www.humanisti.sk
Súťaž o knihu
Webhouse.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Slovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @334
Počítadlo


Spam poison

Literatúra na cestách

Verejná knižnica Jána Bocatia

Literatúra na cestách„Literatúra“ aj tento rok vyrazila na cestu po slovenských mestách, aby možno aj do toho Vášho priniesla Vašich obľúbených autorov a autorky. Ak medzi nich patria Milka Zimková, Gabriela Rothmayerová, Jozef Heriban a Dalimír Stano, v stredu 16. októbra 2013 o 18.00 sa s nimi budete mať možnosť stretnúť vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach /Hviezdoslavova 5/ na podujatí z názvom Literatúra na cestách. Príďte im položiť otázku, ktorá Vás zaujíma, podpísať knihy alebo si len tak v príjemnom prostredí vypočuť ich pútavé rozprávanie nielen o literatúre.

Tešíme sa na Vás.

Milka Zimková sa narodila prvého augusta 1951 a detstvo prežila v Okružnej pri Prešove. Od malička ju priťahovalo herectvo, a tak ju nohy po maturite zaviedli na VŠMU, kde vyštudovala tento odbor. Hneď po ukončení štúdia sa začala pohrávať s myšlienkou slobodnej umelkyne, vtedy však ešte netušila, že jej meno bude nerozlučne späté s pojmom monodramatické umenie a že na doskách, ktoré znamenajú svet, neraz zažiari v rýdzo osobnostných výpovediach Neveľo nas idze, neveľo nam treba, Sojka, Čas kikiríkania alebo Bonsuár, umelci, Čas návratu, To len tak naoko, Bez slov.

Na jej profesionálny rast mal značný vplyv profesor Peter Karvaš, ktorý ju povzbudil k literárnej tvorbe. Už v prvej zbierke poviedok Pásla kone na betóne (1980) sa zreteľne prejavuje jej prozaické umenie okorenené šarišským dialektom; za tento literárny debut jej Slovenský literárny fond udelil Cenu Ivana Kraska. Na námet poviedky Vstupenka do neba napísala scenár k rovnomennému filmu s použitím motívov z iných próz, ktorý natočil režisér Štefan Uher. Film zožal obrovský úspech na domácich i zahraničných filmových festivaloch a Zimková si odniesla Cenu nielen za scenár, ale aj za najlepší ženský herecký výkon.

Po druhej poviedkovej zbierke No a čo (1985) nasledovali scenáre Muži umierajú postojačky, Veľká noc a najmä Kone na betóne (1995), kde sa opäť zaskvela ako herečka, nie div, že porotcovia na Festivale európskych filmov vo francúzskom meste Saint-Étienne ocenili jej herecký výkon.

Za súbor poviedok Bez slov (2000) získala v čitateľskej ankete Knižnej revue Cenu za knihu roka. Na Zimkovej dvojdomosť v herectve a spisovateľstve si v jej priamej spolupráci dôkladne posvietil teatrológ Anton Kret a výsledkom ich úsilia sa stala knižka No a to! alebo Sama so všetkými (2003). Svoju srdcovú záležitosť autorka prezentuje v Krátkom slovníku nárečia slovenského okružniansko-šarišského (2004), ktorý venuje všetkým milovníkom reči a nárečí, a ktorý nám približuje aj v najnovšej zbierke poviedok InterCity. Pätnásť rokov hosťovala v pražskej Viole pod umným vedením Vladimíra Justla a za herecké umenie v monodrámach jej medzinárodní porotci roku 2007 vo Wrocławi udelili hlavnú cenu.

Gabriela Rothmayerová sa narodila v Gelnici, kde vychodila ZŠ a SVŠ. Zmaturovala v roku 1969, z čoho sa dá vypočítať, že sa narodila v roku 1951 (14. marca), ale to nie je dôležité. Po maturite rok pracovala ako robotníčka vo VSŽ a niekoľko mesiacov ako elévka Východoslovenských novín. V rokoch 1970 – 1975 študovala novinárstvo na FF UK v Bratislave. Po absolutóriu nastúpila do Smeny na oddelenie kultúry. V roku 1983 sa stala asi najmladšou šéfredaktorkou v redakcii Ohník. Od roku 1987 bola vedúcou redaktorkou Smeny na nedeľu.

V roku 1990 sa zaplietla do politiky a ľudia ju zvolili v prvých slobodných voľbách do Federálneho zhromaždenia ČSFR, do Snemovne ľudu. V ďalších voľbách úspešne kandidovala do SNR (neskôr NR SR) a svoje epizódu v politike ukončila v roku 1994. Vrátila sa k svojej novinárskej profesii, pracovala ako reportérka Nedeľnej Pravdy, po zmene vlastníckych pomerov z Pravdy odišla a stala sa redaktorkou literárnej redakcie Slovenského rozhlasu – čo bol mimochodom jej sen hneď po skončení školy. V roku 1998 až 2003 bola šéfredaktorkou umeleckého Rádia Devín Slovenského rozhlasu. Žije v Bratislave, je vydatá a má syna Michala.

Od svojho debutu Lastovičie hniezdo (Kraskova cena) napísala sedem kníh, poslednú ôsmu spolu s Milkou Zimkovou.

Po ukončení štúdia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pôsobil Jozef Heriban trinásť rokov v Slovenskej filmovej tvorbe v Bratislave ako dramaturg, scenárista, režisér a vedúci skupiny pre hranú tvorbu. Spolupracoval na výrobe mnohých hraných filmov s najlepšími slovenskými režisérmi Dušanom Hanákom, Jurajom Jakubiskom, Dušanom Trančíkom, Štefanom Uhrom, Martinom Hollým, Jurajom Herzom a ďalšími…

Neskôr pracoval v oblasti marketingu (najskôr ako riaditeľ Public relations a člen predstavenstva Eurotel Bratislava, a. s., potom ako riaditeľ reklamy a vedúci Public relations v Televízii Markíza). V rokoch 2002 až 2006 bol poslancom Národnej rady SR, pozorovateľom a poslancom Európskeho parlamentu.

V roku 1993 napísal prózu Niekto na mňa stále píska, ktorá získala 1. miesto v anonymnej súťaži Literárneho fondu. Marketingová kniha Úspech má srdce žraloka sa stala Knihou roku 2007. Je autorom bestsellerov Intimita vlkov, Posadnutosť, Ružový trojuholník a s veľkou pozornosťou boli čitateľmi prijaté aj jeho dve ďalšie knihy, poviedkový román Schovaný, neschovaný idem a Prelet sťahovavých vtákov.

Je spoluscenáristom a spolurežisérom veľmi úspešných hraných filmov Utekajme, už ide!, Južná pošta, Dávajte si pozor! ako aj televízneho komediálneho seriálu Bud Bindi, ktoré získali významné ocenenia na viacerých Medzinárodných filmových festivaloch (Káhira, San Francisco, Houston, Philadephia…).

Je autorom rozhlasových hier Da capo al fine, Diagnóza 300, Hlasy pre Máriu, HAN 82, Život na 55 minút, Tak sa usmej, Šach, ktoré boli ocenené na mnohých festivaloch rozhlasovej tvorby a boli uvedené v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, Taliansku, Poľsku a Česku.

V súčasnosti sa venuje literatúre a externe prednáša na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave. Je vyše 35 rokov ženatý s televíznou moderátorkou Alenou Heribanovou, s ktorou má dve dcéry Tami a Babsy.

Dalimír Stano (1955) sa narodil v Trenčíne, avšak od roku 1981 žije a pôsobí v Košiciach. V rokoch 1997 až 1999 viedol v košickom vydavateľstve Slovo edíciu Klub Ozvena. Od roku 1999 začal viesť slobodnú edíciu DALi (Dielňa autorov literatúry) v košických vydavateľstvách Interart, Vienala a Pectus, ako aj v bratislavskom Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov. Zároveň pôsobí ako tajomník Východoslovenskej pobočky Spolku slovenských spisovateľov (od roku 2004). Je zakladateľom pobočky Slovenského centra PEN v Košiciach (2007) a vydavateľstva DALi (2008). Dalimír Stano je tiež zostavovateľom literárneho zborníka Dlh. Spolu s Richardom Kittom publikoval zborník interaktívne písanej poézie Poemat 2007. Napísal básnické zbierky Vaša esencia (1997), Oxana (1998), Samotka (2001), Kolotoč ά (alfa) (2003), Žreb môjho bytia (2005), Edo je deväť (2006) a Diabolské balady (2007). Okrem vlastných básní je autorom textov muzikálu Kubo (2008) a tiež ilustrátorom a grafikom (najmä svojich zbierok).

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Verejná knižnica Jána Bocatia
– kultúrna inštitúcia Košického samosprávneho kraja
Hlavná 48
042 61 Košice
Čerpané z: www.vkjb.sk

VKJB, 07. 10. 2013 | Prečítané: 1213 | Rubrika: Rubrika pána Rubika

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Voliči, pozor na Kisku!
Keď klamal v minulosti, bude klamať aj v budúcnosti. Pozri: Kiska povedal: „Nezaložím stranu.“ a Kiska je hanba Slovenska.
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Anketa Strom roka
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore