História štetcom moderného umenia alebo ako Napoleon ožíva v rukách sprejerov

Rozhovor s Matúšom Ferenčíkom

Kúsok histórie najväčšej bratislavskej mestskej časti budú môcť najnovšie obdivovať Petržalčania na Gessayovej ulici. Transformačná stanica tam „ožije“ bojom vojsk francúzskeho cisára Napoleona I., ktoré sa v roku 1809 viac ako mesiac márne pokúšali dobyť prechod cez Dunaj. Na svoje si prídu predovšetkým milovníci moderného graffity umenia a streetartu. Veľkoplošnú maľbu zrealizuje občianske združenie LEGALNE GRAFFITY ZONY v rámci projektu Dejinné súvislosti – po stopách (URBAN GALLERY).

O celej akcii sme sa bližšie rozprávali s Matúšom Ferenčíkom z OZ LEGALNE GRAFFITY ZONY.

Obliehanie Bratislavy francúzskymi vojskami u Bratislavčanov dodnes veľmi výrazne rezonuje. Práve preto ste si pre maľbu vybrali motív Napoleona?

„Je to jedna z udalostí, ktorá je vo všeobecnosti známa. O prítomnosti Napoleona Bonaparta na pravom brehu Dunaja, ktorý so svojimi vojskami obliehal vtedajšiu Bratislavu, sme sa – verím – všetci učili na 2. stupni základnej školy. V Petržalke, konkrétne v Sade Janka Kráľa, sa nachádza strom, pod ktorého korunou hľadal tieň a kameň, na ktorom mal rozprestreté mapy mesta Bratislavy, traduje sa hovoriť. Je to téma, ktorá sa dá príjemne preniesť do obrazu a ponúka viacero zaujímavých prvkov na stvárnenie (delo, delové gule, hrad, uniforma atď.). Aj v nedávnej minulosti mali obyvatelia Bratislavy a jej návštevníci možnosť zažiť rekonštrukcie bojov, ktoré tu majú vybudovanú tradíciu. Tie sa opakujú v ročnom cykle a boli už 203. výročím invázie Napoleonovej armády do tejto oblasti.“

Projekt nesie názov Dejinné súvislosti – po stopách (URBAN GALLERY). Ten dostatočne vystihuje jeho zámer a cieľ – obohatiť vnímanie obyvateľov mestskej časti o jej historický rozmer, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou nás všetkých. Touto maľbou si pripomíname rakúsko-francúzsku vojnu z 19. storočia, ktorá je úzko spätá s Petržalkou, chystáte sa pokračovať aj inými maľbami, máte iné historické motívy, ktoré chcete realizovať?

„Áno, v prvom rade nám ide prostredníctvom modernej výtvarnej techniky i sprostredkovanie informácie o bohatej histórii územia, kde dnes leží bratislavská mestská časť Petržalka. Informačným prameňom sú pre nás dve monografie od autorov pána Jaroslav Gustafíka (2009) a pána Jána Čomaja (2008). Prvotný plán bol (a stále je) vytvoriť, ako je z názvu projektu zrejmé, tzv. URBAN GALLERY, ktorá by okrem iného mala slúžiť aj ako „ilustrovaná kniha dejepisu“. Tento rok bolo našim zámerom pomaľovať objekty (transformačné stanice) na Gessayovej, Bzovíckej, Lietavskej a Hrobákovej ulici. Finančné prostriedky, ktoré sa nám doposiaľ podarilo alokovať, však postačujú len na realizáciu jednej maľby a to tiež v úspornom režime. Oslovili sme viaceré subjekty, kladné vyjadrenie prišlo z Mestskej časti Bratislava-Petržalka, za čo úprimne ďakujeme. Ďalšie zaujímavé témy vhodné na stvárnenie sú história premostenia pravého a ľavého brehu Dunaja, prítomnosť rímskych légií, tradícia osídlenia a poľnohospodárskej výroby či prítomnosť pápeža Leva IX., ktorý v 11. storočí prišiel na prosbu kráľa Ondreja I., aby urovnal spor medzi cisárom a uhorským kráľom.“

Mnohí z nás sú znechutení z počarbaných ulíc, ktoré majú na svedomí „umelci s čiernymi fixkami“. Tí sa podpisujú doslova na všetko, čo im príde pod ruku a pravdepodobne si myslia, že ide o umenie. Ich podpisy na budovách, v dopravných prostriedkov, na stenách výťahov… pravdepodobne kazia meno umelcom moderného umenia. Aký máte na nich názor?

„Ak hovoríme o graffiti ako celku, to sa skladá okrem iného aj z podpisov, tzv. tagov, ktoré sú realizované fixkou či sprejom. Rozlišujú sa umelecky hodnotné podpisy alebo naopak podpisy bez hodnoty. Súhlasím s tým, že aj mentalita daného umelca/umelkyne resp. neumelca/neumelkyne dodáva podpisu punc. Hovorím o morálnych zábranách a neegoistickom správaní, o hraniciach, ktoré má realizátor podpisu vžité. Z môjho subjektívneho pohľadu je verejný priestor presýtený informáciami (outdoorová reklama, tagy…) a už len z tohto dôvodu sa mi množstvo podpisov nezdá únosné a pôsobí skôr rušivo.“

Čo pre Vás znamenajú graffity a čo by ste odkázali tým, ktorí ich odcudzujú?

„Graffiti je súčasťou kultúry Hip – Hop a teda mixu pozostávajúceho z tanca (Bboying), hudby (DJing), spevu (Rapping) a výtvarného prejavu (Graffiti). Graffiti je možnosť ako sprostredkovať informáciu. Je to médium, vďaka ktorému sa dnes spájajú ľudia po celom svete a tvoria komunity na lokálnej až globálnej úrovni. Z môjho pohľadu ide o výtvarnú techniku, ktorá má svoje výhody ale aj nevýhody. Napríklad je vhodná viac do exteriéru ako interiéru, skôr na realizáciu väčších ako menších malieb. Graffiti v dnešnom zmysle slova tiež vnímam ako niečo, čo sa vyvíja viac ako 4 dekády, má svoje písané aj nepísané pravidlá. Maľbu sprejom si osvojili viaceré zvučné mená na domácej a zahraničnej scéne ako GarnArt a MadC a pre umelcov sú nové témy stále výzvou. Tým, ktorí graffiti odsudzujú, ich názor neberiem a akceptujem ho. Určite majú pre svoj postoj nejaký dôvod. Možno však stojí za skúšku venovať novému graffitu, ktorý sa objavil v susedstve viac času a trocha ho rozanalyzovať, posúdiť a nie a priori odmietnuť.“

Návrh veľkoplošnej maľby na Gessayovú ulicu. Pre lepšiu viditeľnosť kliknite na fotografiu, v novom okne sa vám zobrazí vo vyššom rozlíšení o veľkosti 3 759 × 846 bodov.