www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovKníhkupectvo AlternatívaAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyWave of Reality
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @172
Počítadlo

Spam poison
Spam poison

Dinosaury medzi Indiánmi

Stopy prehistórie v indiánskom svete

Príde vám toto spojenie nezmyselné? Ale kdeže. Pôvodní obyvatelia Severnej Ameriky sa už pred mnohými stovkami a možno tisíckami rokov bežne stretávali s fosíliami veľkých vyhynutých zvierat vrátane dinosaurov, ktoré odhalila erózia. Ako si také nálezy vysvetľovali a čo s nimi robili?

Skameneniny boli hojné predovšetkým na severozápade Spojených štátov a na juhozápade Kanady. Početné legendy a zasväcovacie rituály indiánskych kmeňov nasvedčujú tomu, že medzi ich hlavnými božstvami hrali významnú rolu pravdepodobne aj tvory, ktorých kosti Indiáni bežne nachádzali. Ako praktickí znalci anatómie zvierat dokonca v niektorých prípadoch poznali, že ide o kosti veľkých plazov, prípadne obrích hadov. Dlho nebolo o dávnych interakciách medzi Indiánmi a fosíliami známe nič konkrétneho, zmenu priniesol až výskum vedený americkou historičkou vedy Adriennou Mayorovou (+ 1946). Najmä Siouxovia sú podľa nej známi svojou myto­logickou tradíciou, založenou takmer s istotou na skameneninách, ktoré patrili veľkým vtákojašterom, ako bol pteranodon, a obrím morským plazom o dĺžke okolo 9 metrov. Indiáni ich považovali za pozostatky obetí kozmických bojov medzi „hrôzovtákmi“ a vodnými obludami. Ich výklad bol teda do veľkej miery konzistentný s tým, čo vieme o týchto skameneninách dnes. I moderní paleontológovia ich vnímajú ako pozostatky dávnej katastrofy, prípadne ostatky tvorov, ktorí jej postupne alebo naraz podľahli.

Kde sídli „nahurac“

O vzťahu medzi Indiánmi a skameneninami nám poskytol mnoho informácií americký etnológ a prírodovedec George Bird Grinnell (1849 – 1938). Tento muž zbieral skameneniny pre významného paleontológa Othniela Charlesa Marsha v štátoch Nebraska, Kansas, Wyoming a Utah a neskôr sa stal jeho asistentom. V roku 1874 ho Marsh vyslal, aby sa zúčastnil vojenskej výpravy generála Georgea Armstronga Custera. Mal pátrať po fosíliách v oblasti Black Hills na území Južnej Dakoty, na posvätnej pôde Siouxov. Ako sám Custer zaznamenal, v jednom údolí objavil asi 1,2 metrov dlhú dinosauriu kosť. Je pozoruhodné, že Custer mal indiánskych sprievodcov, ktorí sa zároveň uplatnili ako zdatní vyhľadávači skamenenín. Často dokázali zaviesť vedcov neomylne až do srdca lokality, predovšetkým však poznali vynikajúco terén, bezpečné cesty i priechody a dokázali obstarať vodu a jedlo. Keď sa Grinnell o pár týždňov neskôr vydal na cestu bez indiánskych sprievodcov, uštval k smrti väčšinu koní výpravy, neschopných znášať neustále zostupovanie a šplhanie cez strmé steny kaňonov a údolia. Prídely vody a jedla sa rýchlo minuli a po štyroch dňoch sa skupinka dovliekla späť iba s jedným úlomkom kosti pravekého nosorožca. Mnohí paleontológovia si potom radšej najímali indiánských sprievodcov, z ktorých sa niektorí stali v tejto novej profesii doslova majstrami.

Siouxovia, ale i iné kmene Veľkých plání, uctievali prírodné pramene pri rieke Solomon, ktoré okolo seba vytvorili asi 12 metrov vysoký vápencový kužeľ. Siouxovia tomu miestu hovorili Waconda, čo znamená „voda duchov“, ležalo však na území kontrolovanom kmeňom Póníov, ktorí ho poznali ako Pahowa alebo Kitzawitzuk. Bol to pre nich jeden z pahorkov a kopcov, v ktorých, ako verili, prebývali duchovia zvierat nazývaní nahurac. Grinnell uvádza takých miest celkom šesť. Je zaujímavé, že v neďalekom okolí boli neskôr objavené skameneniny obrneného dinosaura rodu Silvisaurus a vo vrstvách starých 85 miliónov rokov tiež obrieho vtákojaštera pteranodona. Skamenené kosti farebne kontrastovali s podložím a boli ľahko vyberateľné z okolitej horniny, Indiáni ich teda nepochybne objavovali oddávna. Zdá sa veľmi pravdepodobné, že aspoň niektoré pahorky nahurac sa stali miestom uctievania práve z dôvodu výskytu početných fosílnych pozostatkov vyhynutých tvorov. Túto verziu podporuje taktiež rozhovor so starým Póníom menom Biely orol z roku 1914. Uviedol, že istý kmeňový šaman získal svoje schopnosti pri kopci Nakiskat (Biela kosť) neďaleko spomenutého pahorka. Z povrchu kopca vyčnievali veľké biele kosti, nepochybne skameneniny. Podľa rozprávania šaman komunikoval s duchmi zvierat, sídliacimi vo vnútri pahorka.

Čo rozprával Chromý Jeleň

Veľmi zaujímavé sú legendy o obrích vtákoch a vodných netvoroch. Póníovia si často vravievali o obrom vtákovi Hu-hukovi, ktorý sa čas od času znášal dole a zabíjal bojovníkov. Hromoví vtáci figurujú tiež na kmeňových totemoch severozápadných indiánskych populácií pri pobreží Pacifiku. Tie snáď mohli vychádzať ešte z priamych pozorovaní obrích teratomov, veľkých zdochlinárov alebo dravých vtákov vyhynutých pred koncom ostatnej doby ľadovej, a možno i po nej. Rozpätie krídel týchto najväčších lietajúcich vtákov histórie malo až 8 metrov. Podkladom však mohli byť tiež veľké kondory, rozšírené až zhruba do konca 18. storočia na väčšine severoamerického územia.

Chromý Jeleň, svätý muž z kmeňa Lakotov, rozprával kedysi svoj pútavý príbeh z detstva, ktorý sa odohral na začiatku minulého storočia. Keď pátral po stratených koňoch, prekvapila ho náhla prudká búrka. Blesky križovali oblohu a svojou zúrivosťou verne napodobňovali jednu z kozmických bitiek indiánskej mytológie. Vydesený chlapec sa pritlačil ku skale a neschopný pohybu počúval s drkotajúcimi zubmi desivú reč hromových vtákov, zosielajúcich na zem svoje blesky a hromy. Čakal pod previsom až do rána a až potom s vychádzajúcim slnkom sa odvážil pohnúť. Priamo pred sebou potom zbadal obrie skamenené stavce, zďaleka najväčšie, aké kedy v živote videl. Mal jasno – hromoví vtáci tu porazili veľkého vodného netvora Unktehi. V noci sa nebál len bleskov, viac ho desili pohyby tohto monštra, ktoré sa pod ním domnelo prebúdzalo a chcelo ho uchvátiť.

Príšerní mosasaury

Vodný netvor u Póníov dominoval indiánskej slávnosti, ktorá zahŕňala modelovanie napodobenín bájneho tvora v životnej veľkosti. Tradovala sa tiež povesť o podivnom vajci vodnej príšery, ktoré podľa rozprávania priniesli kedysi dávno dvaja bojovníci z ďalekého severu. Pokiaľ má reálny základ, mohli naraziť na niektoré z početných nálezisk fosílnych dinosaurích vajec na území dnešnej východnej Montany. Tiež Assiniboinovia rozprávali o kostiach tvora Wau-wau-kah, ktorý mal byť obrou vodnou príšerou so šupinami a rohmi veľkosti stromov. Inšpiráciu pre také legendy zrejme poskytli skameneniny morských dravcov mosasaurov, veľmi rozšírené v kopcovitom teréne od Kansasu až po Montanu. Ich dlhé nízke lebky a vystupujúce stavce značne pripomínajú tvarom tela hady. Fosílie mosasaurov inšpirovali zrejme tiež obrieho vodného netvora s rohmi menom Tenocouny, častý motív v mytológii Kajovov. Mnohé jeho spodobnenia ešte z prelomu 19. a 20. storočia sa zachovali na niektorých típí. Čiernonožci zasa zbierali skameneniny morských schránok druhohorných amonitov, mušlí i lastúr. Títo bezstavovcoví obyvatelia dávneho vnútrozemského mora sú v geologických vrstvách často veľmi hojní a niekedy sa zachovali i s perleťovým leskom alebo iným optickým lákadlom. Navyše sa fosílie vyhynutých mäkkýšov často značne podobajú napríklad rohom bizónov. Nie je teda divu, že sa stali vyhľadávaným artiklom, ktorý poslúžil napríklad ako „privolávač“ bizoních stád. Týmto kameňom Indiáni hovorili Iniskim, a ako sa zdá, ich tradícia siaha cez tisíc rokov do minulosti.

Kosti Manitoua

Už okolo roku 1800 sa objavujú prvé historické záznamy o indiánskych objavoch veľkých kostí vyhynutých živočíchov na území Kanady. Tie boli zvyčajne nazývané kosťami Manitoua alebo len Veľkými kosťami a patrili dinosaurom alebo veľkým cicavcom, ako boli mamuti. V okolí riek Red Deer alebo Bow sú dinosaurie skameneniny tak početné, že miestami takmer nie je možné položiť nohu na zem bez toho, aby ste na nejakú nešliapli. Práve z týchto oblastí získavali Indiáni svoje fosílne amulety a tradovali, že priamo tu zahynul „praotec bizóna“. Niektorí paleontológovia sa domnievajú, že išlo o nálezy veľmi početných skamenenín rohatých dinosaurov rodu Triceratops, ktoré sú v pustinách Montany, Wyomingu alebo i Alberty v Kanade miestami bežné. Výrazné, až viac ako jeden meter dlhé rohy dinosaura v hornine mohli Indiánom pripomínať menšie rohy bizóna, ktorý tak bol v ich očiach potomkom tohto veľkého „rodiča“. Napokon i paleontológ Marsh sa nechal neúplnou lebečnou fosíliou triceratopsa najprv pomýliť a opísal nález ako rohy veľkého pliocénneho bizóna.

Veľmi rozšírený bol folklór inšpirovaný skamenenými stopami dinosaurov, najmä na juhozápade severoamerického kontinentu. Dnes je už preukázané, že trojprsté stopy dravých dinosaurov boli dobre známe napríklad Indiánom z kmeňa Navahov a Pueblanov, ktorí sa s nimi často stretávali v púštnych oblastiach dnešnej Arizony. Indiánski pozorovatelia si ihneď všimli nápadné podobnosti stôp dinosaurov a súčasných vtákov a stali sa pre nich stopami mytologických obrích vtákov, ale tiež ľudských (obrov) alebo veľkých jašterov. Zobrazenia týchto stôp sa potom často objavujú na piktografoch, vytvorených Indiánmi už okolo roku 1000 i neskôr, napríklad na území súčasného Národného parku Zion v Utahu alebo v oblasti rezervácie Navahov.

Sila skamenenín

Miesta známe skameneninami a spojené s indiánskymi obradmi je na americkom Stredozápade možné počítať na stovky. Mnohé skameneniny bezstavovcových živočíchov, ako boli amonity, vyhynuté hlavonožce s nádherne špirálovo skrútenými schránkami, Indiáni využívali ako liečivé prostriedky a amulety. Nerozomieľali ich však na prášok ako Číňania, ktorí využívali fosílie ako cenné „dračie medikamenty“.

K liečeniu ale mohli poslúžiť tiež veľké kosti. Na začiatku 19. storočia rozprával Mladý býk z kmeňa Póníov svoj životný príbeh posledného šamana vo veľmi dlhej tradícii predkov liečiteľov. Na rozdiel od mnohých ostatných išlo o tradíciu veľmi špecifickú – ich uzdravovacia moc bola založená na skameneninách. Počas letných mesiacov, ktoré sa odohrávali v znamení lovu bizónov, obývali títo ľudia prériové típí, po zvyšok roka sa ale sťahovali do svojich oblých chatrčí, postavených z dreva, vetiev z vŕby a z mačiny. V niektorých stavbách bol umiestnený oltár, na ktorý okrem vojnových trofejí, obety a liečivých bylín kládli Póníovia veľké skameneniny, ktorým prisudzovali významnú moc a uskutočňovali pre ne zložité rituály. Považovali ich za pozostatky „nádherných ľudských bytostí“, ktoré ani ich obrie rozmery nezachránili pred veľkou potopou. Ich kosti ale liečivá sila úplne neopustila, a tak mohli Indiáni ťažiť z ich hojivých účinkov. Zo sypkej hmoty pripravovali napríklad čaj chorým.

Niekedy však boli fosílie vnímané negatívne. Napríklad Lakotovia verili, že obsahujú „zlé kúzlo“ a nepriateľský kmeňový kúzelník môže pomocou skamenenín hodených do tváre privolať chorobu alebo nešťastie. Dodnes niektorí liečitelia kmeňa Lakota varujú pred zbieraním skamenenín v teréne, pretože sú presvedčení o ich magických schopnostiach. Siouxovia zasa verili, že skamenené schránky a kosti špicatého tvaru môžu byť vďaka svojmu domnelému zlému kúzlu využité ako zbrane. Stačilo ich iba vrhnúť alebo vystreliť z luku po nepriateľovi. Keď sa v roku 1853 Indiáni tohto kmeňa stretli s geológom a lekárom Ferdinandom Vandeveerom Haydenom, pohoršovali sa nad jeho rúhaním – zbieraním skamenenín. Považovali ho dokonca za blázna, ktorý len vďaka svojmu „šialenstvu“ unikol i napriek narušeniu ostatkov Hromového tátoša spravodlivému trestu Veľkého Ducha.

Obrazová príloha:

Kožené rúcho s mýtickým vtákom

Kožené rúcho s mýtickým vtákom, nápadne podobným pterosaurovi. Pochádza od Indiánov Veľkých plání, asi od stredného toku Mississippi, teraz v Musée du quai Branly v Paríži, 1700 – 1740.
Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 2 120 × 1 961 bodov.

Vodná príšera, kresba: Michele Angel

Vodná príšera nakreslená na típí Kajovov, kresba: Michele Angel (1904).

Kresba zo skicára umelca s menom Strieborný Roh

Kresba (ceruzou a vodovými farbami) zo skicára kmeňového umelca menom Strieborný Roh (Silver Horn, 1860 – 1940) z rokov 1884 – 1897 (National Anthropological Archives, Smithsonian Institution).
Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 803 × 499 bodov.

Veľká stopa

Obrovská stopa teropoda v Dinosaur Valley State Park (v Údolí dinosaurov) v meste Glen Rose, štát Texas v USA.
Po kliknutí na fotografiu sa v novom okne zobrazí v pôvodnom rozlíšení o rozmeroch 3 264 × 2 448 bodov.

Sauropelta

Sauropelta (jašter s pancierom), zdroj: Miniature & Modeling Zone.
Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 899 × 597 bodov.

Mladý Býk (Ari-Wa-Kis)

Mladý Býk (Ari-Wa-Kis, Young Bull, Captain Jim) z kmeňa Póníov (Pawnee) liečil s dinosaurou kosťou. Zdroj: Mathers Museum of World Cultures.
Po kliknutí na fotografiu sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 1 564 × 1 991 bodov.

Lebka mosasaura (Tylosaurus kansasensis)

Lebka mosasaura (Tylosaurus kansasensis), pravekého morského plaza jašterieho vzhľadu, možno inšpirovala prvky indiánskej mytológie. Literatúra: Mayor, Adrienne: Fossil Legends of the first Americans. Princeton 2007. Zdroj: Mosasaur Eye.
Po kliknutí na fotografiu sa v novom okne zobrazí v pôvodnom rozlíšení o rozmeroch 1 791 × 1 200 bodov.

Puerco Pueblo, Petrified Forest National Park

Indiánska rytina veľkého vtáka s nebohým bojovníkom a vajíčkami, Puerco Pueblo, Petrified Forest National Park, pred 650 až 1 000 rokmi.
Po kliknutí na fotografiu sa v novom okne zobrazí v pôvodnom rozlíšení o rozmeroch 698 × 562 bodov.

Vodná obluda (Mishipishu)

Vodná obluda (Mishipishu). Medzi Indiánmi sa traduje, že mala veľký ostnatý chvost, ktorý používala ako zbraň. Rytina pochádza z Agawa Rock pri Saginaw blízko Horného jazera (Lake Superior). Zdroj fotografie: Bill Campbell.
Po kliknutí na fotografiu sa v novom okne zobrazí v pôvodnom rozlíšení o rozmeroch 4 608 × 3 072 bodov.

Perlička:

Pancier na šišky

Dinosaurie fosílie dokázali Indiáni využiť aj veľmi prakticky. Napríklad päťmetrového „obrneného“ dinosaura rodu Sauropelta veda spoznala až v roku 1970, Indiáni však skameneniny tohto tvora poznali už dlho predtým. Na súvrstviach, kde boli jeho fosílie ukryté, pravidelne táborili a zbierali tu semená ihličnatých drevín. Archeológovia zistili, že Indiáni veľké kostené hroty z chrbta tohto dinosaura zbierali a skamenené pozostatky panciera im slúžili ako ohnisko či platňa pre pomalé praženie borovicových šišiek. Uprednostňovali ich pred bežným pieskovcom z toho dôvodu, že poskytovali prirodzene plochý povrch a na rozdiel od drobivého kameňa v ohni nepraskali. Skameneniny navyše vydržali aj veľmi vysoké teploty, potrebné na otvorenie šišiek a praženie ich semien.

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Vladimír SochaMgr. Vladimír Socha
– popularizátor paleontológie a archeológie
– absolvent Pedagogickej fakulty Univerzity Hradec Králové s magisterským titulom (odbory biológia a dejepis)
– v súčasnosti študuje externe doktorský študijný program na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity (Katedra filozofie a dejín prírodných vied)
– jeho hlavným záujmom je veda o pravekom živote – paleontológia (predovšetkým tematika dinosaurov), ďalej takisto história (zvlášť obdobie praveku a staroveku), biológia (vertebrálna zoológia) a čiastočne aj kryptozoológia, protopaleontológia a geomytológia
– prednáša takisto pre laickú verejnosť v rôznych vzdelávacích inštitúciách
Čerpané z: vlastný blog DinosaurusBlog

Vladimír Socha, 03. 05. 2016 | Prečítané: 788 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Zbierka na ochranu humanistov

Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie.

Pozri: Globálna kampaň na ochranu humanistov.

HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore