www.humanisti.sk
Súťaž o knihu
Webhouse.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Slovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @864
Počítadlo


Spam poison

Mjanmarsko po prvý raz pripustilo násilie na Rohingoch, prenasledovaných moslimov bez identity

Mjanmarsko považuje Rohingov za ilegálnych imigrantov z Bangladéša

Mjanmarská vláda vôbec po prvý raz priznala, že sa ozbrojené sily môžu dopúšťať násilia na Rohingoch – moslimskej menšine v krajine. Kabinet vedený dlhoročnou disidentkou Su Ťij prisľúbil, že prešetrí videá, na ktorých vidno ako policajti Rohingov bijú. Niekoľko vinníkov už bolo zatknutých. Medzinárodné spoločenstvo dlhodobo upozorňuje na zverstvá páchané na Rohingoch v tejto prevážne budhistickej krajine.

Stop genocíde Rohingov

Zdroj: ČTK/AP; autor: Binsar Bakkara.

Na záberoch je vidno, ako policajti bijú mladíka, ktorý sedí vedľa desiatok ďalších mužov s rukami na hlave. Iné video zachycuje troch uniformovaných policajtov, ktorí jedného z mužov na zemi bijú palicami a potom ho kopnú do tváre.

Zdroj video záznamu: BGP torturing Rohingya in Arakan (Mir Ahmed A.B Siddiquee).

Na miesto činu nikto nesmie, hovorí sa o etnických čistkách

Znepokojivé zábery natočil v novembri 2016 jeden z policajtov v Arakanskom (Rakhinskom) štáte, ktorý sa rozkláda v severozápadnej časti Mjanmarska a kde má opakovane dochádzať k zneužívaniu moslimskej menšiny. Mnohí hovoria dokonca o etnických čistkách.

Úrady dosiaľ tvrdili, že sa bezpečnostné zložky riadia zákonom, a informácie o zverstvách popierali. Situáciu komplikuje i skutočnosť, že do Arakanského štátu sa nedostanú novinári ani vyšetrovatelia, takže obvinenie je veľmi zložité nezávisle overiť, upozorňuje BBC.

„Predstavte si, že je vám odopretá identita alebo miesto, ktoré nazývate domovom. Vaše právo na štúdium, prácu, cestovanie, manželstvo alebo vieru neexistuje – pretože nikam nepatríte. Tak vyzerá život Rohingov.“

Amnesty International

Pod čiarou

Správy o násilnostiach sa začali objavovať minulý rok v októbri, keď armáda zahájila operáciu proti povstalcom v reakcii na prepadnutie policajného stanovišťa pri hranici s Bangladéšom, pri ktorom útočníci zabili najmenej deväť policajtov.

Utečenci z Arakanského štátu, ktorí sa uchýlili do Bangladéša, opisujú násilie, ktorého sa príslušníci mjanmarských ozbrojených síl dopúšťajú – hromadné znásilňovanie, vraždenie, mučenie a vypaľovanie dedín. V ostatných týždňoch tento mjanmarský štát opustilo okolo 50 tisíc ľudí, desiatky Rohingov už vládne zložky zabili – šesť z nich zomrelo vo väzbe.

Rohinga

Zdroj: ČTK/AP; autor: Binsar Bakkara.

Príval záberov z ostatných troch mesiacov vláda Su Ťij odmietala ako „falošné správy“. V súvislosti s novými videami ale kabinet prekvapivo sľúbil, že záležitosť prešetrí. Úrady sa zaviazali podniknúť kroky „voči polícii, ktorá 5. novembra počas operácie čistenia terénu od mín bila dedinčanov“.

„Ti, ktorí boli identifikovaní, boli zatknutí,“ oznámila neskôr vláda.

Konkrétne menovala štyroch dôstojníkov a tiež autora videa, ktoré zachytáva bitie mladíka.

Mjanmarsko považuje Rohingov za ilegálnych imigrantov z Bangladéša

V multietnickom Mjanmarsku žije odhadom asi milión moslimských Rohingov. Oni sami tvrdia, že sú potomkami arabských obchodníkov a iných skupín, ktorí tu žili po celé generácie. Úrady v prevážne budhistickom Mjanmarsku ich ale považujú za ilegálnych imigrantov z Bangladéša a vláda im odopiera občianstvo. Mnohí Mjanmarčania ich ani nepovažujú za ľudí.

Snahy zbaviť Rohingov občianstva začali krátko po získaní nezávislosti v roku 1948, keď bol odsúhlasený zákon o občianstve. Ale až legislatíva z roku 1982 zakotvila poprenie ich práva na štátnu príslušnosť. To obmedzuje ich právo na slobodu pohybu, prístup k vzdelaniu a službám, a umožňuje kedykoľvek zhabať ich majetok.

„Rohingov dostali do úzkych bezcitné akcie úradov vo Mjanmarsku a Bangladéši. Utekajú pred kolektívnymi trestmi v Mjanmarsku a bangladéšske úrady ich vracajú späť.“

Champa Patel z Amnesty International

Pod čiarou

Su Ťij sklamala aktivistov i svet svojou nečinnosťou

To sa nezmenilo ani s nedávnym príchodom demokraticky zvolenej vlády, v ktorej figuruje armádou po dlhé roky väznená Su Ťij – držiteľka Sacharovovej ceny a Nobelovej ceny za mier.

„Nehovorím, že tu nie sú problémy, ale pomáha, keď sa ľudia viac zamerajú na ich riešenia, než na zveličovanie, aby potom všetko vyzeralo horšie, než to v skutočnosti je,“ povedala nedávno Su Ťij.

Su Ťij

Zdroj: ČTK/AP; autor: Aung Shine Oo.

Aktivisti považujú jej neochotu brániť moslimov za veľké sklamanie.

„Kryje trestnú činnosť páchanú armádou,“ upozornil aktivista Tun Khin.

BBC ale pripomína, že vplyv armády v krajine je stále veľmi silný, nakoľko riadi kľúčové ministerstvá, takže je otázkou, čo Su Ťij reálne zmôže.

Ostatná vlna násilia vypukla v Arakanskom štáte naplno v roku 2012. Vyžiadala si desiatky obetí a 100 tisíc vysídlených osôb, z ktorých tisíce stále ostávajú v zlých podmienkach v provizórnych utečeneckých táboroch, odkiaľ majú zakázané vycestovať.

Rohingovia sú mnohými považovaná za vôbec najprenasledovanejšiu menšinu sveta, ktorú nechcú Mjanmarčania, ale ani susedné štáty. Stovky tisíc Rohingov žijú nelegálne v Bangladéši, kam začali utekať v 70. rokoch minulého storočia. Niektorí využívajú pašerákov ľudí, iní sa cez hranice dostávajú tak, že podplatia stráž.

„Pre bangladéšsku vládu je obtiažne povedať, že hranice sú otvorené, pretože to by podporovalo vládu v Mjanmarsku v ďalších zverstvách, dokiaľ by nedosiahla svoj konečný cieľ – etnické čistky moslimskej menšiny.“

John McKissick z UNHCR

Pod čiarou

Mjanmarsko (autor: Vincent Thian)

Zdroj: ČTK/AP; autor: Vincent Thian.

Rohingov nechcú prijímať ani okolité štáty

Bangladéš ale Rohingov nepovažuje za utečencov, a v krajine ich nechce. Podľa ľudskoprávnej organizácie Amnesty International tamojšie úrady zadržali a násilím vrátili stovky ľudí. Amnesty to považuje za porušenie medzinárodného práva.

„Mnohí boli donútení sa skrývať a trpia nedostatkom jedla a lekárskej starostlivosti,“ upozorňuje skupina.

Bez právnej ochrany sú Rohingovia v Bangladéši ľahkými terčmi. Kvôli obmedzeným pracovným možnostiam sú často nútení k obchodovaniu s drogami alebo pašovaniu ľudí, aby si zarobili aspoň trochu peňazí. Ženy sú často znásilňované, pretože majú strach oznámiť trestný čin na polícii, aby neboli vyhostené, píše Amnesty.

Aktivisti obviňujú medzinárodne spoločenstvo z nečinnosti. Niektorí z nich hovoria o Srebrenici juhovýchodnej Ázie – odkazujú tak na masakru viac než osem tisíc bosnianskych moslimov v júli 1995, ktorých mala ochrániť organizácia OSN.

Tá v prípade Rohingov ostáva iba pri slovách. V roku 2009 hovorkyňa organizácie opisovala túto moslimskú menšinu ako „najpriateľskejších ľudí na svete“. Úrad pre ľudské práva neskôr varoval pred skutkami proti ľudskosti a vyjadril poľutovanie nad tým, že mjanmarská vláda nedala na jeho odporučenie, pokiaľ sa týka dajme tomu zrušenia obmedzenia pohybu.

Deti v Mjanmarsku

Zdroj: REUTERS/Soe Zeya Tun.

UNHCR zase apeloval na susedné štáty, aby nechali hranice otvorené a ujali sa Rohingov. Ázijské štáty, ktoré si väčšinou do svojich vnútorných záležitostí navzájom nehovoria, v prípade Rohingov volajú po zmene.

„Svet nemôže nečinne sedieť a dívať sa na to, ako sa niekde odohráva genocída. Svet nemôže len povedať, že to nie je náš problém. Je to náš problém,“ povedal v decembri malajzijský premiér demonštrantom v Kuala Lumpure, ktorí prišli Rohingov podporiť.

V máji 2015 ale vratké lode plné Rohingov nechcelo prijať Thajsko, Malajzia ani Indonézia, pripomína Amnesty. Mnoho Rohingov skončí v Malajzii v preplnených špinavých väzniciach. Ani tí, ktorí sa dočkajú statusu utečenca, pritom nemajú formálne právny status, takže nemôžu pracovať a môžu kedykoľvek skončiť za mrežami.

Tvrdá je voči imigrantom tiež Austrália.

„Po nebezpečnej a zúfalej ceste čelia niektorí (Rohingovia) jednej z najtvrdších politických realizácií voči žiadateľom o azyl, a končia (v detenčných zariadeniach) na ostrovoch Manus alebo Nauru,“ konštatovala Amnesty.

Archív:

ČT24: Barma poprvé připustila násilí na Rohinzích…

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Česká televíziaČeská televize
Česká televízia vznikla k 1. 1. 1992 podľa zákona o Českej televízii (zákon č. 483/1991 Zb.) ako televízna služba verejnosti Českej republiky
Čerpané z: Barma poprvé připustila násilí na Rohinzích, pronásledovaných muslimech bez identity, 2. 1. 2017, rubrika Svet, autor: ket; zdroj: ČTK, BBC, Amnesty International, ČT24

Súvisiace články:
Budhizmus ako mierumilovná ideológia? Zabudnite! (01.09.2017)

Česká televízia, 03. 01. 2017 | Prečítané: 1487 | Rubrika: Kto sú humanisti?

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Voliči, pozor na Kisku!
Keď klamal v minulosti, bude klamať aj v budúcnosti. Pozri: Kiska povedal: „Nezaložím stranu.“ a Kiska je hanba Slovenska.
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Re: 1 %
15-11-19 * 16:47
 Re: Európska únia
10-11-19 * 09:32
 Re: Dobrý záber
04-11-19 * 21:10
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore