Katolícky kňaz Tomáš Halík v článku Dlhá cesta uzdravovania napísal:
Autoritatívne a totalitné režimy ešte dlho po svojom páde zanechávajú spoločnosti choré, zranené, morálne ťažko poškodené. Ľudia sú oslobodení, ale ešte nie sú slobodní. Sú oslobodení od opresívnej moci, ale ešte nie sú úplne slobodní na život v občianskej spoločnosti, ktorá je „pľúcami“ demokratického systému.
Podľa ruského spisovateľa Zinovieva sovietsky systém vypestoval určitý ľudský typ – „homo sovieticus“ (sovietskeho človeka), človeka bez vlastného myslenia, kreativity, iniciatívy a zodpovednosti. Súčasná veľká podpora Vladimira Putina v Rusku svedčí o tom, že tam tento typ ľudí ľahko zmanipulovateľných brainwashingom štátnej propagandy stále prevažuje. Kým nebude v niektorých postsovietskych republikách a postkomunistických krajinách „homo sovieticus“ prekonaný, vybudovanie skutočne fungujúcej politickej a hospodárskej demokracie sa tam dá očakávať len ťažko. Mentálna premena spoločnosti nenastane automaticky so zmenou ekonomického systému, nezariadi ju žiadna „neviditeľná ruka trhu“, ako sľubovali ideológovia trhového fundamentalizmu, ktorý bol v skutočnosti len prevráteným marxizmom, rovnako naivným ekonomickým determinizmom. Je to náročný a zložitý proces.
Keď tak Halík vraví, môžem pokojne povedať aj toto:
Kým nebude vo všetkých krajinách sveta prekonaný „homo religiosus“, vybudovanie skutočne fungujúcej politickej a hospodárskej demokracie sa dá očakávať len ťažko.
Homo religiosus znamená nábožný človek. Ak chceme dosiahnuť fungujúcu spoločnosť, podľa mňa je potrebné zbaviť sa aj zastaralých náboženských predstáv, pretože tie sú tiež „jablkom sváru“ medzi ľuďmi, a neprospievajú normálnemu vývoju spoločnosti. Ľudia sa budú stále vyhovárať na všeličo, prečo nefunguje demokracia, alebo prečo sú kdejaké problémy v rámci demokracie.
Proces uzdravovania spoločnosti začal osvietenstvom a humanizmus ešte neoslovil pospolitý ľud. Bežní občania sú väčšinou „homo religiosus“. Z rôznych dôvodov sa hlásia k niektorému náboženskému svetonázoru. Ako humanista zisťujem, že ide o náročný a zložitý proces vysvetľovať ľuďom, že náboženstvá len zbytočne komplikujú poznatky o svete. A platí to aj pre správanie ľudí medzi sebou. Ťažko sa udržuje mier vo svete, keď medzi sebou bojujú rôzni nábožní ľudia, napríklad moslimovia z Islamského štátu a kresťania, alebo kresťania medzi sebou ako napríklad katolíci a protestanti v Severnom Írsku.
Už 15. 11. 2012 bolo v článku Kto je humanista? napísané:
Humanista vychádza z veľmi jednoduchej myšlienky: človek nepotrebuje nadprirodzené javy vôbec na nič. Nepotrebuje ich na vysvetlenie žiadneho prírodného javu, na dosahovanie žiadnych cieľov, ani na podporu morálky. (Pozri úvod v knihe
Antológia moderného ateizmu.)
O akých ľudí ide, keď Halík spomína, že v niektorých postsovietskych republikách a postkomunistických krajinách sa vypestoval určitý ľudský typ „homo sovieticus“?
Aj keď v Rusku sa nerobia žiadne oficiálne štatistiky o postoji občanov k náboženstvám, z určitých prieskumov vyplýva, že nábožní ľudia sú vo výraznej prevahe. Napríklad 41 % ľudí sú pravoslávni kresťania, 6,5 % sú moslimovia, 4,1 % vyznávajú kresťanstvo bez bližšieho upresnenia, 1,5 % pravoslávni kresťania, ktorí organizačne nepatria do Ruskej pravoslávnej cirkvi, 25 % verí v boha, ale nepriznali príslušnosť ku konkrétnej náboženskej organizácii. A len 13 % ľudí neverí v boha.
Takže, aj keď sa Halík vyhovára, že sovietsky systém vypestoval určitý ľudský typ – „homo sovieticus“ (sovietskeho človeka), človeka bez vlastného myslenia, kreativity, iniciatívy a zodpovednosti, obávam sa, že aj po prekonaní tohto ľudského typu nedôjde k pozitívnej zmene. Homo religiosus, nábožný človek, je takisto zvyčajne človek bez vlastného myslenia, kreativity, iniciatívy a zodpovednosti.
O akej zodpovednosti možno hovoriť u človeka, ktorý sa modlí k mytologickým bytostiam, aby mu splnili nejaké želanie, teda aby bol porušený nejaký prírodný zákon, aby sa stal zázrak, aby ovplyvnil konanie iných ľudí alebo zvierat či predmetov. Zodpovednosť presúva z človeka na boha, anjela, svätého, či Pannu Máriu.
Aké vlastné myslenie má človek, ktorý slepo preberie do svojho svetonázoru príbeh o tom, že kedysi boh uspal prvého človeka, muža Adama, ktorého sám vytvoril, a z jeho rebra vytvoril prvú ženu Evu?
Kňaz Halík manipuluje verejnosť brainwashingom, pomocou ktorého sa kresťania „celú večnosť“ (už pomaly 2 000 rokov) vyhovárajú na všeličo zlé, čo sa deje vo svete. Naivne si namýšľa, že keď bude spoločnosť kresťanská, že sa pominú problémy v spoločnosti, ale rýchlo zabudol, že v stredoveku sme mali takúto spoločnosť, a kresťania vyvádzali ako zmyslov zbavení: inkvizícia.
Myslím si, že pre ľudstvo bude lepšie, ak ľudia prekonajú nielen ľudský typ „homo sovieticus“, ale aj „homo religiosus“. Aspoň do tej miery, aby si ľudia osvojili humanistickú etiku. Čiže aby človek bol akýsi „homo humanus“. Homo humanus znamená človek ľudský. Aby u ľudí prevládali tie lepšie vlastnosti, kladné črty, ľudskosť. Humanistické zásady nie sú až také náročné, aby ich nedokázali ľudia dodržiavať. Len sa musia naučiť mať vlastné myslenie, musia prekonať vypestovaný ľudský typ „homo religiosus“, čiže sa musia zbaviť náboženských predstáv.
Pestujme šľachetnosť. Už 8. 6. 2012 som sa vyjadril:
Humanisti sú šľachetní ľudia, ktorí vedia žiť bez náboženských pohnútok.
Šľachetnosť vystihuje ľudský typ „homo humanus“. Keď takých ľudí bude veľa, výrazná väčšina, môžeme očakávať, že vybudovanie skutočne fungujúcej politickej a hospodárskej demokracie nebude až také náročné. Čaká nás dlhá cesta uzdravovania.
Alebo nesúhlasíte?
Archív:
Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.
Ján Parada
laik s celoživotným vzdelávaním
Čerpané z:
vlastný zdroj
