www.humanisti.sk
Súťaž o knihu
Webhouse.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Slovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @276
Počítadlo


Spam poison

Návrh ústavného zákona, ktorým sa zakazuje interrupcia, eutanázia a asistovaná samovražda – 3. časť

Detaily návrhu zákona (návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky)

K bodu 14

K súčasnej neprípustnosti trestu smrti sa v čl. 15 ods. 3 návrhu ústavného zákona pridáva aj neprípustnosť eutanázie a asistovanej samovraždy. Súčasná výslovná neprípustnosť eutanázie a asistovaného suicidia podľa prílohy č. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (Etický kódex zdravotníckeho pracovníka) sa nejaví ako dostatočná. Neprípustnosť eutanázie a asistovaného suicidia je v súčasnosti obsiahnutá v časti prílohy č. 4 nazvanej „Zdravotnícky pracovník a výkon jeho povolania“. Vzhľadom na závažnosť problematiky, ako aj na súčasný vývoj v Európe (aktívna eutanázia je povolená v Belgicku, Holandsku, Luxembursku, Švajčiarsku a Albánsku, v r. 2014 bola v Belgicku povolená aj neobmedzená detská eutanázia) považujú predkladatelia návrhu ústavného zákona za potrebné zabrániť uvedeným eticky neprípustným konaniam v predpise najvyššej právnej sily.

Okrem nemožnosti porušenia základného ľudského práva na život a neprípustnosti z etického hľadiska je ďalším argumentom proti eutanázii a asistovanej samovražde aj veľká možnosť jej zneužitia zo sebeckých dôvodov tretích osôb (aj keď pacient s eutanáziou nesúhlasí). V dnešnej dobe je stav medicíny na vysokej úrovni a neúnosnú bolesť je možné účinne zmierniť.

Stotožňujeme sa so zverejneným názorom nemeckého ministra zdravotníctva z r. 2014, podľa ktorého „Nemecko by malo namiesto toho radšej rozšíriť sieť hospicov, aby mal každý prístup k paliatívnej starostlivosti a k tým najlepším liekom proti bolesti pri umieraní.“ (Nemecko diskutuje o eutanázii a asistovanej samovražde).

Eutanáziu jednoznačne odmieta aj Hippokratova prísaha (pôvodné znenie), podľa ktorej: „Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nikdy na to nedám podnet.“.

K bodom 15 a 16

Znenie čl. 15 ods. 4 ústavy sa upravuje tak, aby bolo úplne jednoznačné, že predmetná výnimka uvedená v čl. 15 ods. 4 písm. a) návrhu ústavného zákona (nie je porušením práva na život, ak bola fyzická osoba pozbavená života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné) sa vzťahuje výlučne na prípadné pozbavenie fyzickej osoby (teda narodenej osoby) života. Prípadné neúmyselné pozbavenie nenarodeného dieťaťa života v dôsledku nutnej obrany, krajnej núdze a oprávneného použitia zbrane sa navrhuje upraviť osobitne v čl. 15 ods. 4 písm. b) a prípadné neúmyselné a nepriame ukončenie života nenarodeného dieťaťa života v dôsledku konania podľa čl. 16 ods. 2 písm. o) bodu 2b sa navrhuje upraviť osobitne v čl. 15 ods. 4 písm. c).

Pre nenarodené deti sa vzhľadom na ich špecifické postavenie a s cieľom zabrániť zneužívaniu predmetných ustanovení navrhujú osobitné výnimky v písmenách b) a c). Tieto výnimky pripúšťajú za splnenia konkrétnych a jednoznačných ústavných podmienok iba prípadné neúmyselné pozbavenie nenarodeného dieťaťa života alebo prípadné neúmyselné a nepriame ukončenie života nenarodeného dieťaťa. Podľa čl. 15 ods. 4 písm. b) nie je porušením práv podľa čl. 15 ods. 1 a 2, ak bolo nenarodené dieťa neúmyselne pozbavené života v dôsledku nutnej obrany, krajnej núdze alebo oprávneného použitia zbrane. V zmysle čl. 15 ods. 4 písm. c) nie je porušením práv podľa čl. 15 ods. 1 a 2, ak bol život nenarodeného dieťaťa neúmyselne nepriamo ukončený v dôsledku konania podľa čl. 16 ods. 2 písm. o) bodu 2b. Návrh ústavného zákona v čl. 16 ods. 2 písm. o) bode 2b nevylučuje prípadné neúmyselné a nepriame ukončenie života nenarodeného dieťaťa, ktoré by bolo prípadným následkom liečby jeho matky pri bezprostrednom ohrození jej života, ak je takáto liečba matky bezprostredne nevyhnutná na záchranu jej života a jej život nie je možné zachrániť inak (tým však nie je dotknutý zákaz úmyselných potratov podľa čl. 15 ods. 3, ktorý nie je prípustný za žiadnych okolností).

V čl. 15 ods. 5 návrhu ústavného zákona sa kvôli jednoznačnosti výslovne uvádza, že výnimky podľa čl. 15 ods. 4 sa nevzťahujú na zákazy uvedené v čl. 15 ods. 3 – t. j. na zákaz, resp. neprípustnosť trestu smrti, úmyselného potratu, eutanázie a asistovanej samovraždy. Tieto zákazy je teda nevyhnutné dodržiavať za akýchkoľvek okolností.

K bodu 17

Z etického hľadiska aj právneho hľadiska je nevyhnutné zaručiť aj nedotknuteľnosť nenarodeného dieťaťa. Z tohto dôvodu sa precizuje a dopĺňa znenie čl. 16 ústavy. Nenarodenému dieťaťu aj narodenej fyzickej osobe sa v návrhu ústavného zákona zaručuje bezvýnimočná nedotknuteľnosť ako taká (odsek 1), ako aj nedotknuteľnosť ich súkromia s možnými zákonnými obmedzeniami (odsek 3). Ani nenarodené dieťa nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, podobne ako to v súčasnosti platí vo vzťahu k narodenej fyzickej osobe (odsek 4).

V čl. 16 ods. 2 sa za zaručením nedotknuteľnosti osoby a nenarodeného dieťaťa umiestňuje zákaz činností porušujúcich nedotknuteľnosť narodeného človeka alebo nenarodeného dieťaťa. Zakazované činnosti porušujú súčasne ľudskú dôstojnosť narodeného človeka alebo nenarodeného dieťaťa garantovanú v čl. 19 ods. 1 ústavy v spojení s novelizačným bodom 19 návrhu ústavného zákona. Vzhľadom na znenie čl. 3 Charty základných práv Európskej únie nazvaného Právo na nedotknuteľnosť osoby ich však predkladatelia návrhu ústavného zákona umiestnili v čl. 16 ústavy. Čl. 3 Charty základných práv Európskej únie je umiestnený v hlave I tejto charty nazvanej Dôstojnosť, čo tiež demonštruje úzky vzťah medzi nedotknuteľnosťou a dôstojnosťou.

Čo sa týka rozsahu konkrétnych zakazovaných činností, je potrebné zvážiť aj prípadnú potrebu doplnenia ďalších morálne neprípustných konaní porušujúcich nedotknuteľnosť alebo ľudskú dôstojnosť narodenej osoby alebo nenarodeného dieťaťa. V čl. 16 ods. 2 návrhu ústavného zákona sa zakazujú o. i. akékoľvek zásahy okrem prirodzeného oplodnenia ženskej pohlavnej bunky mužskou pohlavnou bunkou spôsobujúce alebo s cieľom spôsobiť delenie ľudského vajíčka, vznik nenarodeného dieťaťa alebo organizmu obsahujúceho ľudské prvky; umelé oplodnenie ľudského vajíčka; asistovaná reprodukcia; akékoľvek klonovanie (nielen reprodukčné) človeka a nenarodeného dieťaťa; náhradné materstvo; využívanie ľudského tela, tela nenarodeného dieťaťa a organizmu nenarodeného dieťaťa a ich častí na dosiahnutie zisku; génová terapia a génové techniky na pohlavných bunkách človeka a na bunkách nenarodeného dieťaťa; všetky činnosti, ktorých účelom alebo následkom je alebo môže byť spôsobenie eutanázie alebo spôsobenie ukončenia života nenarodeného dieťaťa (pričom sa zaručuje ochrana života matky – podrobnejšie pozri osobitná časť tejto dôvodovej správy k bodom 11 až 13); všetky činnosti, ktoré majú alebo môžu mať kontragestačný účinok alebo intercepčný účinok; sterilizácia človeka a nenarodeného dieťaťa ako závažné porušenie ústavou garantovanej nedotknuteľnosti.

Predpokladom alebo následkom viacerých zakazovaných činností, určitými skupinami vyzdvihovaných ako veľmi prínosné (napr. využívanie embryonálnych kmeňových buniek, využívanie určitých prostriedkov zabraňujúcich počatiu, umelé oplodnenie), je úmyselné, predpokladané alebo možné ukončenie života nenarodeného dieťaťa, čo je neprijateľné a zvlášť hrubo nemorálne. Čo sa týka embryonálnych kmeňových buniek, existujú pritom iné alternatívy na účel potrebnej liečby či terapie, napr. využívanie dospelých kmeňových buniek.

Súčasnú medzinárodnoprávnu garanciu nedotknuteľnosti vonkoncom nepovažujeme za dostačujúcu. Nielenže nezaručuje nedotknuteľnosť priamo pre nenarodené dieťa, ale nevylučuje určité neetické činnosti aj voči narodeným osobám. Napr. Dohovor o ľudských právach a biomedicíne ani Charta základných práv Európskej únie nezakazujú iné ako reprodukčne klonovanie, s čím zásadne nesúhlasíme. Uvedený dohovor tiež zakazuje vytváranie ľudských embryí iba na určité účely (výskumné), čo poskytuje širokú škálu z morálneho hľadiska neakceptovateľných konaní. Ich dôsledkom je často aj ukončenie života nenarodených detí. Podľa čl. 1 prvej vety Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne sa však zmluvné strany zaviazali, že budú chrániť dôstojnosť a identitu všetkých ľudí a zaručia každému bez diskriminácie rešpektovanie jeho integrity a iných práv a základných slobôd v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny. V súvislosti s právom Európskej únie je nutné uviesť už spomínaný neakceptovateľný rozsudok Súdneho dvora EÚ z 18. decembra 2014 C-364/13 vo veci International Stem Cells Corporation hrubo porušujúci prirodzené práva na život a dôstojnosť nenarodených detí. Čo sa týka obsahu tohto dohovoru, ako aj ďalších medzinárodných dohovorov, medzinárodných zmlúv a právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, je potrebné dôkladne ho posúdiť a postupovať podľa navrhovaného nového čl. 154e návrhu ústavného zákona.

Navrhovaná úprava čl. 16 zachováva možnosť ustanovenia zákonných výnimiek vo vzťahu k nedotknuteľnosti súkromia. Toho času platné zákonné obmedzenia nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia je súčasne potrebné upraviť s rovnakou účinnosťou, aká sa navrhuje pre predkladanú zmenu ústavy tak, aby sa vzťahovali len na nedotknuteľnosť súkromia, pričom je potrebné zachovať relevantné zákonné obmedzenia, napr. obmedzenie slobody pohybu a pobytu (pozri napr. § 4 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 370/2013 Z. z.). Pripomíname aj čl. 8 Dohovoru garantujúci každému právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktorý pripúšťa určité obmedzenia, resp. zásahy do tohto práva. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Pri prípadnej kolízii primárneho a kľúčového základného ľudského práva na život nenarodeného dieťaťa a základného ľudského práva tehotnej ženy na súkromie by teda muselo byť bez akýchkoľvek pochybností uprednostnené právo na život nenarodeného dieťaťa (pozri čl. 15 návrhu ústavného zákona a čl. 8 Dohovoru v spojení s čl. 16 ods. 3 návrhu ústavného zákona). Porušenie primárneho práva na život nenarodeného dieťaťa výlučne kvôli ochrane pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života totiž návrh ústavného zákona v žiadnom prípade nepripúšťa (pozri navrhovaný čl. 15 ods. 4). Navyše, ak by sa tehotná žena domnievala, že tehotenstvo, resp. pôrod nenarodeného dieťaťa negatívne zasahuje do súkromného a rodinného života, jednoznačne by vzhľadom na vyššie uvedené právne ustanovenia nešlo o neoprávnené zasahovanie.

Nemožno opomenúť pripomenutie potreby zosúladenia všetkých súvisiacich zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov s obsahom návrhu ústavného zákona s rovnakou účinnosťou, aká je predpokladaná pre návrh ústavného zákona.

K bodu 18

Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s navrhovanou ústavnou garanciou určitých základných práv nenarodenému dieťaťu.

K bodom 19 až 21

Čl. 19 ods. 1 ústavy garantuje každému právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Podľa čl. I Charty základných práv Európskej únie ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná. Musí sa rešpektovať a ochraňovať.

Aj nenarodenému dieťaťu sa v návrhu ústavného zákona zaručuje právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, ako aj ďalšie práva vymenované v celom čl. 19 ústavy okrem práva na ochranu mena. Ochrana mena podľa názoru predkladateľov návrhu ústavného zákona prináleží až narodeným osobám (pozri napr. zákon NR SR č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov). Podľa zásady 3 Deklarácie práv dieťaťa dieťa od svojho narodenia musí mať právo na meno a štátnu príslušnosť.

Právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti je právom prirodzeným. Dôstojnosť nenarodených detí je však v súčasnej dobe sústavne hrubo porušovaná, čo nemožno tolerovať. Právo nesmie byť za žiadnych okolností v rozpore s morálkou (napriek existencii protikladných názorov). Napr. podľa G. Jellinka je právo minimom morálky (teda právo nemôže odporovať morálke). Vysoká hodnota mravných zásad, resp. dobrých mravov je zakotvená aj v slovenskom Občianskom zákonníku: Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Naopak, názor J. Přibáňa, podľa ktorého „kvůli metafyzické síle je totiž dobro snadno zneužitelné, a proto bychom ho měli z říše práva a politiky vykázat“, považujeme za krajne nesprávny a nebezpečný. Čo iné má ochraňovať a presadzovať právo, ak nie dobro a spravodlivosť? Už Celsus zdôraznil, že „právo je umenie dobrého a spravodlivého“. Zachoval sa aj nasledovný citát: „In omnibus quidem, maxime tamen in iure, aequitas spectanda est.“ (Paul. D. 50, 17, 90) („Vo všetkom, predsa však najviac v práve, sa má hľadieť na spravodlivosť.“). Podľa Cicera: „Est lex nihil aliud, nisi recta et a numine tracta ratio, imperans honesta, prohibens contraria.“ (Zákon nie je nič iné ako správny a z nebies vzatý rozum, ktorý prikazuje veci počestné a zakazuje opačné.) A čo sa týka vzťahu dobra a politiky, stotožňujeme sa s názorom, podľa ktorého politika znamená „rozumnú snahu o spoločné dobro“ (Sutor, B.: Politická etika, s. 48.).

K bodu 22

Ustanovuje sa, že právo vlastniť majetok a dediť má aj nenarodené dieťa za podmienky, že sa narodí živé. Uvedená podmienka platí vo všeobecnosti aj v súčasnosti: V zmysle § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka má spôsobilosť mať práva a povinnosti aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Podľa komentára k § 7 Občianskeho zákonníka „Ak sa zistí, že v dobe smrti poručiteľa je potrebné počítať s existenciou jeho priameho potomka a ak sa tento potomok (nasciturus) potom narodí živý, splní sa tým podmienka uvedená v § 7 ods. 1 OZ a poručiteľov pohrobok nadobudne dedičstvo ku dňu smrti poručiteľa (§ 460 OZ).“.

V súčasnosti platná podmienečná právna subjektivita počatého dieťaťa však nie je z morálneho hľadiska ani z právneho hľadiska vôbec prípustná vo vzťahu k takým prirodzeným základným ľudským právam, ako sú napr. práva na život, nedotknuteľnosť a na zachovanie ľudskej dôstojnosti (pozri vyššie uvedený text tejto dôvodovej správy). Z tohto dôvodu predkladatelia návrhu ústavného zákona v prospech nenarodeného dieťaťa podstatne menia inštitút spôsobilosti nenarodeného dieťaťa mať práva a povinnosti, a to tak v návrhu ústavného zákona (práva), ako aj v súčasne v predloženom návrhu novely Občianskeho zákonníka (práva aj povinnosti). Čo sa týka spôsobilosti nenarodeného dieťaťa mať práva, podmienka narodenia živého dieťaťa zostáva zachovaná len vo vzťahu k majetkovým právam nenarodeného dieťaťa, a to vzhľadom na ich špecifický charakter a osobitné postavenie nenarodeného dieťaťa. Podmienka narodenia živého dieťaťa zostáva podľa súvisiaceho návrhu novely Občianskeho zákonníka pre nenarodené dieťa zachovaná, aj čo sa týka spôsobilosti nenarodeného dieťaťa mať povinnosti.

K bodom 23 až 31

Ide o legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s navrhovanou ústavnou garanciou určitých základných práv nenarodenému dieťaťu.

K bodu 32

Aj nenarodené deti majú mať ústavou garantované základné práva na ochranu zdravia.

Čo sa týka bezplatnosti zdravotnej starostlivosti, rieši ju čl. 40 druhá veta návrhu ústavného zákona a pre narodené osoby zostáva zachovaná podmienka zdravotného poistenia. Podmienky uplatnenia práva nenarodených detí na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky má ustanoviť zákon (podobne, ako je tomu v súčasnosti pre občanov na základe zdravotného poistenia).

Navrhuje sa doplniť podstatná požadovaná vlastnosť zdravotnej starostlivosti, a to jej účinnosť. Je pritom dôležité poukázať aj na súčasný krajne nevyhovujúci stav a podľa nášho názoru na nesprávnu zákonnú úpravu verejného zdravotného poistenia (ktorej dôsledkom je veľmi nevýhodné postavenie poistencov aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti).

Súčasne platí čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

NR SRNárodná rada Slovenskej republiky
Námestie Alexandra Dubčeka 1
812 80 Bratislava 1
Čerpané z: Návrhy zákonov predložené Národnej rade Slovenskej republiky, novela zákona, parlamentná tlač 1843, 23. 10. 2015

Ste za legalizáciu eutanázie?

Áno, nevidím v tom problém. (Počet hlasov: 328)
(31.48 %)

Áno, ale museli by sa dôkladne preskúmať okolnosti. (Počet hlasov: 215)
(20.63 %)

Nie, domnievam sa, že by to bolo zneužívané. (Počet hlasov: 154)
(14.78 %)

Nie, je to vražda. (Počet hlasov: 204)
(19.58 %)

Neviem sa vyjadriť. (Počet hlasov: 141)
(13.53 %)



Celkom hlasovalo: 1042
Súvisiace články:
SaS: Sprísnenie interrupcií nepodporíme (18.05.2018)
Návrh zákona o umelom prerušení tehotenstva (02.05.2018)
Erika Jurinová je politička bez hanby (25.03.2016)
Stop politickým a náboženským extrémistom! (20.02.2016)
Voliči, dávajte si veľký pozor na hnutia OĽANO – NOVA a KDH (03.02.2016)
Stop bigotnému fanatizmu na Slovensku! (29.12.2015)
19 poslancov parlamentu pri plnom vedomí hlasovalo za to, aby žena, ktorá chce mať deti a ide na umelé oplodnenie, dostala 5 až 12 rokov basy! (14.12.2015)
Zmena zákona o umelom prerušení tehotenstva nebola schválená (11.12.2015)
Návrh ústavného zákona, ktorým sa zakazuje interrupcia, eutanázia a asistovaná samovražda – 6. časť (06.12.2015)
Návrh ústavného zákona, ktorým sa zakazuje interrupcia, eutanázia a asistovaná samovražda – 5. časť (06.12.2015)
Návrh ústavného zákona, ktorým sa zakazuje interrupcia, eutanázia a asistovaná samovražda – 4. časť (06.12.2015)
Návrh ústavného zákona, ktorým sa zakazuje interrupcia, eutanázia a asistovaná samovražda – 2. časť (06.12.2015)
Návrh ústavného zákona, ktorým sa zakazuje interrupcia, eutanázia a asistovaná samovražda – 1. časť (06.12.2015)
Zákon o umelom prerušení tehotenstva – 6. časť (05.12.2015)
Zákon o umelom prerušení tehotenstva – 5. časť (05.12.2015)
Zákon o umelom prerušení tehotenstva – 4. časť (05.12.2015)
Zákon o umelom prerušení tehotenstva – 3. časť (05.12.2015)
Zákon o umelom prerušení tehotenstva – 2. časť (05.12.2015)
Zákon o umelom prerušení tehotenstva – 1. časť (05.12.2015)

NR SR, 06. 12. 2015 | Prečítané: 911 | Rubrika: Polemika o…

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Voliči, pozor na Kisku!
Keď klamal v minulosti, bude klamať aj v budúcnosti. Pozri: Kiska povedal: „Nezaložím stranu.“ a Kiska je hanba Slovenska.
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Re: Ťažko
03-12-19 * 17:00
 Re: Ťažko
27-11-19 * 19:58
 Re: Je to tak
23-11-19 * 09:44
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore