľudských bytostí. Odlišný je postoj k nevedomým formám zvieracieho života, ktoré nemajú preferencie. Možno ich zabíjať, ale treba sa tiež vyhnúť spôsobeniu zbytočnej bolesti alebo krutosti pri ich usmrcovaní (Singer, 1987, s. 103 – 105).

5. Postoj k interrupciám a eutanázii. Singer na základe východísk svojej koncepcie dospel následne k tvrdeniu, že život plodu, najmä v období do troch mesiacov jeho existencie, nemá väčšiu hodnotu než život non-ľudských racionálnych bytostí vedomých si svojej existencie a vlastniacich určité preferencie. Plod podľa neho nemá rovnaký nárok na život, prípadne túžbu po živote ako osoba. Dokonca aj novorodencov stavia na rovnakú úroveň ako plod, keďže nemajú preferencie a víziu svojho budúceho života. V žiadnom prípade to neznamená volanie po zabíjaní plodov a novorodencov, pretože existujú preferencie rodičov, ktoré majú záujem buď na narodení plodu alebo ďalšom živote novorodencov. Singer prostredníctvom takejto argumentácie poukazoval na akceptovateľnosť interrupcií v prípade, že chýbajú preferencie rodičov viažuce sa na ochranu a podporu plodu alebo novorodenca (Singer, 1987, s. 126). Podobne argumentuje aj v prípade eutanázie. Tvrdí, že ak akceptujeme dôvody pre život na základe existujúcich preferencií subjektu, potom musíme akceptovať aj dôvody pre smrť na základe preferencií tých, ktorí chcú dobrovoľne zomrieť. Súvisí to s rešpektom k preferenciám, autonómii subjektu a racionálnemu základu jeho rozhodnutia. Podľa Singera nie je rozdiel medzi pasívnou a aktívnou formou eutanázie (Singer, 1987, s. 149 – 155).

6. Etika globalizácie. Veľmi dôležitou oblasťou Singerovej pozornosti je globalizácia a s ňou spojené etické a morálne problémy. Poukazuje predovšetkým na etické, morálne, ekonomické, hospodárske, politické a právne aspekty globalizácie, na úlohu svetových superveľmocí, zvlášť USA, Kanady, Európskej únie, Japonska, Číny a Indie vo vzťahu k životnému prostrediu, globálnemu otepľovaniu, biede a chudobe vo svete, genocídam páchaným v rozličných častiach sveta, ale aj potrebe humanitárnych akcií na pomoc a ochranu bezbranných obyvateľov, ktorí sa stávajú predmetom rasovej, etickej, náboženskej, ideologickej alebo politickej perzekúcie. Zvlášť zvýrazňuje potrebu jasnejších pravidiel pre angažovanosť Organizácie spojených národov pri riešení týchto konfliktov a potrebu obmedzenia zasahovania najmä USA do riešenia medzinárodných konfliktov, pretože zásahy USA sú podľa neho veľmi často motivované ekonomickými a politickými, nie humanitárnymi záujmami tejto krajiny (Singer, 2006, s. 107 – 127).

7. Etika a morálka ako zmysel života. Medzi významné témy Singerových prác patrí aj otázka týkajúca sa toho, prečo byť morálny a ako morálne žiť. Zastáva názor, že etický, respektíve morálny život je veľmi produktívnou alternatívou sebeckého života a nespočíva ani tak v rešpektovaní, prípadne konaní presne v súlade s príkazmi a zákazmi platnými v spoločnosti, ako skôr v schopnosti reflektovať určitý spôsob, akým chceme žiť svoj život a snažiť sa žiť v súlade so závermi takejto reflexie (Singer, 1995, s. ix). Napriek populárnemu názoru odvíjajúcemu sa od práce Richarda Dawkinsa Sebecký gén (1976), Singer tvrdí, že nič také ako vrodená sebeckosť v skutočnosti neexistuje. Naša biológia nás podľa neho nenúti k tomu, aby sme boli sebeckí, hoci veľmi často sa tak správame. Naopak, vedie nás k tomu, aby sme pomáhali aj ľuďom vzdialeným a neznámym (Singer, 1995, s. 105). Vo vzťahoch medzi ľuďmi sa prihovára za aplikáciu princípu tat for tit. K východiskovým tézam tejto pozície patrí pripravenosť na spoluprácu, konanie dobra tým, ktorí tak konali voči nám a konania zla tým, ktorí nám poškodili, ďalej ide o jednoduchosť aplikácie, schopnosť odpúšťať a nebyť nepriateľský. Táto stratégia podľa Singera je oveľa úspešnejšia než iné stratégie práve preto, že podporuje spoluprácu v oveľa väčšej miere než ostatné koncepcie (Singer, 1995, s. 142 – 153).

Hodnotenie Singerovej etickej koncepcie. Peter Singer nesporne patrí k najvýznamnejším etikom súčasnosti, no zároveň asi aj najkontroverznejšie prijímaným. Dôvody tohto postoja k Singerovi spočívajú jednak v jeho odmietaní úlohy náboženstva v morálke, ďalej v silnom antiamerikanizme, zvlášť veľmi ostrej kritike americkej zahraničnej politiky Georga W. Busha, no najmä pre jeho názory prezentované v súvislosti s aktuálnymi otázkami bioetiky. V súvislosti s bioetikou ide predovšetkým o jeho postoje k interrupciám alebo eutanázii, kde zastáva jednoznačné stanovisko, podľa ktorého interrupcie i eutanázia sú morálne akceptovateľné z hľadiska jeho koncepcie preferenčného utilitarizmu. Jednoznačne však treba u Singera oceniť jeho angažovanosť filozofa, etika a intelektuála v otázkach boja proti hladu, biede a chudobe, nebezpečenstvám vyplývajúcim z globalizácie pre životné prostredie vo svete a takisto jeho angažovanosť pri skúmaní aktuálneho stavu morálky a morálnych problémov či v Austrálii alebo vo svete vôbec, čo je pomerne zriedkavý jav medzi etikmi v súčasnosti.


Poznámka: Tat for tit – voľne to možno preložiť, ako ty mne, tak ja tebe, respektíve ide o reciprocitu v správaní a konaní vo vzťahu ku konajúcej osobe.

Foto: © Derek Goodwin

Vyjadrite svoj názor k danej téme v diskusnom fóre.

Prof. PhDr. Vasil Gluchman, CSc.
riaditeľ Inštitútu filozofie a etiky na Filozofickej fakulte PU v Prešove
Čerpané z:
Dejiny etického myslenia v Európe a USA, vydavateľstvo Kalligram

Súvisiace články:
Dobro a zlo, alebo o morálke (03.07.2012)
Dejiny etického myslenia (05.04.2009)

Vasil Gluchman, 05. 04. 2009 | Prečítané: 7732 | Rubrika: Kto sú humanisti?

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Voliči, pozor na Kisku!
Keď klamal v minulosti, bude klamať aj v budúcnosti. Pozri: Kiska povedal: „Nezaložím stranu.“ a Kiska je hanba Slovenska.
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Anketa Strom roka
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore