21. januára 2016 uverejnil Miro Kern v Denníku N článok Vracia sa z Ameriky a hnevá ho arogancia moci, Fica kvôli nemu rieši prokurátor. V ňom sa Maroš Ivanič vyjadril:
„Je to hrôza. Keď sa to dnes deje moslimom, zajtra prídu na rad ateisti, alebo kto ďalší?“
Maroš Ivanič touto otázkou reaguje na výroky premiéra Roberta Fica, ktorý sa v súvislosti s utečeneckou krízou a sprievodným násilím, ktorý sa týka najmä moslimskej komunity v Nemecku, vyjadril:
„Myslím si, že toto rozhodnutie, ktoré má svoje
ratio, pretože žiadatelia o azyl v Rakúsku sú dočasne umiestnení v Gabčíkove, a oni musia dodržiavať zákon, pretože akonáhle by porušili zákon, nemôžu dostať azyl v Rakúsku. Preto nie sú s nimi žiadne problémy. Je to dočasné, ich tu na chvíľku ubytujeme, a potom všetci odchádzajú do Rakúska, čiže to nie sú ľudia, ktorí by boli určení na trvalé umiestnenie na Slovensku. To je len pomoc Rakúsku. To je naša bilaterálna pomoc. Toto sa v žiadnom prípade nevzťahuje do kategórie rizika, o ktorom hovoríme v súvislosti s vytvorením ucelenej moslimskej komunity na základe kvót alebo na základe nejakého dobrovoľného rozhodnutia štátu, že donesieme sem dvetisíc alebo tritisíc moslimov.“
Ďalej povedal:
„Viete si asi predstaviť, čo sa dnes v Nemecku deje. Nerád by som vysvetľoval ja na tlačovej konferencii, že pred železničnou stanicou v Bratislave tisíce prisťahovalcov, imigrantov, obťažuje takýmto vulgárnym spôsobom slovenské ženy. Neviem, čo by som im na to povedal. Asi by ste sa ma veľmi oprávnene pýtali, ako je možné, že keď kontrolujete celé Slovensko ako tvrdia Nemci, Francúzi, Belgičania, ako sa mohlo stať, že ste nevedeli o koncentrácii toľkýchto ľudí na jednom mieste. My vidíme naďalej súvis, pokiaľ ide o bezpečnostné riziká migračnej vlny… Je evidentné, že zlyháva politika predstavy, že sme schopní dostať na územie Európy ľudí, ktorí sa budú normálne správať, tak ako to od nich očakávame. Jednoducho to tak nie je. Sú tu tí, ktorí prichádzajú páchať buď vážne teroristické trestné činy alebo iní, ktorí sa správajú inak, pretože majú iný vzťah k ženám. Predsa dobre vieme, aký vzťah majú vo svojich náboženstvách, a vo svojich krajinách. Preto ja len poukazujem na to, že bol tu jasný útok na obyvateľov Nemecka. Je zrejmé, že išlo o prisťahovalcov alebo imigrantov. Máme preto právo veľmi jasne hovoriť, a myslím si, že takto to vníma celá Európa. Chápem nemecké orgány, samozrejme, že ich chápem, že potrebujú utlmovať situáciu, pretože toto je mimoriadne vážny stav, ktorý sa v Nemecku stal. Zdá sa, že prichádzajú ďalšie informácie o ďalších útokoch v iných mestách, ktoré boli. Ja si to jednoducho neželám. Viete, akonáhle tých imigrantov raz pustite do krajiny, tak môžete čeliť týmto problémom. Preto my ich jednoducho nechceme tu. Takto ich nechceme! Sme pripravení na individuálnej báze. Samozrejme, ak je niekto individuálne ohrozený, môže dostať azyl. Na tom nič nie je. Ale doviezť sem dvetisíc ľudí, a niekde ich uložiť, tí ľudia sú v inom svete, v iných hodnotách, v iných kultúrnych tradíciách. Preto máme právo hovoriť o týchto rizikách veľmi otvorene, a budeme o nich veľmi otvorene hovoriť. …určite uznáte, že o bezpečnostných rizikách spojených s migráciou sme hovorili dávno, dávno pred
Parížom. Hovorili sme, že pozor na to! Máme spravodajské informácie, ktoré hovoria o infiltrovaní teroristických buniek do migračných vĺn a ich etablovanie na území Európy. Hovorili sme o tom, boli sme zosmiešňovaní, smiali sa nám mnohí, až nakoniec došli udalosti, ktoré to v plnej miere potvrdili. Preto musím Nemecko, a udalosti v Nemecku, veľmi závažné udalosti, ide tu o ľudskú dôstojnosť. Tieto udalosti musím zaradiť do kategórie udalostí, ktoré majú súvis s celkovou atmosférou, ktorá bola vytvorená neregulovanou migračnou krízou v rámci Európy.“
Ďalej sa vyjadril:
„Čítal som zaujímavý rozhovor pred asi troma hodinami, kde jeden bezpečnostný analytik povedal, že je nesprávne hovoriť ľuďom o bezpečnostných rizikách. A čo je správne? Rátať s ľuďmi mŕtvymi? Alebo rátať s ľuďmi, ženy, ktoré boli takýmto spôsobom sexuálne zneužité? Ak máme bezpečnostné riziko, je dôležité o ňom dopredu hovoriť. Jasne sme hovorili, že infiltrovali sa teroristi do Európy cez migračné vlny. A stalo sa to jednoducho. Preto najlepšia prevencia je nedovoliť vytvorenie ucelenej moslimskej komunity na základe kvót alebo iného dobrovoľného suverénneho rozhodnutia.“
Pokračoval:
„Pokiaľ ide o atmosféru, ktorá vznikla v súvislosti s migračnou krízou, musíme veľmi jasne pomenovať odôvodnený, opodstatnený strach verejnosti z toho, čo sa deje. A ak ženy hovoria, že útočili ľudia, ktorí hovorili po arabsky. A tieto informácie sa potvrdzujú. Tak poďme teraz sa baviť, že či to bol prisťahovalec alebo imigrant. Veď už nebláznime! Ja chápem znovu, ja nemôžem za seba do nemeckých vecí, ani nebudem. Ale chápem momentálnej politike, ktorá dnes v Nemecku je. Utíšiť za každú cenu situáciu, pretože to je mimoriadne vážne. Ja neviem, čo by som robil na mieste pani Merkelovej, keby sa niečo podobné stalo na Slovensku. Že takto tu stojíte predo mnou a mám vysvetľovať sto sexuálnych útokov na ženy napríklad v Bratislave pred železničnou stanicou. No, neviem, čo by som hovoril. Preto jediná prevencia je nedovoliť! Nedovoliť, aby takéto veľké enklávy prisťahovalcov alebo imigrantov sa dostali do krajiny a vytvorili si vlastný spôsob života. Toto je naša prevencia, a preto sme urobili tento posun.“
Redaktor Michal Katuška zo Spravodajstva RTVS sa premiéra Roberta Fica opýtal:
„Druhá otázka sa týka toho, čo ste povedali, že na Slovensku by mohla vzniknúť moslimská menšina, ktorá tu de facto už existuje. Čo by bolo zlé na tom, keby tu vznikla nejaká menšina? A je podľa vás islam zlá viera?“
Predseda vlády Robert Fico odpovedal:
„Pán redaktor, hovoríme o vytváraní umelých enkláv. Že na základe nejakého diktátu alebo nejakého rozhodnutia musíte sem doniesť dva alebo tritisíc, alebo päťdesiattisíc ľudí. Hovorím o tom. Odmietame vytváranie takýchto komunít na základe rozhodnutí zvonka alebo na základe umelého rozhodnutia zvnútra. Že dovezieme sem päťdesiattisíc ľudí moslimského vyznania. Ukazuje sa, že jednoducho to nefunguje. Že nefunguje tá súhra. Nefunguje ten spoločný život tak, ako by sa očakávalo. Najmä to napätie po teroristických útokoch je také veľké, že ho musíte reálne brať do úvahy. Čo budeme teraz tým Francúzom vysvetľovať? Že to tak nebolo? Že ten útok nebol? Ako chcete presvedčiť tých Francúzov alebo niekoho iného, že majú vnímať migračnú vlnu a krízu s ňou spojenú ako niečo normálne, prirodzené, čo sa vyrieši. Asi ťažko! Pretože sa niečo udialo. Niečo sa jednoducho stalo. My hovoríme o prevencii. Slovensko nie je našťastie vystavené týmto problémom, pretože sme odmietli povinné kvóty. Principiálne sme ich odmietli, a budeme ich odmietať. Ja sa nebudem vyjadrovať k porovnávaniu náboženstiev. Hovoríme jednoducho, že zlyhala myšlienka multikultúrnej Európy. To vám potvrdí každý premiér, každá hlava štátu.“
Toľko z tlačovej konferencie zo 7. januára 2016.
Maroš Ivanič spomenul ateistov. O tejto „komunite“ budem teraz hovoriť. Dal som slovo komunita do úvodzoviek, pretože veľmi silne pochybujem, že ide o nejakú ucelenú komunitu. Jediné, čo ich spája, je popieranie existencie božstiev, ako teizmu tak i polyteizmu, a vôbec, nanajvýš, ak nie odmietavý, tak negatívny alebo vlažný postoj k náboženským rituálom, kultom vo všeobecnosti. Nemožno pri ateistoch hovoriť o nejakej ucelenej ateistickej komunite. Nielen na Slovensku, ale ani vo svete.
Neviem si v dohľadnom čase predstaviť, čo by ateistov okrem toho vzťahu k teizmu malo spájať? Sekularizmus?
Ateisti sú príliš rôzni v politických názoroch. Neviem si predstaviť ucelenú ateistickú komunitu, v ktorej budú navzájom sympatizovať anarchisti a fašisti, mäkké kartóny a stalinisti, antikomunisti a komunisti, demokrati a monarchisti.
Pritom hneď upozorňujem, že v politických otázkach nezáleží veľmi na tom, či človek je ateista alebo teista. Medzi fašistami, demokratmi, antikomunistami, môžu byť ako teisti, nábožní, veriaci v nejakého boha alebo bohov, militantní teisti, tak i ateisti, ktorí sú ľahostajní k náboženským otázkam, neriešia ich, alebo naopak sú vyslovene protináboženskí naladení, tzv. militantní ateisti.
Chcem tým povedať, že na Slovensku nehrozí, aby mohla vzniknúť nejaká ucelená ateistická komunita. Takže žiaden predseda vlády sa toho nemusí obávať, a ani sa k tomu nemusí vyjadrovať.
Podľa mňa Maroš Ivanič spomenul nevhodný príklad, ak spomenul ateistov.
Bývalý minister kultúry Daniel Krajcer (Sloboda a Solidarita) pri téme odluky cirkví od štátu dokonca priznal, že štát nemá zadefinovaných ateistov. Veľmi výstižne sa vyjadril 12. mája 2011 vo večerných televíznych novinách na Markíze, keď o tak veľkej skupine občanov „bez náboženského vyznania“ povedal:
„Podľa súčasného právneho poriadku Slovenskej republiky neexistuje definícia takejto skupiny. To znamená, že ja chápem, že sa niekto môže cítiť diskriminovaný. Áno, je to otázka, o ktorej má zmysel do budúcna diskutovať.“
Jediné, čo štát registruje ohľadom tzv. „ateistickej komunity“, je neurčité pomenovanie „bez vyznania“, ktoré mohli ateisti využiť pri sčítaní. Aj to 571 437 ľudí sa pri sčítaní v roku 2011 nevyjadrilo, takže i medzi tými môžu byť nejakí ateisti. Alebo skôr väčšina z nich sú ateisti, ak im nezáležalo, aby vyplnili niektorú kolónku, ktorá sa týka náboženského vyznania.
Čiže štát pozná len komunity s náboženským vyznaním. Napríklad katolíkov, evanjelikov, pravoslávnych, Jehovových svedkov, židov… Pozri tabuľku zo sčítania. Tým ostatným sa ušli nelichotivé kolónky: iné, bez vyznania a nezistené.
Je skvelé, že sa na Slovensku aspoň 725 362 občanov verejne prihlásilo k tzv. komunite „bez vyznania“, kde pod týmto vyjadrením musíme rozumieť, že ide o ľudí bez náboženského vyznania. A keď je niekto bez náboženského vyznania, nemá náboženský svetonázor, tak má nenáboženský svetonázor, čiže žije (ako sa vyjadrujú teisti) „bez boha“. A to „bez boha“ znamená ateistický.
Humanisti pri sčítaní navrhovali neignorovať túto otázku. Žiaľ, nárast bol minimálny. V roku 13 %, a v roku 2011 bol nárast len o 0,4 %.
Fajn, len je veľká škoda, že štát nemá ateistov zadefinovaných, takže aj keby nejaký politik by chcel riešiť ateistov, musel by ich najprv v nejakom zákone definovať. Aspoň tak, ako sú dnes definované náboženské organizácie. Väčšina z nich dostáva od štátu peniaze na základe veľmi starého komunistického zákona z roku 1949.
Kresťania na Slovensku sú zvyčajne antikomunisti, pokiaľ ide o súperenie ideológií, ale ak ide o peniaze, tak už im komunizmus nevadí. Zubami nechtami sa kresťania držia komunistického zákona, lebo im to prináša vysoký profit.
Skúste si predstaviť takú ucelenú ateistickú komunitu, u ktorej by predsedovi vlády mohlo záležať na tom, aby nevznikla.
V tej ucelenej komunite by bol ateista, antikomunista, liberál a predseda strany Sloboda a Solidarita, Richard Sulík, a ateista, komunista, marxista, leninista a predseda strany VZDOR – strana práce, Stanislav Pirošík. Ako asi by vyzerala ich parlamentná spolupráca? Alebo anarchista, aj keby bol ateista, nebude spolupracovať s ateistom, ktorý sa hlási k fašistickej alebo nacistickej ideológii.
Ak má ateistom hroziť nejaké nebezpečenstvo, tak najmä zo strany bigotných fanatikov. Keď sú politici schopní navrhovať zákon, ktorý by uväznil ľudí na mnoho rokov len preto, lebo chcú mať deti, a prirodzeným spôsobom sa im nedarí mať dieťa, tak prečo by ich raz nemohlo napadnúť, že do väzenia pošlú každého, kto nemá náboženský svetonázor, čiže ateistov. Tentoraz boli v politike neúspešní. Ale čo ak by sa dostali do vlády? A schválili by zákon o rúhaní.
Slovo „rúhať“ sa najčastejšie spája s bohmi (rúhať sa bohu) alebo s nebom (rúhať sa nebu). Nábožní sa ešte zvyknú vyjadrovať „rúha sa našej viere“. V skutočnosti by sa v zákone pod slovom „rúhať“ ukrýval zákaz kriticky myslieť. „Rúha sa“ napríklad Raif Badawi, a k jeho záchrane zatiaľ nepomáha ani Sacharovova cena za slobodu myslenia.
Archív:
Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.
Ján Parada
laik s celoživotným vzdelávaním
Čerpané z:
vlastný zdroj
