www.humanisti.sk
Súťaž o knihu
Webhouse.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Slovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @159
Počítadlo


Spam poison

Pamätník obetiam kapitalizmu

Pri príležitosti 80. výročia udalostí v Košútoch

Stojíme na mieste, kde sa pred 80 rokmi, presne 25. mája 1931, odohral jeden z najväčších masakrov prvej československej republiky.

Eduard Chmelár pred pamätníkom v Košútoch

Na tomto mieste bolo pokojné zhromaždenie robotníkov, ktorí chceli a žiadali vyššie platy, pretože boli zúfalí. Boli zúfalí z toho, že v čase vrcholiacej svetovej hospodárskej krízy nevedeli nasýtiť svoje rodiny.

Odpoveď moci bola nepochopiteľná, obzvlášť brutálna. Žandári začali do pokojného zhromaždenia strieľať. Strieľali na ľudí ako na zajace. Tadeto utekali dolu ulicou, niektorých zastrelili od chrbta. Najmladšou obeťou bol Janko Gyevát, mal sedemnásť rokov. Dostal ranu priamo do srdca.

Žandári potom vyvádzali ďalej. Vtrhli do robotníckych bytov, všetko rozhádzali, deti, ženy, starcov, bili pažbami pušiek. Niektorých pobrali do väzenia len preto, lebo boli rodinní príslušníci, a vôbec, správali sa tak, ako to poznáme hádam len z filmov o fašizme.

Košúty neboli jediným miestom takéhoto zločinu. Len za jediný rok od júna 1920 do júla 1921 bolo zavraždených 18 robotníkov, a zranených 183. A za celé obdobie, až po vrcholiacu hospodársku krízu v roku 1931, boli zavraždené desiatky robotníkov. Stovky boli zranené. To sú počty, ktoré môžete porovnať s počtami ľudí, ktorí boli popravení počas komunistického teroru v päťdesiatych rokoch.

Neboli to teda len Košúty, boli to Krompachy, Nové Mesto nad Váhom, Gemerská Hôrka, Hlohovec, Rumanová, Močenok, Vráble… boli to mnohé mestá a obce, kde vládna moc zasiahla neobyčajne tvrdo voči ľuďom, ktorí nepoužívali žiadne násilie, iba boli zúfalí. Zhromaždili sa, a štrajkovali.

Vyrovnali sme sa so zločinmi fašizmu, vyrovnávame sa so zločinmi komunistického teroru. Ako nazveme tieto zločiny?

Kto bol vinný za tieto zločiny? Zlí ľudia? Ja si myslím, že by sme mali konečne jasne povedať, že existujú aj zločiny kapitalizmu ako systému. Zločiny, ktoré majú svoje reálne obete. Desiatky obetí postrieľaných robotníkov, alebo státisíce obetí prechodu na trhové hospodárstva v sedemdesiatych rokoch v Indonézii, Brazílii, v Čile, Argentíne. Že tu máme obete koloniálneho režimu, kedy sa masakrovali celé skupiny obyvateľstva len kvôli väčšiemu zisku.

Belgický kráľ Leopold II. je považovaný vo svojej vlasti za hrdinu, jeho sochy sú rozosiate po Bruseli, aj po iných belgických mestách. A pritom tento človek dal na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia, za štyri roky, zavraždiť viac ľudí v Kongu ako zavraždili nacisti počas holokaustu, počas druhej svetovej vojny.

Tieto zločiny pre mnohých ľudí akoby neexistovali. My máme ojedinelé pomníky, ktoré sa nám našťastie ešte zachovali, ako je tento v Košútoch, ale nemáme spoločný pomník všetkým týmto obetiam, obetiam kapitalizmu, nemáme ani len pamätnú tabuľu, ktorá by pripomínala tieto zločiny… ktorá by pripomínala obrovské obete, ktoré museli podstúpiť ľudia len preto, lebo chceli žiť dôstojnejšie.

Mne týchto ľudí trošku pripomínajú dnešné predavačky v supermarketoch. Včera bola nedeľa, bol som v obchode, a mal som pocit z niektorých pohľadov, že nás tie predavačky ako zákazníkov nenávidia. A myslím si, že majú na to právo. Tie predavačky pracujú v podmienkach, ktoré sú pre väčšinu ľudí nepredstaviteľné. Sú vyslovene vydierané. Bez ohľadu na to, či je piatok alebo sviatok, musia pracovať za mizerné platy v ťažkých podmienkach. Bez ohľadu na to, aké sú ich základné práva, sociálne práva… pretože sociálne práva sú neoddeliteľnou súčasťou Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Nemožno si zo Všeobecnej deklarácie vyberať hrozienka.

Tak ako počas komunistického režimu vtedajší mocipáni spochybňovali politické a občianske práva, dnes sa niektorí tvária, že sociálne a ekonomické práva neexistujú, že nie sú dôležité. Oni sú rovnako dôležité ako všetky ostatné práva, ktoré sú zapísané v najdôležitejšej globálnej listine zaručujúcej ľudské práva.

Toto sú obete boja za tieto práva. A my by sme mali žiadať aspoň minimálnu satisfakciu v podobe pomníka alebo aspoň pamätnej tabule, ktorá by pripomínala zločiny kapitalizmu.

Pamätník v Košútoch

Chodím s pietou na miesta, ktoré pripomínajú obete fašizmu, obete nacistických zverstiev. S pietou sa pokloním pred pamätnou tabuľou pri leopoldovskej väznici, kde v hrozných podmienkach trpeli politickí väzni počas komunistického režimu.

Chcel by som mať takéto pietne miesto aj pre obete zločinov kapitalizmu. Aby ľudia nezabúdali na to, že podmienky, v akých títo ľudia žili, podmienky, aké máme dnes… spomienka na krízu z tridsiatych rokov, a súčasná realita, je niečo, čo by malo byť pre nás obrovským mementom. Že je to niečo, čo sa môže kedykoľvek vrátiť. Ľudia dnes nechápu prečo niektorí zamestnanci žiadajú osemhodinový pracovný čas. Ten osemhodinový pracovný čas bol vykúpený kedysi krvou. V 19. storočí ľudia pracovali štrnásť, pätnásť hodín denne, bez nároku na víkendy, bez nároku na dovolenku, bez nároku na zdravotné, sociálne, či dôchodkové poistenie.

41 percent robotníkov boli deti. V jednom z hlásení vedúceho prevádzky niekde v severnom Anglicku, v bani, sa píše, že ženy nie sú dosť brutálne, aby udržali detských robotníkov dvanásť hodín v pokluse.

Keď sme si vydobyli v roku 1918 osemhodinový pracovný čas, bol to obrovský úspech. Dnes toto právo je spochybňované. Dnes opäť vyrážajú poriadkové sily proti ľuďom, ktorí žiadajú dôstojnejší život, pretože sociálnymi nepokojmi boli inšpirované arabské revolúcie, sociálnymi nepokojmi sú inšpirované momentálne nepokoje v Španielsku, Veľkej Británii, vo Wisconsine, a inde.

Vracia sa nám ti niečo veľmi nepríjemné, my by sme nemali zabúdať na to, čo tento systém priniesol nielen z hľadiska prosperity, ale čo tento systém priniesol z hľadiska obyčajných práv na dôstojný život. Niečo, čo vám voľný trh, ekonomická prosperita a rast ekonomiky nezabezpečí.

Za Mussoliniho prekvital obchod, za Hitlera prudko rástli investície, fanatizmus neoliberalizmu prehliada obrovské utrpenie ľudí, ktoré sa dnes zvyšuje, a ktoré sa nebezpečne približuje do stavu, ktorý sme zažívali aj pred osemdesiatymi rokmi. Nechcel by som, aby sa niečo také vrátilo, a chcel by som, aby všetci ľudia, ktorí si ctia ľudské práva, ktorí si skutočne ctia ľudské práva, a nielen hrozienka z nich, a nesledujú len vlastné záujmy, ale ktorí si ctia právo človeka na dôstojný a spravodlivý život.

Chcel by som, aby sa na tieto veci nezabúdalo, a preto by som bol rád, aby vznikol aj na Slovensku pomník obetiam zločinov kapitalizmu, alebo aspoň pamätná tabuľa. Miesto, kde by som rád videl nejakého politika. Na tomto mieste bol politik naposledy pred desiatimi rokmi, kedy som sem pritiahol vtedajšieho predsedu parlamentu, aj to opitého. Odvtedy sa tu žiaden politik neukázal.

Obnovme tradíciu spomienky na ľudí, ktorí padli aj za to, aby sa mnohí dnešní ľudia mali lepšie. Chceli to pre seba, ale chceli to aj pre budúce generácie, a my by sme tiež, bez ohľadu na to, aká je dnes naša momentálna sociálna situácia, mali byť solidárni v prvom rade s tými, ktorí sú na tom najhoršie.

Košúty varujú, a osemdesiate výročie týchto udalostí je vhodnou príležitosťou na to, aby sme odštartovali diskusiu o zločinoch kapitalizmu, aby sme odštartovali diskusiu o tom, že aj tieto zločiny si vyžadujú svoj dôstojný pamätník.

Pamätník v Košútoch

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Chmelárdoc. Mgr. Eduard Chmelár, PhD.
– narodil sa 21. 8. 1971 v Modre
– publicista, spisovateľ, historik, mierový aktivista
Čerpané z: Nezávislí (Iný pohľad) a YouTube

Eduard Chmelár, 24. 05. 2011 | Prečítané: 5215 | Rubrika: Kto sú humanisti?

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Voliči, pozor na Kisku!
Keď klamal v minulosti, bude klamať aj v budúcnosti. Pozri: Kiska povedal: „Nezaložím stranu.“ a Kiska je hanba Slovenska.
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Re: 1 %
15-11-19 * 16:47
 Re: Európska únia
10-11-19 * 09:32
 Re: Dobrý záber
04-11-19 * 21:10
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore