www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistov Ateisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republiky
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Kultúrny program (Staré Mesto)
Bratislava-Staré Mesto
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @416
Počítadlo


Spam poison

Fantastické stretnutie

…po 66 miliónoch rokov

Skláňam sa nad vyprahnutou a prašnou zemou, rozpálenou horúcim montanským slnkom. Ortuťový stĺpec na teplomere už presahuje stovku fahrenheitov, ale okrem krátkej prestávky na občerstvenie pod nízkym skalným previsom si za celý deň tieňov veľmi neužijem. Pravdaže, nikto z našej skupiny tu nie je kvôli odpočinku; na ploche desiatich metrov štvorcových tu odstraňujeme pevnú horninu z fosílnych kostí nádherného dinosaura. Vďaka opaľovaciemu krému s vysokým ochranným faktorom a so slnečnými okuliarmi s UV filtrom je práca na ostrom slnku aspoň trochu znesiteľná. Pot na každom milimetri plochy kože akoby sa odparoval priamo z pokožky. Bez rukavíc sú rukoväte pracovných nástrojov klzké a je potrebné ich držať obzvlášť pevne. Každá rana kladivom do dláta vysiela jemné vibrácie až do vašej chrbtice, každý otras takisto prechádza v miniatúrnych vlnách horninou ku skameneným kostiach. Tie sú však veľmi krehké, je preto potrebné postupovať opatrne. Musíte udržať koncentráciu a zachovať presnosť, dodržať správny uhol odstraňovania horniny a vystupujúce úlomky včas ošetriť „vájnekom“ – konzervačným činidlom s konzistenciou sekundového lepidla. Samozrejme pritom dávate pozor na to, aby ste si nekvapli tento chemický zázrak na pokožku, nie je s ňou totiž „priateľský“.

Edmontosaurus

Masívne kosti dolnej končatiny mláďaťa edmontosaurusa. Tento nedospelý exemplár žil na území dnešnej východnej Montany zhruba pred 66 300 000 rokmi. (© Vladimír Socha, 11. 7. 2009)

Paleontológ Denver Fowler, neustále zaprášený tridsiatnik s výzorom vyslúženého akčného hrdinu s nami veselo žartuje. Jeho monológ o zbabranej britskej politike a nespoľahlivosti labouristov však príliš nevnímam. Sympatický a ukecaný Brit, pracujúci už niekoľko rokov v severoamerickej Montane, so mnou občas prehodí zopár slov. Pýtam sa ho na možnosť zachovania lebky nášho dinosaura, ktorému sa dostalo lichotivej prezývky „Tomova kačica“. Využívam Denverove predĺžené inštruktáže o zvyčajnej polohe holenných kostí ku krátkej prestávke v kopaní. Ruky, celkom lesklé potom, sa mi pritom ľahko chvejú po predchádzajúcej námahe. Po chvíli opäť vymením ladného estwinga za železný sochor – päť metrov odo mňa už je potrebné prevrátiť dvojmetrový vápencový blok – možno pod ním nájdeme väčšiu časť chvosta. Rovnako ako ostatní členovia v skupine nemám vôbec chuť sa akokoľvek ulievať – príležitosť, ako je táto, sa už nemusí nikdy v živote naskytnúť. Len na malú chvíľu sa podívam na obriu modrú oblohu a započúvam sa do príjemne otravného šramotu miestnych kobyliek. Ešte si krátko urovnám štítok čiapky (klobúk sa mi v uplynulých dvoch týždňoch už takmer rozpadol), očistím odhrnutú vrstvu štetcom a pokračujem v kopaní. Odmena za všetku námahu je však obrovská a z určitého uhla pohľadu vlastne úplne nedoceniteľná…

Dinosaurus, na ktorých tu v typicky extrémnych podmienkach terénnej práce „narážame“, bol v dobe svojej smrti mláďaťom veľkého kačicozobákového dinosaura. V dospelosti mohol tento bylinožravec s akoby kačacím zobákom na konci čeľuste presahovať dĺžku 12 metrov a hmotnosť 4 tony, náš nedospelý exemplár bol však dlhý „len“ asi šesť metrov. Aj tak bol obrovský, čo dobre dokladá takmer metrová stehenná kosť, ležiaca vodorovne kúsok odo mňa. Len táto kosť musela mať v kompletnom stave tak polovicu mojej hmotnosti. Pýtam sa stále veselého paleontológa na vek nálezu. Podľa neho zomrel zhruba 300 000 rokov pred koncom kriedy, teda asi pred 66,3 miliónmi rokov. Mladý dinosaurus bol po smrti pomerne rýchlo pochovaný v polohe na ľavom boku. Ležal tu v zemi tak dlho, že si to pamätajú sotva naši prví predkovia primátov, ktorí mali vtedy podobu súčasných hlodavcov. Toto bol svet dinosaurov, v ktorom cicavce ešte hrali druhé husle. Dávne ekosystémy vtedy ovládali veľké plazy v čele s ich nekorunovaným kráľom – tyranosaurom. Práve dinosaury, ako tento náš nedospelý hadrosaurid boli jeho častou korisťou. Koniec vrchnej kriedy vo východnej Montane bol však zároveň svedkom vôbec posledného rozmachu nevtáčích dinosaurov.

Tomova kačica

Autor článku v lokalite s „Tomovou kačicou“ v čase odpoludňajšej obedovej prestávky. Niektoré kosti sú už čiastočne odkryté, iné ešte zakrýva niekoľko metrákov horniny. (© Vladimír Socha, 11. 7. 2009)

Práve prežívam sotva opísateľný pocit ohromenia a akejsi posvätnej úcty – prechádzam prstami po skamenených kostiach kedysi živého tvora, ktorý chodil po rovnakej planéte ako teraz ja. Pojem „dávno“ však v tomto prípade nemá charakter bežného významu tohto slova. Keď hovoríme o dávnej dobe, obvykle tým máme na mysli minulé týždne, mesiace, roky, storočia alebo výnimočne i tisícročia. I desiatky tisíc rokov stará minulosť je však prakticky prítomnosťou v porovnaní s dobou, kedy žil tento dinosaurus! Premýšľam nad prirovnaním, použitým autorom Jurského parku Michaelom Crichtonom – trošku si ho prispôsobujem. Pohľadom hypnotizujem jedno zo zachovaných hrdzavo hnedých rebier a pritom v duchu počítam. Keby sme ľudský život, trvajúci celých 70 rokov zmrštili do jediného dňa – celý život by sme tak prežili v jedinom dni – potom od smrti tohto ornitopodného dinosaura uplynulo už 2595 rokov! Pred toľkými rokmi bol i staroveký Rím iba sústavou niekoľkých dedín na siedmich pahorkoch v Latiu. Celá evolúcia nášho živočíšneho druhu Homo sapiens – od jeho skromných počiatkov v pleistocénnej Afrike – by sa do spomínanej doby vošla asi 330-krát. Je to skutočne objavný a fascinujúci pocit – som vôbec prvou osobou na svete, ktorá po týchto diaľavách času smie odkryť časti organizmu, žijúceho ešte v období „stredoveku“ planéty.

Počasie v Montane je veľmi zradné a doba, vyhradená pre vykopávky v teréne tu býva obmedzená zhruba na dva a pol mesiaca v každom roku. Napriek tomu sú z tohto ľudoprázdneho a neúrodného kraja – zároveň však nedosiahnuteľného raja paleontológov – každý rok odvážané poklady pradávnej minulosti v podobe skvelých fosílií niekdajších pánov planéty. Na mieste kedysi bujných, životom kypriacich riečnych delt sa teraz rozliehajú rozpraskané skalné výčnelky a rastie tu nízka teplomilná vegetácia. Plazy sú tu v neprítomnosti človeka stále dominantné stavovce, a to v podobe nebezpečných štrkáčov, ktoré sa ukrývajú často pod kameňmi a kríkmi. Sú už iba skromnou pripomienkou dávno zašlej slávy posledných veľkých dinosaurov sveta z doby ich vrcholu a následného pádu priamo epických rozmerov.


Úžasný svet dinosaurovAutor vo voľnom čase prispieva do populárne náučných periodík, píše popularizačné poviedky, a v súčasnej dobe dokončil vlastnú knihu o dinosauroch Úžasný svet dinosaurov – vyšla v máji 2009 vo vydavateľstve Triton. Z knihy: Ktoré dinosaury boli najinteligentnejšie? Predbehli by dnešných olympijských šprintérov? Môžeme dinosaury skutočne naklonovať? Čo bolo v Jurskom parku chybne? Koľko dinosaurov bolo už objavených a ako veľký bol „priemerný“ dinosaurus? Žili kedysi dinosaury takisto v Čechách? Kde sa stretávame s ich pozostatkami dnes? Na tieto i mnohé ďalšie otázky, z ktorých mnohé ešte neboli zodpovedané v žiadnej z doposiaľ publikovanej knihe, nájdete v texte podrobné odpovede. Práve záujemcom o dinosaury, ktorí už nechcú čítať literatúru plnú vedeckých chýb a zastaralých názorov, je určená táto kniha.

Zdroje: © Po stopách titanov (Fotky z Montany, časopis GEO),
informácie o
edmontosaurovi v anglickej verzii Wikipédie.

Do slovenčiny preložil Ján Parada.

Svoj názor k danej téme môžete vyjadriť v diskusnom fóre.

Mgr. Vladimír Socha
– je popularizátorom paleontológie a archeológie. V súčasnosti študuje externe doktorský študijný program na PřF UK. Jeho hlavným záujmom je veda o pravekom živote – paleontológia (predovšetkým tematika dinosaurov), ďalej takisto história (zvlášť obdobie praveku a staroveku), biológia (vertebrálna zoológia) a čiastočne aj kryptozoológia, protopaleontológia a geomytológia. Prednáša takisto pre laickú verejnosť v rôznych vzdelávacích inštitúciách. V júli 2008 založil nové občianske združenie Klub Dinosaurej Paleontológie (KDP), určené záujemcom o paleontológiu z radov verejnosti.
Čerpané z: vlastný blog Dinosauria.

Vladimír Socha, 27. 09. 2009 | Prečítané: 4452 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Zbierka na ochranu humanistov

Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie.

Pozri: Globálna kampaň na ochranu humanistov.

HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Ukrižovaný
12-12-17 * 10:05
 Re: S kým?
09-12-17 * 15:48
 Sme a žijeme
07-12-17 * 09:51
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore