www.humanisti.sk
Súťaž o knihu
Webhouse.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Slovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @498
Počítadlo


Spam poison

Kritika Dawkinsovho filmu Nepriatelia rozumu

(Recenzia)

Richard Dawkins: Nepriatelia rozumuV nedeľu 5. júna 2011 som sa zúčastnil v rámci festivalu Psychofilm premietania Dawkinsovho dokumentu o okultistoch, ezoterikoch, veštcoch a liečiteľoch s názvom Nepriatelia rozumu, ktorý som potom doplnil svojim vyjadrením a moderoval následnú diskusiu. Vzhľadom k veľmi obmedzeným časovým možnostiam som svoj komentár zásadným spôsobom skrátil, tu ho máte k dispozícii celý. Diskutovaný film je v ponuke na internete, a môžete si ho pozrieť online: 1. časť a 2. časť.

Videli sme film, v ktorom jedným z najfrekventovanejších slov bolo slovo „veda“. Ďalšími potom boli „rozum“, „ohrozenie“, „nepriatelia“, „boj“ a všelijaké iné. Mám v úmysle tento film, respektíve Dawkinsa, podrobiť kritike, bez toho, aby som pritom hovoril o boji, nepriateľoch a konflikte. Je mi jasné, že sa tak nezavďačím skoro nikomu, ale musí to tak byť.

Najprv chcem zdôrazniť, že to, o čo v tejto snímke išlo, nebola veda a jej stret s tmárskymi nepriateľmi, ale scientizmus. Veda je metóda, scientizmus je viera vo vedu, ideológia, ktorá má, ako uvidíme, početné náboženské rysy. Keby sa jednalo o vedu a okultné fenomény, bol by tento dokument dokumentom o výskume týchto fenoménov, o riadnych štúdiách a o ich výstupoch, ktoré by, a o tom som viacmenej presvedčený, boli najskôr nepresvedčivé. Tomuto ideálu sa v rámci Dawkinsovho dokumentu blížila iba časť o homeopatii, ktorú považujem za najkvalitnejšiu z celej snímky. Zbytok (čiastočne s výnimkou úseku venovaného prútikárom) je založený na tom, čo scientisti tak radi predhadzujú okultistom, alternatistom a ďalším, totiž na anekdotickej evidencii a svojvoľnom výbere len tých príkladov, ktoré potvrdzujú tie či oné tézy. Takže je tu argumentované viacmenej náhodne a účelovo vybranými ľuďmi a fenoménmi, ktoré tu slúžia ako ilustrácie autorových tvrdení, ničím viac však nie sú. Dawkins sa celkom vyhýba akémukoľvek problematickejšiemu javu z, povedzme, okultnej oblasti, a jeho film napospol pripomína (to nemám zo svojej hlavy, ale úplne s tým súhlasím) komunistické „dokumenty“ o disidentoch.

Avšak je potrebné podotknúť, že duchovné techniky sú prevážne dialogickej povahy (predstavujú rozhovor vedený ako s duchovnou sférou, tak so zainteresovaným človekom), využívajú nekauzálnych súvislostí medzi javmi a vzpierajú sa tak objektívnemu testovaniu napríklad pomocou dvojito slepých štúdií.

Prečo kladiem taký dôraz na to, že to, čo tu Richard Dawkins prezentuje, je scientizmus, teda ideológia, a nie veda?

Veda je spôsob chápania a interpretovania reality. Metóda. Veda tu nie je od toho, aby viedla boj o ľudskú dušu. Metódy nebojujú. Spôsob, akým pečiete buchty, nemá nepriateľa v spôsobe, akým pečie buchty vaša svokra. Avšak môžete veriť, že práve váš prístup k pečeniu buchiet je ten jediný pravý a že je potrebné prenasledovať všetkých, ktorí to robia inakšie. Ale to sa týka vás, nie postupu, ktorý používate. Scientizmus je viera vo vedu ako v tú jedinú správnu metódu pochopenia sveta. Je nutné dodať, že Dawkins má pravdu, ak kritizuje tézy niektorých postmodernistov o tom, že veda je len jedným z mnohých príbehov. Nie je. Veda je úplne unikátny spôsob poznávania, ktorý sa v mnohých ohľadoch odlišuje od všetkých ostatných. Je technologicky nesmierne efektívna, je otvorená, je podrobená neustálej vnútornej diskusii atď. Samozrejme, že to je ideál – v realite tu hraje rolu množstvo faktorov, ktoré s ideálom vedy nemajú nič spoločného, napríklad osobné väzby, predsudky, autorita a mnohé iné, ale v zásade možno povedať, že veda je jedinečná a nie je to len ďalší súbor mýtov a metafor, akými sú rôzne náboženské, duchovné či povedzme umelecké spôsoby interpretácie skutočnosti. Tu si však dovolím poznamenať, že i v oblasti duchovnej dochádza k vývoji predstáv a postupov a taktiež k testovaniu, to však samozrejme nevyhovuje objektívnym kritériám regulárnej vedy, skôr sa orientuje na to, čo sa v praxi osvedčuje a čo nie.

Avšak akokoľvek je veda jedinečná, scientizmus je celkom tradičný a nijako sa nevymyká z archaického spôsobu myslenia založeného na vymedzovaní vlastnej skupiny voči skupinám iným, teda vlastného kmeňa, národa, rasy, náboženstva či dajme tomu fanúšikov konkrétneho futbalového tímu, proti iným kmeňom, národom, rasám, náboženstvám či dajme tomu fanúšikom ostatných futbalových tímov. Na tom nič nemení ani fakt, že ide o vieru vo fenomén, ktorý sa preukázateľne osvedčuje – táto námietka sa objavuje (v podobe dôrazu na rozdiel medzi vierou a dôverou). Scientisti tvrdia, že oni, na rozdiel od, povedzme, okultistov, veria v niečo skutočné, ale úplne neempaticky odmietajú uznať, že i okultisti veria v to, čo sa im osvedčuje, a je im celkom jedno, že scientisti ich praktickú skúsenosť marginalizujú. Všeobecne možno povedať, že zatiaľ čo okultisti majú tendenciu zovšeobecňovať anekdotickú evidenciu, scientisti ju naopak úplne ignorujú a neberú na vedomie, že osobná empíria je úplne legitímnou smernicou pre ľudské konanie.

To, čo nám Dawkins vo svojej neskrývane propagandistickej snímke sugeruje, má klasickú mýtickú štruktúru:

Svet je bojiskom síl svetla (teda vedy a rozumu) a síl temnôt (teda pavedy, okultizmu a iracionality). Sily temnôt povstali a hrozia zničiť všetko, čo bolo silami svetla vybojované, a je preto potrebné sa im postaviť v mene dobra a svetlej budúcnosti. Je potrebné ochrániť duše ľudí pred indoktrináciou zo strany síl zla, indoktrináciou, ktorá sa môže javiť ako nevinná kratochvíľa, ale v skutočnosti láka ľudí do náruče temnôt…

Všimli ste si, ako jednoznačne bipolárny pohľad na vec Dawkins razí? Nie je tam ani náznak dialógu, iracionalitu je potrebné jednoducho prenasledovať, zničiť, eliminovať. A nepripomína vám to niečo? Ak priradíme k silám svetla biblickú vieru a k silám temnôt sekularizmus, iné náboženstvá, mágiu a okultizmus či ateizmus, máme tu bojovný mýtus evanjelikálnych kresťanov. Alebo, ešte lepšie, priraďme k silám svetla moslimov, k silám temnôt dekadentnú západnú civilizáciu, a máme tu islamský fundamentalizmus. Stále rovnaký model.

A toto ja osobne jednoducho neberiem. Nebrali to dokonca ani mnohí osvietenci – koniec koncov osvietenstvo zrodilo nielen modernú racionalitu, ale tiež slobodomurársku ideu bratstva ľudí bez ohľadu na ich náboženstvo, ideu vzájomného rešpektu k odlišnosti a jednote v tom podstatnom. Teológ Hans Küng razí myšlienku, že nebude mieru medzi národmi, pokiaľ nebude mieru medzi náboženstvami. Neverím tomu, že možno mier dosiahnuť bojom, konfliktom, stretom. Aby sme ako ľudstvo pokročili dopredu, potrebujeme sa zbaviť pravekého spôsobu kmeňového myslenia typu „my kontra oni“. A k tomu skutočne potrebujeme rozum, ale musíme ho použiť inakšie, než ako ho používa Dawkins.

Je nakoniec pozoruhodné, že evolucionista par excellence akým je Dawkins, stavia práve rozum na piedestál, pričom by mal vedieť, že rozum, rovnako ako zmysly, emócie, empatia či intuícia, je v priebehu evolúcie vzniknutý nástroj, nie modla, ktorej by sme sa mali klaňať.

Toto akcentovanie rozumu a racionality naviac vedie k tomu, že sú diskvalifikovaní ľudia, ktorí sú založení skôr emotívne. Mnoho ľudí sa rozhoduje na základe toho, že niečo nejako cítia, a je to tak v poriadku. Človek, ktorý nevie racionálne analyzovať fakty, ale je povedzme empatický, nie je menejcenný a má právo na vieru v to, čo inému pripadá pochabé.

Obráťme sa teraz k niektorým Dawkinsovým argumentom, ktoré v dokumente zazneli:

V iracionálnej sfére sa točí obrovské množstvo peňazí, ktoré by sa dali využiť lepšie. To však platí i o športe, populárnej hudbe, filmoch, kozmetickom priemysle – o zbrojárskom priemysle a vojnách, vrátane vojny proti drogám, ani nehovoriac… Pokiaľ niekomu subjektívne pomôže, ak využije služby, ktoré nie sú vedecky podložené, je to jeho vec a má právo si takú službu zaplatiť. Keby tieto služby ľuďom neprinášali žiadny úžitok, zrejme by neprosperovali.

Ďalším argumentom je, že iracionálna viera môže viesť k reálnemu poškodeniu života ľudí, napríklad v prípade odopieračov očkovania či ľudí, ktorí v prípade vážneho ochorenia odmietnu vedecky podloženú liečbu v prospech liečiteľa. Áno, musím povedať, že tu mám tendenciu s Dawkinsom súhlasiť – som presvedčený, že duchovná sféra by mala životu slúžiť, a nie ho ohrozovať. Napriek tomu, že som si vedomý faktu, že moderná medicína a farmaceutický priemysel nie sú tak úžasné, ako ich autor dokumentu prezentuje, naozaj majú nespochybniteľnú účinnosť. Keď lekári zrejme nebudú schopní ponúknuť pacientovi to, čo hľadá u liečiteľa, teda veľa času, pozornosti a sústredenia sa na celok pacientovho života, mali by obe sféry nájsť spôsob, ako sa vzájomne doplňovať a nehádzať si polená pod nohy a vzájomne sa dehonestovať, čo sa bohužiaľ deje a to z oboch strán.

Dawkins ďalej poukazuje na zneužívanie vedeckého jazyka, zvlášť potom jazyka kvantovej mechaniky, ale tiež napríklad genetiky. Áno, to je skutočne smutné a štve to nielen príslušných odborníkov, ale i mňa. Ide o to, že v rámci magického a mýtického myslenia, o ktoré tu ide, to, čo ľuďom funguje, sú metafory, a metafory sú tvorené na základe aktuálnej podoby jazyka a kultúry. Asi sa teda nedá vyhnúť tomu, že vedecký jazyk bude týmto spôsobom vykrádaný, i keď mne osobne je to dosť proti srsti a vo svojej osobnej mytológii, s ktorou pracujem, pseudovedecký jazyk nepoužívam. Zmierme sa s tým, že niektorí ľudia jednoducho budú veriť v „atlantskú DNA“ či v „tachyónové liečenie“ a bude im to určitým spôsobom fungovať.

Horšie je, keď ľudia veria v mýty, ktoré majú potenciál vyvolávať medzi ľuďmi nenávisť. Napríklad niektoré konšpiračné teórie, ako sú teórie o židovskom sprisahaní. Ale to už sa dostávame k téme, ktorá s okultizmom, ktorému bol venovaný Dawkinsov program, súvisí skôr voľne a zaslúžila by si samostatné zamyslenie.

Často zo strany „profesionálnych skeptikov“ zaznievajú kategorické tvrdenia, že sa niečo nestalo, pretože by taký jav odporoval súčasnému vedeckému poznaniu. Je vtipné, ako z tých istých scientistických úst zaznievajú taktiež vety o otvorenosti a neúplnosti vedy. Hoci si myslím, že súčasné vedecké poznanie je potrebné brať vážne, neznamená to, že by sme mali šmahom ignorovať čokoľvek, čo tomuto poznaniu odporuje, čo sa bohužiaľ často deje.

Ako je v dokumente demonštrované na pozorovaní holubov, máme evolučne danú tendenciu hľadať v realite vzory, ktoré by nám dali nejaký zmysel. Tieto vzory môžu mať podobu rýdzo subjektívnu (a prejavujúcu sa napr. v oblasti osobných rituálov), intersubjektívnu (spoločne v nejakej komunite) a objektívnu (objavenú pomocou vedeckej metódy). Som presvedčený, že keby sme zo svojho života vyškrtli všetky vzory, ktoré nie sú spoľahlivo potvrdené vedeckým poznaním, zošaleli by sme. Myslím tiež, že nachádzanie vzorov má veľký terapeutický potenciál, čo dokazuje úspešnosť myšlienkovo protikladných psychologických škôl alebo povedzme liečiteľov, vrátane homeopatov – keď si človek zaradí nejaký problém či povedzme chorobu do nejakého kontextu, niečo sa stane, niečo, čo môže ísť i nad rámec zmieneného placebo efektu. A pomáha to. Je preto v poriadku, ak verí človek v kontext, príbeh a metafory, ktoré mu preukázateľne prospievajú, bez ohľadu na to, že sú iracionálne. Alebo: Pokiaľ vám niečo funguje, nenechajte si to vziať a pošlite Dawkinsa do hája. Kvalita vášho života je dôležitejšia než vedecká pravda. Na druhej strane sa však ubráňte pokušeniu veriť, že to, čo funguje práve vám, musí rovnako tak dobre fungovať každému, a čokoľvek iné je zlé.

A pokiaľ ste ateisti a scientisti dawkinsového razenia, zvážte, či to, čo je naozaj dôležité, je racionálne a vedecky podložená pravda, alebo skôr kvalita ľudského života, a či by nestálo za pokus hľadať taktiež to, čo ľudí spája a nepremýšľať o druhých len ako o nepriateľoch.

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Jaroslav A. Polák
– spisovateľ, publicista, amatérsky filozof, do značnej miery skeptik a priaznivec kritického myslenia, ktorý ale odmieta stáť na ktorejkoľvek strane „barikády“, pretože niektoré jeho osobné skúsenosti ho priviedli k presvedčeniu, že existuje čosi ako duchovná dimenzia, čo však nikomu nevnucuje. Náboženstvo, mágiu, liečiteľstvo a podobné fenomény považuje za oprávnené do tej miery, do akej slúžia životu alebo mu aspoň neškodia; je vždy pripravený podrobiť kritike akýkoľvek konkrétny nešvár, ale nezatracuje ich ako celok.
Čerpané z: AMOR VACUI, rubrika: Úvahy a postrehy

Súvisiace články:
Žalospev o smrti (08.11.2011)
Religulous – v klube Obluda (24.03.2010)
Delúzia Boha (11.01.2010)
Boh ako psychický vírus (11.12.2009)
Religulous (10.12.2009)

Jaroslav A. Polák, 17. 06. 2011 | Prečítané: 2742 | Rubrika: Polemika o…

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Voliči, pozor na Kisku!
Keď klamal v minulosti, bude klamať aj v budúcnosti. Pozri: Kiska povedal: „Nezaložím stranu.“ a Kiska je hanba Slovenska.
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Re: Ťažko
03-12-19 * 17:00
 Re: Ťažko
27-11-19 * 19:58
 Re: Je to tak
23-11-19 * 09:44
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore