www.humanisti.sk
Súťaž o knihu
Webhouse.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Slovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @493
Počítadlo


Spam poison

Matej Korvín

(Recenzia)

Antonín KALOUS: Matyáš Korvín (1443 – 1490)
Uhorský a český kráľ

Matyáš KorvínMatej Korvín je jedným z českých kráľov, na ktorého sa české povedomie celé roky pokúšalo zabudnúť. Český kráľovský titul mu dokonca svojim spôsobom odopieralo, pretože nebol korunovaný českými korunovačnými klenotmi a jeho korunovácia neprebehla v sakralizovanom priestore k tomu určenej svätovítskej katedrály. A predsa Matej Korvín českým kráľom bol a ako jeden z mála si český kráľovský titul vskutku vydobyl silou a nie len diplomatickými dohovormi a úplatkami.

Napísať jeho životopis videný českými (a moravskými) historickými očami chce ale poriadnu dávku odvahy. A nielen odvahy. Opísať Matejov život totiž vyžaduje poznať detailným spôsobom a bez predpojatosti uhorské dejiny, odpútať sa od podprahových nacionálnych animozít a naopak kriticky vnímať dejiny v súčinnosti s priestorom, v ktorom sa píšu a o ktorom rozprávajú. Všetky tieto predpoklady sa v knihe, ktorej autorom je Antonín Kalous, plne snúbia.

Kalousova kniha o Matejovi Korvínovi rozhodne nie je klasickou biografiou. Začiatok, napísaný vo veľkom štyle a švihom románopisca, by tomu síce nasvedčoval, avšak ďalšie kapitoly ukazujú, že autor chcel mnohými farbami namaľovať skôr fresku než vykresliť portrét jedinej osobnosti. Či Kalous zvolil tento prístup v duchu svojho naturelu, či sa tak rozhodol pod vplyvom len problematického prenikania do psychológie správania stredovekých panovníkov, ktorému bráni predovšetkým nedostatok autentických, ad hominem idúcich prameňov, je ťažko rozhodnúť. Skôr sa však prikláňam k prvej variante, pretože kapitoly o štrukturálnych otázkach systému Matejovej vlády a o podobe jeho reprezentácie moci sú písané s autorskou vášňou a so snahou podať čo najpodrobnejší a takmer všeobjímajúci výklad. Takto poňatá kniha však potrebuje poučeného čitateľa. Len taký totiž môže prísť na kĺb otázke, akým spôsobom sa uhorský magnát mohol stať tak mocným a v mnohých ohľadoch stavovské princípy prehliadajúcim či prinajmenšom potlačujúcim panovníkom. Analýzy systému politickej moci, výšky príjmov i kapacitných možností uhorského kráľovstva pre Kalousa predstavujú predpolie pre vykreslenie Matejovej expanznej politiky. Tá sa síce neobmedzovala iba na úsilie o získanie českej koruny, v skutočnosti, ako to autor jasne ukazuje, však bola česká otázka otázkou kľúčovou, ktorej Matej od druhej polovice šesťdesiatych rokov 15. storočia podriadil takmer všetko. Kapitoly o Matejovej správe Moravy potom, čo sa stal jej zvrchovaným vládcom, predstavujú akýsi protipól voči štrukturálnej analýze jeho uhorskej vlády, aj keď oveľa výraznejšie limitovaný dochovanými prameňmi. Samotná „česká vojna“, rovnako ako „moravská vláda“ pritom ukazujú, že Matej mal vyhranený zmysel pre rituály, ktoré dokázal využiť v prospech svojho majestátu. Škoda len, že si niektoré opisy autor nechal akoby prekĺznuť medzi rukami a že im, napríklad mierovým dohodám s Vladislavom Jagelovským či osudom týchto zmlúv v ďalších rokoch, venoval snáď až zbytočne stručnú pozornosť, ktorá trochu kontrastuje s rozsiahlymi, opisnými pasážami o podobe moravskej zemskej správy. Oná snáď až prílišná deskripcia podľa môjho úsudku platí i pre kapitolu o legitímnosti a reprezentácii, ktorá je ale vo svojom dôsledku prínosná predovšetkým tým, že rúca mýtus o Matejovom silnom vplyve na rozvoj renesančného umenia. Kalous, poučený moderným kunsthistorickým výskumom, razí tézu, že renesancia sa premietala predovšetkým do doplnkov, do detailov, bez toho, aby ovládla celok. Prevládajúcim štýlom Matejovej vlády naďalej ostávala neskorá gotika, obdobne ako v súdobých Čechách. Na druhej strane sa však i v Kalousových očiach Matej javí ako panovník cieľavedomo smerujúci k renesančnému mecenášstvu, ktoré sa nebojí urobiť z predtým uzavretých hradov a palácov verejný priestor. Na rozdiel od súdobých českých kráľov Matej, azda priamo ovplyvnený talianskymi vzormi, takisto pochopil význam pamäte a podieľal sa, takmer v karolínskom duchu, na podpore dvoranskej historiografie, ktorá mala jeho obraz zachytiť v čo najlepšom svetle. O Matejovom sebavedomí a túžbe po sebaprezentácii potom svedčí skutočnosť, že si nechával po vzore antických cisárov vztyčovať vlastné sochy.

Ak v závere autor, akoby ospravedlňujúco, hovorí, že sa v knihe viac venoval nekonfliktným témam, ktoré smerujú k osvetleniu fungovania spoločnosti v jej pokojnom stave, potom sa mu to, myslím, (našťastie) podarilo len čiastočne. Nakoniec ako inak, pretože Matej nebol panovníkom, ktorý by chcel len pokojne vládnuť. Bol mužom, ktorý miloval moc a dokázal využívať diplomatických lákadiel i nátlakov, nehovoriac o jeho permanentnom strete s uhorskou magnátskou opozíciou. Oné štrukturálne kapitoly v Kalousovom poňatí teda podľa mňa skôr vedomo vyvažujú vnútorný nepokoj Matejovho politického snaženia, ktoré vo svojich dôsledkoch skončilo neúspechom, pretože sa mu nepodarilo presadiť ako svojho nástupcu nelegitímneho syna Jana Korvína. Len v jedinom by som s autorom nesúhlasil: s tvrdením, že výsledkom Matejovej vlády na Morave bola náboženská tolerancia. Cesty k nej totiž boli položené oveľa skôr a Matej iba akceptoval daný stav, bez toho, žeby fakticky mohol činiť niečo iné než pragmaticky vyznávať toleranciu z nutnosti. Aj na Morave, rovnako ako v Čechách, totiž ležala hlavná váha moci v rukách šľachtických vrchností, ktoré si nemienili nechávať zasahovať do svojich práv, medzi ktoré po husitskej revolúcii zahrňovali i problematiku spôsobu praktizovania viery vlastných poddaných.

Záverom jedinú vetu. Keby nič viac, potom je Kalousova kniha vydareným pokusom o renesanciu stredoeurópskych politických dejín 15. storočia, ktoré nevisia v dejinnom vzduchoprázdne a ktorých chápanie je podmienené široko ponímaným, štrukturálnym videním mocenských pilierov uhorskej i moravskej spoločnosti. A to rozhodne nie je málo.

Vydavateľstvo VedutaVydalo vydavateľstvo Veduta
České Budějovice 2009
ukážka z knihy, 512 s.

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Mgr. Martin Nodl
– historik, medievalista
– narodil sa v roku 1968. Zaoberá sa dejinami neskorého stredoveku, najmä jeho sociálnymi dejinami, problematikou vtedajšej mentality a každodenného života; odborný záujem zameriava aj na dejiny historiografie a na vzťahy Českých krajín a Poľska. Napísal desiatky štúdií do najrôznejších zborníkov, spolupracoval s Františkom Šmahelom na publikácii Člověk českého středověku (Človek českého stredoveku, 2002), s Danielou Tinkovou na zborníku Antropologické přístupy v historickém bádání (Antropologické prístupy v historickom výskume, 2007). Samostatne napísal publikácie Tři studie o době Karla IV. (Tri štúdie o období Karola IV.) a Dějepisectví mezi vědou a politikou (Dejepisectvo medzi vedou a politikou). Najnovšie, 21. 12. 2010, mu vyšla kniha Dekret kutnohorský (Dekrét kutnohorský).
Pôsobí ako vedecký pracovník v Centre medievalistických štúdií Akadémie vied ČR a Karlovej univerzity v Prahe. Je vedúcim redaktorom časopisu Dějiny - Teorie – Kritika (Dejiny – Teória – Kritika) a v súčasnej dobe tiež dokončuje doktorandské štúdium na Masarykovej univerzite v Brne, odbor história – české dejiny.
Čerpané z: Souvislosti (Súvislosti) – revue pre literatúru a kultúru, Glosy historické XXXVIII, rubrika Pod čiarou, 4/2010, vyšlo 19. januára 2011

Martin Nodl, 02. 02. 2011 | Prečítané: 5189 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Voliči, pozor na Kisku!
Keď klamal v minulosti, bude klamať aj v budúcnosti. Pozri: Kiska povedal: „Nezaložím stranu.“ a Kiska je hanba Slovenska.
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Re: Ťažko
03-12-19 * 17:00
 Re: Ťažko
27-11-19 * 19:58
 Re: Je to tak
23-11-19 * 09:44
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore